České národní listy

Nastal čas, aby India a Čína dosiahli kompromis a vytvorili spojenectvo

Peking/Nai Dilli 4. októbra 2023 (HSP/timesofindia.indiatimes/Foto:TASR/AP/Indian Ministry of External Affairs)

 Ak Čína, India a Rusko vytvoria alianciu ochotných partnerov, nastane obdobie dlhodobého rastu. Opačný scenár je výhodný len pre kolonizátorské sily, ktoré neustále hľadajú nové spôsoby, ako destabilizovať ázijský kontinent, zdôrazňuje “The Times of India”

Čína a India

Na snímke indický premiér Naréndra Módí (vľavo) a čínsky prezident Si Ťin-pching

Vzhľadom na to, že Švédsko a Fínsko sa stále ochotne pridávajú k aliancii NATO, počet neutrálnych štátov sa znižuje. To vytvorí ďalší tlak na Indiu, keďže Washington sa snaží získať na svoju stranu aj Pakistan. Po odchode Imrána Chána sa odstránila prekážka pre lepšie vzťahy medzi USA a Pakistanom. Washington nevypočul námietky Indie proti predaju stíhačiek F-16 Pakistanu a bude pokračovať v ich predaji v rozsahu miliónov dolárov.

India je zaneprázdnená nadväzovaním kontaktov s čo najväčším počtom krajín vrátane USA. Je však úplne v záujme Indie a Číny podporovať mier a stabilitu v regióne a preskúmať novú možnosť zvýšenia vzájomného obchodu a väzieb, keď sa zdá, že Európa vstupuje do éry neustálej destabilizácie.

Vzhľadom na to, že Pakistan flirtuje s USA a jeho hospodárstvo je v ťažkej situácii, je nevyhnutné, aby vedúci predstavitelia Indie a Číny vytvorili nový úspešný príbeh mierového spolužitia.

Nedávne zameranie sa BBC na nepokoje v Gudžaráte je ďalším príkladom zlovestných pokusov zasiať nezhody medzi hinduistické a moslimské komunity v Indii. Sloboda médií je v demokracii nesmierne dôležitá, ale ak BBC tak veľmi túžila odhaľovať zverstvá, ktorými trpeli Indovia, mohla začať kritikou rozhodujúcej úlohy Winstona Churchilla pri spôsobení hladomoru v indickom Bengálsku, keď zomreli milióny ľudí. Alebo by sa mohla zamerať na obdobie koloniálneho podrobenia, ktoré vyústilo do našej súčasnej chudoby a nedostatku sebestačnosti.

Podobne sa pravidelne pokúšajú vyvolať a skonštruovať vojenské cvičenia a dril v rámci Indie, aby podráždili Čínu. Provokácie z oboch strán by mali prestať, obe krajiny sú dostatočne veľké a majú vo svojom vlastníctve dostatočné územie. India a Čína by mali skutočne začať mnohostranný dialóg, zintenzívniť obchod a spoluprácu s cieľom šíriť výhody technologickej zdatnosti, ktorú ich mladá populácia preukazuje.

Západ sa bude snažiť destabilizovať Indiu aj Čínu, pretože sa nachádzajú uprostred neriešiteľnej vojny. Je povinnosťou indických aj čínskych lídrov nepodľahnúť takémuto koketovaniu. Nech si západné krajiny uvedomia, že ich neustále provokácie a rozširovanie NATO vnímalo Rusko ako hrozbu. Bez ohľadu na to, ako veľmi sa budú snažiť, táto vojna je pre obe strany nevyhratá.

India a Čína by si preto mali sadnúť a vyriešiť svoje spory a Čína ako silnejšia mocnosť by mala prestať obkľučovať Indiu. Indickým vedúcim predstaviteľom tým vysiela absolútne nesprávny signál. Na druhej strane by si India mala uvedomiť neustály obrat americkej zahraničnej politiky voči Pakistanu, ktorá takmer nikdy neberie do úvahy bezpečnostné potreby Indie.

Ak budú India, Čína a Rusko spolupracovať spoločne, Európania možno naberú odvahu a odmietnu ukážky falošného priateľstva zo strany USA. Amerika tlačí na Európu, aby sa viac angažovala vo vojne, ktorú čoraz viac ľudí považuje za nepresvedčivú a nie je v ich záujme, píše pozorovateľ denníka The Times if India Mrutyuanjai Mishra.

Vzťah Indie s Ruskom je neoddiskutovateľný. Módího vláda tiež chráni problematické vzťahy s Čínou pred vonkajšími zásahmi tretích strán a pravdepodobne sa snaží ponechať si otvorené možnosti normalizácie vzťahov prostredníctvom bilaterálnych kanálov v dohľadnej budúcnosti, píše M. K. Bhadrakumar, indický veľvyslanec a významný medzinárodný pozorovateľ. Poznamenáva:

“Jaishankar (na fotografii) sa dala očakávať len na pozadí diplomatickej roztržky medzi Indiou a Kanadou v súvislosti so zabitím sikhského separatistu vo Vancouveri v júni, ktoré bolo údajne “koordinované” kanadskou stranou s Washingtonom na základe spravodajských informácií od Five Eyes.

Hlavná myšlienka podujatia však mala vyslovene geopolitický podtón, keď hostitelia CFR vyzvali indického ministra, aby sa vyjadril k rastúcej asertivite Indie na svetovej scéne a jej pohľadu na medzinárodnú situáciu zahŕňajúcu Rusko a Čínu a “obmedzenia” vzťahov medzi USA a Indiou.

Nie je žiadnym tajomstvom, že kanadsko-indický spor, do ktorého sa vložil Washington, má hlbší geopolitický zámer. Financial Times, západný denník vnímaný ako najbližší Bidenovej administratíve, totiž minulý týždeň priniesol správu s názvom Problém Západu s Módím, v ktorej sa elegantne vystihla jej hlavná téma – “USA a ich spojenci si pestujú Indiu ako ekonomického a diplomatického partnera. Autoritárske sklony jej premiéra je však čoraz ťažšie ignorovať.”

Článok obsahoval varovanie: “India sa stáva jedným z najdôležitejších amerických zahraničných partnerov ako hrádza proti Číne. USA investovali veľké prostriedky do posilnenia vzťahov s Naí Dillí v rámci širšej stratégie posilňovania vzťahov v indo-pacifickom regióne. Tento rok sa tento tlak ešte zrýchlil…

Džaishankar, ktorého skúsenosti a odborné znalosti v oblasti navigácie vzťahov medzi USA a Indiou v rozbúrených vodách, ako aj na jeseň, nemajú v indickom establišmente obdobu, dostal od Módího za úlohu obmedziť dopady sporu s Kanadou na vzťahy Indie s USA.

Nespokojnosť Západu s “Módího Indiou” je v podstate spojená s nezávislou zahraničnou politikou krajiny a jej odporom voči tomu, aby sa stala spojencom v tradičnom zmysle slova a aby svoje vystupovanie na globálnej scéne prispôsobila “poriadku založenému na pravidlách”, ktorý posilňuje hegemóniu USA vo svetovej politike.

USA by sa za normálnych okolností snažili o kompromis s Indiou, ale časy sa zmenili a samy sú uväznené v súboji o globálnu nadvládu s Čínou (a čoraz viac v tieni čínsko-ruskej osi), čo je samozrejme hra s vysokými stávkami, v ktorej Washington pridelí Indii určitú úlohu a má očakávania od Módího vedenia.

Je mysliteľné, že Džaishankarova misia je ako ľadovec, ktorého viditeľná je len špička – aspoň zatiaľ. Napriek tomu jeho vyhlásenia na CFR v New Yorku poskytujú niekoľko rozumných indícií. Džaishankar v podstate zhrnul svoje myšlienky do troch vzájomne prepojených skupín – vznikajúci svetový poriadok a vzťahy medzi USA a Indiou; miesto Ruska v systéme vecí a výzva vzostupu Číny. Predstavuje vzácny pohľad na štruktúru súčasného indického pohľadu na svet a možno ho zhrnúť takto:

Po prvé. Svetový poriadok sa mení a USA sa tiež “zásadne prispôsobujú svetu”. Čiastočne to možno považovať za “dlhodobé dôsledky” porážky v Iraku a Afganistane, ale v zásade to vyplýva z reality, že dominancia USA vo svete a ich relatívna moc voči ostatným mocnostiam sa v priebehu posledného desaťročia zmenila. Inak povedané, USA sa pozerajú na svet, v ktorom už nie je možné spolupracovať len so svojimi spojencami.

Stručne povedané, USA sa už dostávajú do svetového poriadku, ktorý má “oveľa premenlivejšie, oveľa rozptýlenejšie centrá moci” – veľmi často oveľa viac regionálne, niekedy s rôznymi problémami a rôznymi dejiskami, ktoré vytvárajú vlastné kombinácie. To by znamenalo, že už nie je reálne hľadať jednoznačné, čiernobiele riešenia problémov.

Po druhé. USA by nemali strácať zo zreteľa “obrovskú možnosť” spolupracovať s Indiou na posilnení vzájomných záujmov, kde by sa mali zamerať na technológie, keďže rovnováha síl vo svete je vždy rovnováhou technológií. USA potrebujú partnerov, ktorí dokážu účinnejšie zabezpečiť ich záujmy, a partnerov je len obmedzený počet.

Faktom je, že dnes je globálny Juh veľmi nedôverčivý voči globálnemu Severu a pre USA je užitočné mať priateľov, ktorí si myslia a hovoria dobre o Amerike. A India je jednou z mála krajín, ktoré majú schopnosť preklenúť polarizáciu vo svetovej politike – Východ – Západ, Sever – Juh.

Po tretie. Jaishankar uvedený presvedčivý argument jemne posilnil nevyslovenou výhradou, že Bidenova administratíva by nemala klásť nerealistické požiadavky na nezávislú politiku Indie alebo spochybňovať jej základné záujmy, aby to nebolo kontraproduktívne.

Tento bod bol zdôraznený upozornením na ohromujúcu geopolitickú realitu, že Rusko sa odvracia od svojho tristoročného hľadania európskej identity a vyvíja intenzívne úsilie o budovanie nových vzťahov na ázijskom kontinente. Rusko je súčasťou Ázie, ale jeho obrat je o tom, aby si vydobylo silnú úlohu ázijskej mocnosti. To je skutočne dôležité.

Pokiaľ ide o Indiu, jej vzťahy s Ruskom sú “od 50. rokov minulého storočia mimoriadne stabilné”. Bez ohľadu na výkyvy vo svetovej politike alebo v aktuálnych dejinách sa obe strany starali o to, aby boli vzťahy “veľmi veľmi stabilné”. A to preto, lebo Dillí a Moskva majú spoločné pochopenie, že spolupráca oboch krajín má “štrukturálny základ”, a preto obe krajiny “veľmi dbajú na udržiavanie vzťahov a zabezpečenie ich fungovania”.

Vzhľadom na ústredný význam rusko-indického strategického partnerstva je takmer nemožné izolovať Indiu. Džaishankar mohol svoj názor ďalej podoprieť tým, že obšírne opísal konflikt Indie s Čínou na hraniciach (z indického pohľadu vecne), ale čo je dosť podstatné, bez toho, aby čínskemu správaniu pripisoval motívy alebo sa dokonca ponáhľal s jeho charakteristikou v malebných termínoch sebapresadzovania.

Zaujímavé bolo, keď bol Jaishankar dostatočne otvorený, aby racionálne vysvetlil prítomnosť čínskeho námorníctva v Indickom oceáne, a otvorene odmietol zamieňať členstvo Indie v QUAD s týmto členstvom.

Džaishankar odmietol otrepané predstavy amerických analytikov o čínskej “šnúre perál” okolo Indie a namiesto toho pokojne poznamenal, že neustály nárast čínskej námornej prítomnosti za posledných 20 – 25 rokov je odrazom prudkého nárastu veľkosti čínskeho námorníctva.

India nepovažuje QUAD za nevyhnutne uspôsobenú na úlohu čeliť Číne, pretože bude “trochu staromódne ukazovať na inú krajinu”.

Zmena tónu indického rozprávania po krátkej výmene názorov medzi premiérom Naréndrom Módím a čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom na okraj nedávneho samitu BRICS skutočne pokračuje.

Džaishankarove vyhlásenia dali jasne najavo, že o vzťahoch Indie s Ruskom nemožno vyjednávať, zatiaľ čo prekvapujúce je, že Módího vláda zároveň vylučuje problematické vzťahy s Čínou z vonkajších zásahov tretích strán, pričom sa zrejme snaží ponechať si otvorené možnosti normalizácie vzťahov prostredníctvom bilaterálnych kanálov v dohľadnej budúcnosti.

Ak bolo cieľom americko-kanadsko-feightovskej agendy potlačiť strategickú autonómiu Indie, Džajšankár ju odmietol. Zaujímavé je, že na jednom mieste sarkasticky poznamenal, že India nie je členom Five Eyes ani sa nezodpovedá FBI,” zdôrazňuje M. K. Bhadrakumar.