Jazyk Ty náš slovenský. Ešte naša slovenská reč žije?
Jazyk Ty náš slovenský. Ešte naša slovenská reč žije?
icon
Bratislava 15. novembra 2020 (HSP/Foto:Pixabay)
Mňa kedys zvádzal svet, mi hovoriac:
Reč, ktorú z domu vieš, ó, jak je lichá!…..
Tak pohoď totú handru, odev vetchú,
do ktorej hriech je haliť pomysly…..
Ó, mojej matky reč je krásota,
je milota, je rozkoš, láska svätá;
je, vidím, cítim, celok života,
môj pokrm dobrý, moja čaša zlatá…..
buď kliaty, kto sa zaprel, odrodil…..
Mňa kedys zvádzal svet, Pavol Országh Hviezdoslav (úryvok)
slovensko
Tak písal náš veľký básnik. Vtedy vládli v Uhorsku maďarskí magnáti. Bolo to obdobie temna, násilného pomaďarčovania. Boli sme „buta tót“, hlúpy Slovák. Bratislava bola Pozsony, Košice Kassa, Prešov Eperjes, Žilina Zsolna, Trnava Nagyszombat a Vysoké Tatry Magas Tátra. Toto bola situácia ešte v roku 1918. Po vytúženom oslobodení a vzniku Česko-Slovenska (Tchéco-Slovaquie vo francúzskom origináli zmluvy z Versailles) sme sa mohli ďaleko slobodnejšie rozvíjať. Ale stále sme hrali druhé husle. A pre niektorých českých bratov (nie všetkých a už vôbec nie moravských) sme aj tak boli „blbými Slovákmi“. Zvykli sme si, že s nami orali a dodnes podceňujeme samých seba a nevážime si ani vlastný jazyk. Znova nás zvádza „svet“.
Žijeme vo veľmi pohnutej dobe. Prihádza historický zlom. Všetko je v pohybe. Ustálené pravidlá prestávajú platiť. Medzinárodné právo, svetová ekonomika a financie sú v kríze. A ešte k tomu prišla masová migrácia z krajín s nám cudzou kultúrou, ktorá v západnej Európe natrvalo zmenila charakter štátov a výrazne oslabila tradičnú európsku identitu. Globálne a európske inštitúcie úspešne podkopávajú národné štáty. Ruka v ruke s tým pokračuje frontálny útok na tradičnú morálku, hodnoty a kresťanské náboženstvo v širokom historickom zmysle slova. V kŕčoch sa zvíja ohrozená tradičná európska civilizácia, ktorej Slovensko je súčasťou.
Ale to čo sa deje teraz na Slovensku, presahuje hranice únosnosti. Niektorí súčasní mocipáni sú na dobrej ceste zaviesť novú totalitu, šikanujú národ, začali zneužívať políciu a de facto demontujú právny štát a slobodu slova. Obyčajní ľudia, ktorí tvoria hodnoty a z práce ktorých žijú aj vládnuci nám „sluhovia ľudu“, sú nazývaní extrémistami, bludármi a sabotérmi. Politika sa mení na štvrtú cenovú skupinu. Média a mnohí tzv. politici vyvolávajú vášne a nenávisť, ktorá pramení z fanatizmu, nekompetentnosti a nevzdelanosti.
Nakoniec, jazyková kultúra a používanie slovenčiny neskutočne upadli. Voľakedy aspoň v televízii a novinách sa dodržiavali pravidlá slovenského pravopisu a čistota jazyka. Dnes sa nevenuje skoro vôbec pozornosť používaniu v médiach spisovnej slovenčiny alebo dabovaniu cudzojazyčných filmov a rozprávok do slovenčiny. Mladí ľudia získavajú dojem, že slovenčina je menejcenný jazyk.
Hlavné správy player
Aj vďaka ľahostajnosti politických mocipánov sa akceptuje, že zahraničné televízne kanály sa nevysielajú po slovensky. Pritom je to veľmi jednoduché. Keď chceš vysielať na Slovensku, nedostaneš licenciu, pokiaľ to nebude po slovensky. Prečo všade automaticky akceptujeme napríklad češtinu? Samozrejme toto sa netýka vysielania základných zahraničných programov v ponuke káblovej televízie v cudzích jazykoch ako angličtina, nemčina, ruština, francúzština alebo čeština. Zmyslom určite nie je sa izolovať od sveta ale nájsť rozumný kompromis, ktorý by zdvihol jazykovú kultúru používania spisovnej slovenčiny obyvateľmi Slovenska. Ako napísal Hviezdoslav: „Ó, mojej matky reč je krásota, je milota, je rozkoš, láska svätá;“
Možno to pripadne mnohým ľahostajným smiešne, ale morálne, kultúrne a v konečnom dôsledku politické obrodenie Slovenska sa môže začať od toho, že si začneme vážiť náš slovenský jazyk. Vtedy si totiž začneme vážiť si samých seba a aj vlastnú dôstojnosť. A bez sebaúcty, ale aj úcty k druhým, sa len ťažko vyhrabeme z tej hlbokej jamy, do ktorej sme sami padli.
Jazykové okienko
Snahou tohto „jazykového okienka“ je spoločne začať pracovať na znovuzrodení a používaní „skutočnej“ spisovnej slovenčiny. Je to myslené v dobrom, nie zlom. Príspevky čitateľov sú vítane. Nikto nemá monopol na pravdu a vedomosti. Každý môže prispieť svojou hrivnou k postupnej obrode spisovnej slovenčiny. Pravdou je, že mnohé pôvodne slovenské spisovné slová boli postupne vytláčané a potom nahradené neslovenskými slovami (hlavne pod vplyvom češtiny alebo angličtiny).
Nižšie sú uvedené v ľavom stĺpci niektoré príklady netradičných alebo nespisovných slov a v pravom stĺpci sú uvádzané tie tradičné slovenské spisovné slová:
Široko používaná cudzia výpožička – Tradičné spisovné slovenské slová
1. Neni – Nie je
2. Ahoj – Servus
3. Krb – Kozub
4. Robiť si srandu – Žartovať
5. Vankúš – Poduška
6. Maminka – Mamička
7. Zavrieť – Zatvoriť
8. Rameno – Plece (rameno je pod plecom)
9. Dať ruky na ramená – Dať ruky na plecia
10. Pakáž, sebranka – Zberba, banda
11. Vlajka – Zástava (napríklad Hurbanova zástava)
12. Za prvé, za druhé – Po prvé, po druhé
13. Za päť minút 10 – O päť minút 10
14. Hoax – Falošná správa, výmysel
15. Aktivita – Činnosť
16. Dištančné vyučovanie – Vyučovanie na diaľku, diaľkové štúdium
17. Billboard – Reklamný pútač
18. Wow – Jé, jéj, fíha
19. Office – Kancelária
20. Meeting – Stretnutie
Prečo je starostlivosť o slovenčinu dôležitá?
Toto sú niektoré príklady používania pôvodne cudzích slov, kde sú slovenské ekvivalenty. Môže sa to zdať na prvý pohľad čudné alebo kontroverzné, ale cieľom tohto článku je začať diskusiu o skvalitnení jazykovej kultúry ako súčasti slovenskej identity.
Keď si nevážime vlastný jazyk, nemôžeme si vážiť ani seba a nebudeme zdravo hrdí ani na Slovensko. Aj keď sa to môže nezdať, ale toto všetko má vplyv na ekonomiku, ale aj mentalitu národa. A nepriamo to vplýva aj na politickú kultúru.
Najväčším problémom Slovenska sú niektoré aspekty slovenskej mentality ako napríklad rozšírená závisť, neakceptácia iných názorov alebo slabé sebavedomie a podceňovanie sa. A tiež neuveriteľná naivita a schopnosť naletieť sofistikovaným marketingovým ťahom a sľubom, hlavne pred voľbami. A pritom máme porekadlá ako „sľuby sa sľubujú, blázni sa radujú“.
Netreba zúfať. Máme tiež množstvo pozitívnych vlastností ako v ťažkých chvíľach súdržnosť a vzájomná solidarita. Zdravý sedliacky slovenský rozum je na nezaplatenie (ten tak chýba mnohým iným národom). A tiež naša pracovitosť a solídna vzdelanosť. Slovák tiež nepotrebuje často a večne štrajkovať. A ostatné sa dá zmeniť, len treba niekde začať. Napríklad v budovaní sebaúcty, sebavedomia, zdravej hrdosti a vlastenectva (nie dogmatického a tupého) a úcty k vlastnému jazyku.
Treba sa tiež naučiť nebyť fanatikom a vážiť si iný názor, nech je akýkoľvek. A nedovoliť hlupákom a neprajníkom nás rozoštvať a navzájom sa nenávidieť. Týka sa to mnohých médii, časti mimovládok, hlavne politických a tiež politikov. Politik ktorý vyvoláva vášne, nenávisť a rozoštváva ľudí, nemá čo robiť v politike. Posledné čo Slovensko potrebuje, je občianska vojna.
Stredová poloha slovenčiny medzi slovanskými jazykmi?
Na záver treba ešte raz zdôrazniť, že žiaden jazyk neexistuje v izolácii, vyvíja sa a reaguje na dianie vo vede, ekonomike, práve, technike a spoločnosti (sám autor hovorí plynule anglicky, francúzsky a rusky a na slabšej úrovni aj mnohými inými jazykmi). Ale pokiaľ máme naše slovenské ekvivalenty pôvodne cudzích slov, bolo by vhodné ich používať. Tradične sme sa hrdili stredovou polohou slovenčiny v rodine slovanských jazykov.
Upozorňovali na to mnohí Rusi, Poliaci, Chorváti alebo Srbi, že Slovákov vcelku dobre rozumejú, a hlavne v porovnaní s češtinou. Trpkou pravdou je, že tá dnešná zanedbaná slovenčina žiadnu stredovú pozíciu už nepredstavuje. Bože, daj nám všetkým rozumu, sily a sebavedomia sa poučiť a konečne vykročiť tým správnym smerom. Nielen svet, ale aj my stojíme nad priepasťou. Keď si pomôžeme sami, aj Boh nám pomôže. Bože ochraňuj Slovensko.
Dezider Štefunko
(Poznámka ČNL: Soužití Slováků s Maďary v rámci Rakousko - Uherska, bez vzniku ČSR, by vedlo k postupnému zániku tehdy ještě nezformovaného slovenského národa.
Vznik Československa naopak umožnil Slovákům další rozvoj. Slovenský národ se v příhodných podmínkách dotvářel a vyspěl.
Litujeme však, že došlo k rozvodu obou našich národů. Měli bychom se proto snažit, abychom se opět k sobě více blížili a našli státoprávní formu společného dobrovolného a oboustranně prospěšného spolužití. Je to v životním zájmu, jak jsme přesvědčeni, Čechů i Slováků. Je naopak interesem určitých zahraničních sil, ovlivňujících část české i slovenské politické elity, aby k tomu nedošlo. Jejich heslem je známé „Rozděl a panuj!“
Dokonce v ČR se formují „Moravani“. Zapomínají však, že existuje i hnutí „Slezanů“, kteří by rádi se dopracovali k „samostatnému“ Slezsku, jehož hranice by vedla až někde na Olomoucku. Moravani se snaží též okolíkovat své hranice. A tak o konfliktní vztahy v budoucnosti, pokud hnutí Slezanů a Moravanů by posílilo, je postaráno.
Ale nazpět k češtině a slovenštině. Na našich stránkách vyvěšujeme pravidelně články ve slovenštině, aniž bychom v tom spatřovali nějakou újmu pro český jazyk. Naopak bychom byli rádi, kdyby užíváni slovenštiny u nás bylo běžné alespoň tak, jak tomu bylo před rokem 1989. Nemáme žádný strach z případného nějakého negativního vlivu slovenštiny na češtinu. Máme však také obavy o náš rodný jazyk. Ohrožují jej proudy anglických slov, které někdy postrádají i český ekvivalent. Tvorba nových českých slov velmi kulhá za vzniklou potřebou. Naši maturanti stále méně ovládají češtinu. Jejich písemné projevy to dosvědčují. Na vině však není slovenština, ale zejména přemíra cizích jazyků, vedle angličtiny někde i němčina, které redukují výuku češtiny i dějepisu někde až na nedostatečné minimum.)
