Krajina pôvodu : Švajčiarsko
Doba vzniku : 20. storočie
Pôvodné využitie : Pastiersky pes, ťažný pes
Dnešné využitie : Spoločník, pracovný pes
Priemerná dĺžka života : 10 - 12 rokov
Hmotnosť : Pes: cca 55 kg Fena: cca 45 kg
Výška : Psy: 64 – 70 cm, ideálna výška je 66 – 68 cm Feny: 58 – 66 cm, ideálna výška je 60 – 63 cm
História
Bernský
salašnícky pes sa radí medzi ostatných švajčiarskych pastierskych psov.
Jeho bezprostredným predkom je bernský domáci pes, ktorého pôvod a
zmeny, ktorými prechádzal, nie sú bohužiaľ známe. Na území dnešného
Švajčiarska žijú psy už asi 4000 rokov, je teda pravdepodobné, že toto
plemeno vzniklo na tomto území. V predhorí Álp v okolí Bernu pásli
svoje stáda kráv a dobytka salašníci, ktorí svojich psov využívali k
doprevádzania stád a vozíkov s proviantom, títo psy udržovali stádo
pohromade, vyhľadávali zabehnuté kusy a pôsobili tiež ako jeho
ochrancovia. Pastierske psy bačov sa však po storočia krížili s
domácimi psami hospodárov v údolí, s ktorými salašníci hojne
spolupracovali. Tieto psy boli pravdepodobne jedného a rovnakého typu,
preto má dnešný bernský salašnícky pes vlastnosti ako domácich, tak
pastierskych psov. Neskôr, keď práca pastierov stratila zmysel, dostali
nové úlohy takisto psy. Boli zapriahaní do vozíka a dopravovali mlieko
do syrárne. Svoje pôvodné meno – dürrbächler – získal tento veľký,
dlhosrstý, trojfarebný pes podľa názvu osady Dürrbach, kde bol
používaný na ťahanie, stráženie stád a tiež sedliackych statkov.
Cieľavedomý chov začal až na prelome 20. storočia. V roku 1902 bol na
Švajčiarskej prehliadke psov v tzv. pokusnej triede predstavený
„Dürrbächler“. Nebol však zapísaný do Švajčiarskej plemennej knihy
psov. O to, aby toto plemeno bolo uznané, sa zaslúžil Fritéz Probst,
ktorý bol v roku 1904 rozhodcom na Medzinárodnej výstave psov v Berne a
štyroch psov tu vyznamenal cenami, na základe čoho boli zapísaní do
Švajčiarskej plemennej knihy psov. Úspechom na tejto výstave získali
dürrbächleri nielen prvé verejné uznanie kynologického sveta, ale
takisto priazeň mnohých chovateľov, ktorí chceli začať jeho chov. O
formovanie plemena sa veľkou mierou zasadil prof. Albert Heim, ktorý
tieto psy síce sám nikdy nechoval, ale od roku 1907 až do dvadsiatich
rokov ich ako rozhodca posudzoval, v tomto plemene našiel záľubu a
dokázal nájsť ľudí, zapálených pre rovnakú vec. Na jeho popud získalo
plemeno v roku 1913 svoje dnešné meno – bernský salašnícky pes. Dnes je
tento pes rozšíreným a obľúbeným nielen vo Švajčiarsku, ale takisto po
celej Európe, a i na iných kontinentoch.
Všeobecný vzhľad
Bernský
salašnícky pes je dlhosrstý, trojfarebný veľký pes, harmonického a
vyrovnaného vzhľadu a ladných pohybov. Lebka je z profilu i spredu
mierne klenutá, stop je vyznačený, ale nie príliš výrazný, papuľa je
silná, stredne dlhá a rovná. Oči majú mandľový tvar a sú tmavohnedé,
ňufák je čierny. Vysoko nasadené uši sú trojuholníkového tvaru, stredne
veľké, ľahko zaoblené a priliehajúce. Telo je silné a kompaktné,
hrudník široký, chrbát pevný a rovný, bedrá široké a silné, zadok
mierne zaoblený. Chvost dosahuje aspoň k pätovému kĺbu, je husto
osrstený, v kľude zvesený, pri pohybe nesený na úrovni chrbta alebo
mierne nad ním.
Srsť a farba srsti
Srsť
je dlhá, rovno splývavá alebo ľahko zvlnená. Základná farba je čierna,
so sýtym hnedočerveným pálením na lícach, nad očami, na všetkých nohách
a na hrudi, a s bielymi znakmi na hlave, na hrdle a na hrudi. Biela
lysina na hlave sa obojstranne rozširuje do bieleho zafarbenia papule a
nesmie zasahovať k hnedočerveným škvrnám nad očami, od tých musí byť
oddelená prúžkom čiernej srsti. Žiadúce sú tiež biele labky a biela
špička chvosta.
Povaha
Bernský
salašnícky pes je priateľský, sebaistý pes, je dobrosrdečný a prítulný,
pomerne temperamentný, ale je takisto veľmi ostražitý a nebojácny, istý
a ostražitý.
Spoločenská charakteristika
Voči
všetkým dôverne známym osobám sa chová veľmi prítulne a mierumilovne a
je dobre ovládateľný. K cudzím ľuďom je spočiatku nedôverčivý a udržuje
si od nich odstup, nikdy sa však neprejavuje agresívne. V spoločnosti
ostatných psov je kľudný a priateľský, nevyvoláva bitky. K ďalším
domácim zvieratám je veľmi tolerantný a nemá žiadne sklony ich loviť.
Vzťah k deťom
Toto
plemeno je veľmi vhodným spoločníkom detí. Má ich veľmi rád a je im
dobrým kamarátom. Pre jeho veľkosť, silu a ochranárske pudy však nie je
vhodné, aby ho malé dieťa samo viedlo na vodítku.
Výchova
Ak
keď je berňáčik mierumilovný, rodinný pes, i tento potrebuje výchovu a
výcvik základnej poslušnosti. A rovnako ako u iných plemien, je i u
tohto nutná dôslednosť. Prístup by však mal byť priateľský a citlivý,
akýkoľvek dril či nevhodné zachádzanie by tohto psa mohlo negatívne
poznamenať. Bernský salašnícky pes je dobre ovládateľný a výchova
nebýva zložitá, pretože sa veľmi rád a dobre učí. Možný je i špeciálny
výcvik, mnoho príslušníkov tohto plemena má zložené rôzne pracovné
skúšky, či už ide o klasický kynologický výcvik alebo napríklad výcvik
záchranársky.
Držanie
Bernský
salašnícky pes môže byť celoročne držaný vonku s podmienkou, že bude
mať k dispozícii zateplenú búdu. Pre toto plemeno je takisto veľmi
dôležitá spoločnosť človeka, potrebuje ku svojmu zdarenému vývoju vašu
blízkosť. Búda pre psa by mala byť tak veľká, aby sa v nej dospelý pes
mohol postaviť, otočiť a pohodlne natiahnuť. Podľa plemenného štandardu
dosahuje bernský salašnícky pes v dospelosti až 70 cm v kohútiku. Búda
by mala byť zateplená, v zimných mesiacoch naviac kryte vchod napr.
dekou. Deku alebo matrac umiestnite tiež dovnútra búdy, poprípade
môžete vnútrajšok vystlať slamou, slamu je vhodné pridať hlavne v
zimných mesiacoch. Búda by mala mať odnímateľnú strechu, aby sa dala
pohodlne vyčistiť a mala by byť postavená na nôžkach, čo zabráni styku
podlahy so zemou, ktorý môže zapríčiniť hnitie dreva. Koterec veľkosťou
prispôsobte veľkosti psa. Mal by stáť na tienistom mieste a byť
bezpečne oplotený. Väčšinou je krytý z troch strán stenami, prednú
stranu tvorí oplotenie s vchodom. Podlaha býva drevená. Búda vo vnútri
koterca zodpovedá popisu vyššie. Pamätajte však na to, že ani najväčší
koterec nenahradí psovi voľný pohyb a kontakt s vami.
Pracovné využitie
Bernský
salašnícky pes je mnohostranný pracovný pes. Pracuje rád, rád plní
zadané úlohy a veľmi dobre sa učí. V dnešných podmienkach sa uplatní
napríklad ako záchranársky pes či pri mnohých psích športoch.
Pohyb
V
rámci svojho teritória potrebuje berňáčik slobodu a voľnosť, nie je
vhodné, aby bol po celý deň uzatvorený v koterci. Tento pes pohyb
miluje, a i keď je chovaný na záhrade, potrebuje pravidelné vychádzky.
Väčšina príslušníkov tohto plemena miluje vodu a rada pláva. Šteňatá a
mladí psy však nemôžu byť vystavovaní prílišnej záťaži.
Starostlivosť
Napriek
tomu, že ide o dlhosrsté plemeno, starostlivosť o jeho srsť nie je
nijako náročná. Nevyhnutné je prečesávanie a kartáčovanie, postačí však
jedenkrát do týždňa. V období pĺznutia by sa mal pes prečesávať denne.
Kúpanie postačí 3 – 4 krát do roka, avšak je nutné použiť kvalitný
šampón určený špeciálne pre psov. V prípade zablatenia postačí
osprchovanie labiek a brucha čistou vodou bez použití šampónu. Srsť
nepotrebuje žiadne úpravy strihaním. Občas prehliadnite psovi zuby, či
sa na nich netvorí zubný kameň, ktorý by bolo potrebné odstrániť, a
skontrolujte čistotu uší. Okolie očí udržujte takisto v čistote. Pokiaľ
si pes neobrusuje pazúriky pohybom vonku, napríklad v zime, je potrebné
ich zastrihnúť.
Strážne využitie
Bernský
salašnícky pes má napriek svojej priateľskej a mierumilovnej povahe
prirodzený strážny inštinkt, a pokiaľ je potrebné, dokáže i tvrdo
zasiahnuť. Podmienkou však je, aby mal vytvorenú silnú citovú väzbu na
svoj domov a svojich ľudí. Pokiaľ si tohto psa obstaráte ako strážcu,
ktorého zatvoríte na záhrade a nebudete sa mu venovať, pravdepodobne
strážiť nebude, má totiž silný sklon chrániť majetok len osobám jemu
veľmi blízkym.
Zvláštnosti plemena
V
roku 1914 prehlásil o tomto plemene profesor Albert Heim toto: „Zdá sa
mi, že bernský salašnícky pes je pre svoju súmernosť a svoje nádherné
zafarbenie pravdepodobne ten najkrásnejší pes, ktorého som kedy videl.
Iné plemená sú zaujímavé svojim vlastným charakterom a tým i krásne.
Bernský salašnícky pes sa mi zdal krásnym práve preto, že je normálny.
Od praveku známemu „domácemu psovi“ sa podľa môjho názoru nepodobá
žiadne plemeno viac než bernský salašnícky pes.“
Výživa šteňaťa
Šteňatá
bernského salašníckeho psa rastú rýchlo, preto majú zvláštne nároky na
výživu. Strava musí mať správne zloženie, obsahovať všetky potrebné
živiny, vrátane minerálnych látok a vitamínov, a musí byť podávaná tiež
v správnom množstve. Suché kompletné krmivo pre šteňatá veľkých plemien
zaručí, aby šteňa dostalo všetko to, čo potrebuje a v správnom pomere.
Výživa dospelého psa
Strava
v dospelosti má veľký vplyv na telesnú kondíciu, zdravie a tiež na
kvalitu srsti. Výhodou ako pre psa, tak pre majiteľa je podávanie
suchej kompletnej stravy od renomovaných výrobcov. Vyberte krmivo,
ktoré zodpovedá veku psa a jeho vyťaženosti. Pokiaľ je pes celoročne
ubytovaný vonku, berte ohľad takisto na ročné obdobie, v zime je dobré
zvýšiť v krmnej dávke psa podiel tuku.
Výživa starého psa
Staršiemu
psovi, ktorý už nebýva príliš aktívny je potrebné dodávať krmivo
chudobnejšie na množstvo živín, ale obohatené o vitamíny. V strave je
nutné znížiť podiel bielkovín, aby neboli zaťažované obličky a predišlo
sa chorobám močových orgánov. Starý pes by takisto nemal dostávať
kosti. Pokiaľ je pes obézny, je nutné i zo zdravotných dôvodov
obmedzovaním kŕmnej dávky znížiť jeho váhu na optimum.
Dôvetok pre budúcich majiteľov
Oddaného,
prítulného a nebojácneho priateľa v tomto psovi získate, pokiaľ ste
ochotní venovať mu lásku a čas vo vašej spoločnosti a nájsť mu náhradnú
činnosť za jeho pôvodné zamestnanie.