DREVO

 

 

 

 

 

Od malička patrili k mojim obľúbeným motívom obrázkov stromy. Kreslila som ich všetkými možnými spôsobmi, ceruzou, perom s tušom, farebných, s koreňmi, veľké rozkonárené,... Pre mňa ako malé dieťa bol strom veľkým dreveným elfom. Bol to živý zelený rytier a v jeho listnatom alebo ihličnatom objatí som nachádzala vždy pocit bezpečia a úkryt pred inými nezbedníkmi. Pre mňa teraz je strom veľký liečiteľ, krásna láskyplná zelená bytosť.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Som stále možno veľkým dieťaťom a tak si predstavujem, že má strom vlastných škriatkov a víly. Spomenula som si na známu kreslenú rozprávku "Škriatok Dávid". Ako malá som ju hltala a túžila mať takú chalúpku ako tí malý rozkošní trpaslíci. Taktiež ma nadchla pasáž z "Pána prsteňov" v lese u kráľovny Galandriel. Vedela som, že môj najobľúbenejší tvor z tohto veľkolepého Tolkienovho diela bude práve lesný elf. Stromy považovali za veľkých bojovníkov a ochrancov. Ja v ich liečivú silu nepochybujem dodnes a sama som pocítila nádhernú moc stromov, keď som sa s nimi nedávno objímala.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Včera bola v Prahe nádherná nedeľa, konečne pravá jarná. Azúrové nebíčko, Slnko už malo svoju hrejivú silu a ja som si naplánovala výlet do Kunratického lesa, ktorý je od môjho "kolejného" domova vzdialený pár stoviek metrov. Ako som vstúpila do tohto lesného kráľovstva, cítila som úžasnú nasladkastú drevnú vôňu a vánok sa pohrával s mojimi vlasmi. Stromy mali už na tých najtenších konárikov malé púčiky listov a niektoré nižšie dreviny už boli nádherne rozkvitnuté. Ako som sa prechádzala, obdivovala som tieto mohutne stvorenia a hladila ich pohľadom. Tušila som, že niektoré stromy ešte spia a tie teda nebudem rušiť. Niektoré však boli už hore a tie som pohľadom a myšlienkou pozdravila a zapriala im krásne prebúdzanie. Predstavovala som si, ako ich jemnučké svetielka - víly posýpajú jemným práškom ako víla v Petrovi Panovi a tak im dodávajú potrebnú silu aby sa zahalili do kvetov a pukov. Lesíček je vo väčšine dubový, bukový, kde-tu nejaký hrab a občas javor. Vo vyšších častiach lesíka sú ihličnany zväčša smreky a borovice.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Zistila som dlhým pozorovaním a skúšaním, že ihličnaté a listnaté stromy majú iné energie. Ihličnaté sú chladivé, dodávajú silu, pokoj a akési uvoľnenie a upokojenie. Listnaté stromy zase energiu, vitalitu, radosť do života. Napadlo ma prirovnanie podľa ďalekých východných kultúr, že ihličnany sú plní jingovej energie a listnáče plné jangovej energie. Včera som si vyhliadla jeden veľký mohutný dub. Bol už iste starý, jeho kmeň by objali asi traja, štyria ľudia. Bol rozdelený na dva podkmene a už sa prebúdzal a čakal na "vílí prášok". Ako som tak pomaly išla, padol naň svetelný lúč. Vedela som, že toto bude môj utešiteľ dnes. Pohladila som jeho hrubú a štruktúrovanú kôru, pohladila som jeho malé "detičky" - malé stromčeky, ktoré už pomaly rozvíjali lístočky. Oprela som sa o neho a ďakovala mu za jeho silu a energiu, ktorá mnou silne prúdila. Stíšila som vnútro a užívala si ten moment. Myšlienky som nechala plynúť. Cítila som ako mnou prechádzajú zimomriavky začínajú u hlavy a pokračujú až k chodidlám. Energia krásne prúdila a vo mne sa pomaly rozlievalo teplo. Na tvár mi dopadali slnečné lúče, takže som si užívala ten slnečný kúpeľ. Dub mi dával pocit pokoja, kľudu a ja som mala pocit, že ma objíma prastará a veľmi múdra bytosť. V tom momente sme boli akoby jedna bytosť. Odovzdávala som mu všetky myšlienky. On sa mi odvďačil šumením konárov vo vetre a pokývaním akoby na znak porozumenia. Keď som cítila, že som ako znovuzrodená, poďakovala som mu za jeho dary a opäť ho pohladila po kôre. Pomaly som sa oddelila a odchádzala ďalej. On bol istotne šťastný, že mi mohol dať aspoň trochu z desaťročiami nahromadenej energie. Bol to veľmi pekný zážitok a každému odporúčam si oddýchnuť v objatí stromu.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Strom je symbolom znovuzrodenia. Už oddávna je zvyk zasadiť strom, keď sa narodí nový človiečik. Kedysi bolo zvykom ešte do zeme k stromu dať i placentu a poliať ho vodou z prvého kúpeľa dieťatka. Sadili sa väčšinou listnaté stromy a často ovocné. Môj bratranec a sesternica majú sami zasadenú višňu a čerešňu. Týmto rituálom bol navždy strom spojený so životom toho nového človeka. Stromy sú symbolmi mnohých udalostí. Zbierajú sa "barborky" - vetvičky čerešne a dievčatá potom s radosťou čakajú na Štedrý deň ich vykvitnutie, aby sa mohli tešiť na ženícha ďalší rok. Zbierajú sa "maňušky" a či "bahniatka" - vŕbové prútiky ako symbol jari na Veľkú noc. Naše vázičky na jar zdobí orgován a zlatý dážď a pod. Mnohé iné národy majú svoje posvätné stromy - ginkgo, baobab, sakura, sekvoja,.. Tento úzky vzťah k dreveným priateľom sa prenášal z generácie na generáciu už od starých Rimanov a Keltov. Kelti mali dokonca vlastný horoskop, ktorý mal symboly pre jednotlivé znamenia práve stromy. Sami uctievali stromy a čerpali z nich liečivú silu. Indiáni odpradávna od stromov získavali energiu a ako vďaku im položili ku koreňom kúsok tabaku ako symbol zmierenia.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Stromy majú liečivé účinky ako som sa už zmienila. Zároveň sú i elixírom mladosti. Sú uspôsobené tak, aby zachytávali svojimi listami a korunami a i koreňmi zemi veľa svetelnej energie a premieňali ho na druh inej biologickej omladzujúcej energie a dávali ju prostredníctvom koreňov do zeme. Je to veľká anténa i najjemnejšej energie z vody, zeme , vzduchu a Slnka. Naša Zem má okolo seba elektromagnetické pole - "auru". Toto pole prebieha od severného magnetického pólu k južnému po oscilačných dráhach a potom sa späť vracia cez stred Zeme zase od južného pólu k severnému. I stromu a rastliny majú túto auru Zeme. Predpokladá sa, že jadro Zeme je veľkým generátorom mechanickej energie z rotácie Zeme na elektrickú. Semienko sa nachádza v dužine plodu, ktorá má svoje éterické a bioplazmatické pole. Okolo semienka je zdravá dužina , čo zodpovedá zdravej aure a postupne od povrchu plodu nastáva hnitie. To je považované za koniec a súčasne začiatok nového stromu , lebo len tak sa môže semienko uvoľniť a vyrásť z neho nový strom.

 

 

 

 

 

Tu uvediem niekoľko druhov stromov ku ktorým napíšem stručnú charakteristiku a ich liečebné účinky (Postupom času budem pridávať ďalšie):

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Breza má omladzovacie účinky, napomáha jeho obnoveniu. Tradične sa najmä na dedinách stavajú mladým slobodným dievčatám máje z lásky ako túžba mládencov po svadbe a počatí potomkov. Tiež mládenci šibú dievčatá brezovými prútikmi, aby povzbudili ich sexuálnu túžbu a energiu. Liečivé účinky brezy sú v odstránení nechutenstva, depresií, skľúčenosti, úzkostí a v rozprúdení energie. Má upokojujúce účinky na nervovú sústavu.Podporuje látkovú výmenu, zmierňuje artritídu, dnu a lieči kožné ochorenia. Breza prináša ľudskému duchu inšpiráciu a odplavuje nánosy z duše i z tela. Pre mňa je breza sviežim stromom, prisúdila by som jej farby lososovo oranžová a jej energia je jemná, šteklivá a ženská. Farba jej kôry je biela, preto je utešiteľom chorých najmä na nervy. Jej jemne lístky vedia pohladiť kohokoľvek vo veľkom životnom trápení a viem, že láska tohto stromu je podobná láske matky. Brezové drevo často "plače". Tento strom skrze svoje "slzy" dokáže vyliečiť a usušiť i slzy iného človeka. Brezy sa môžu dožiť i veľa rokov , ale často umierajú mladé. Sú to stromy mladosti, milencov a sexuality.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Vŕba patrí medzi stromov - mágov. Nesie vyššie vedomie o živote a smrti. Ten to nádherný strom povzbudzuje najmä u citlivých ľudí - senzibilov ich intuitívne vnímanie sveta i bytostí v ňom. Je to akási krásna čarodejnica z ríše stromov. Vŕbový prútik vo forme magického uzatvoreného kruhu (nekonečno) mal zaujímavý účinok. Trikrát omotaná vŕbová slučka sa kládla na hrdlo odsúdených. Jej melancholický romantický výjav nám často pripomenie pominuteľnosť života. Je to strom opustenej lásky a zlomeného srdca. Akýkoľvek smútok dokáže vŕba zdieľať a pochopiť. Je to strom zosnulých, ale nie priamo ich ale skôr je symbol druhého brehu pre pozostalých. Posilňuje pocit zodpovednosti a etiky za vlastnú osobu. Dobre pôsobí na ľudí z nižším sebavedomím, ktorý v sebe držia akúsi vnútornú nenávisť. Ťažké bremená zverte vŕbe a ona vás objíme svojimi nežnými konárikmi a ukáže vám tie pravé hodnoty. V náručí vŕby zabudnete na všedné starosti a vnesiete sa do krajiny pokoja a neutrality.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Buk je magickým symbolom života. S pomocou neho sa zvestovala človeku budúcnosť i jeho vlastný osud. Do bukového drevá babky bylinkárky vyrývali čarovne znamenia - "runy" , vďaka ktorým mal buk s pomocou svojich konárov vyháňať choroby a neduhy z tela. Na rozštiepené bukové vetvičky sa písali sakrálne runy, ktoré predpovedali osud. Buk je i symbol hlavy. Jeho široká koruna má často tvar strapatej tváre. Ak sa opriete o buk a necháte aby vám prečistil energetické kanály, dokáže vás zbaviť alebo zmierniť bolesti hlavy a migrény. Je to strom filozofov, podporuje mentálnu činnosť, vyjasňuje myšlienky a zvyšuje tvorivosť. Zároveň vedie k veľkej tolerancii a prístupu k svetu. Gréci posielali k bukom neplodné ženy v domnení, že im buk svojou životodarnou energiou pomôže splodiť potomka. Buk je súčasne i veľkým ochrancom, Slovania verili, že tam kde rastie buk, nemôžu uškodiť žiadne čary ani kúzla.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Duby ľudia považujú za posvätné stromy. Kňazi starovekého Grécka dokázali zo šumenia stromov vyčítať Božské ponaučenia. I starí Kelti a Slovania im obetovali mnohé dary, keď potrebovali dôležité rady. Zaspávali v ich tieni, keď chceli, aby sa im zdali prorocké sny. Dubová kôra má protizápalové účinky, zastavuje hnačku a krvácanie. Používa sa pri zlom trávení a hemoroidoch. Taktiež sa prikladá na zle hojace sa rany a i proti poteniu. Dub dodáva silu do života ako duševnú , tak i po ťažkej chorobe, keď je človek fyzicky vyčerpaný. Je to symbol dlhovekosti a sily. Dáva človeku silu rozhodnutiam a možnosti popremýšľať nad sebou samým.