From misery to happy end ... part 40- So? We have Baby shows?
„Takéto raňajky som ešte nikdy nemala.“ Skonštatovala malá Alison. Po raňajkách Justin naložil riady do umývačky a Ali mu pomáhala. Ja som išla zatiaľ do kúpeľne. Pozrela som sa na výsledok. Nevedela som, či sa mám tešiť, alebo byť sklamaná. Test bol negatívny. Raz budeme mať dieťa, ale nie teraz. Vzdychla som si. Všetko som spratala a išla som sa do spálne prezliecť. Dala som si kraťase a tielko nad pupok. Jemne som sa namaľovala a išla som do obývačky. Zastala som pri dverách, keď som videla, ako sedí Alison Justinovi na kolenách a o niečom sa rozprávajú. Potichu som sa oprela o zárubňu a pozorne som počúvala.
„Chápem.“ Na tvári sa jej objavil sklesnutý výraz. „Takže ma vrátite do domova, však?“
„Vieš zlatíčko.“ Snažil sa o úsmev, no bolo vidieť, že ho to trápi. „Mel a ja sme veľmi mladí.“ Snažil sa hľadať správne slová. „Dokázal by som sa o vás obe postarať.“ Oblizol si pery. „Ale chodím ešte do školy a Melinka tiež. Si veľmi zlaté dievčatko. Nech budeš u kohokoľvek, rodičia ťa budú veľmi ľúbiť. Chcel by som, aby si bývala práve s nami, aby si mala takéto raňajky každý deň, mala by si vlastnú izbu, veľa oblečenia, dobrú školu a všetko, čo by si potrebovala.“ Vydýchol. „Och Bože, ako veľmi by som chcel, aby si mala dobrý život.“ Zložil si tvár do dlaní, prešiel si cez oči, cez spánky, na svoju šiju, ke sa poškriabal, prešiel si cez vlasy, potiahol sa za končeky, malú rúčku Alison jej položil na koleno a zakryl ju svojou. „Ale...“
„Aj keď je to komplikované.“ Skočila som mu do rečí a kráčala ku nim. „Teoreticky...“ váhala som. „By sme si ťa mohli nechať.“ S úsmevom som si ku nim sadla. Alison sa mi hodila okolo krku a ani za nič ma nechcela pustiť. Justinovi sa z oka spustila slza.
„Ďakujem.“ Naznačil perami. Nič som nepovedala, len som sa usmiala. Pomaličky sa odtiahla.
„Princezné moje.“ Krásne sa usmial a vyložil si nohy na stôl.
„Na stôl sa nemajú vykladať nohy.“ Poučovala ho Alison.
„Prepáč.“ Skrčil sa a zložil nohy dole.
„Idem na WC.“ Povedala a odišla do kúpeľne.
„Tak ako? Budeme mať bábo?“
„Áno. Ale nie teraz.“
„Ako...to myslíš, že nie teraz?“ preglgol.
„Test bol negatívny.“
„Nie!“ šepkal.
„Justin, kľud. Ešte nemusíme mať bábätko. Aj tak je ešte skoro.“
„Pôjdeš k lekárovi. Hneď.“
„A čo tým docieliš?“ vzdychla som.
„Možno to ukázalo chybne. Možno si tehotná.“
„Justin, v koľkých percentách prípadov sa to stane? Hm? Možno v piatich...ani to nie.“
„Mel, s týmto na mňa nechoď. Na koľko percent mohlo byť reálne, že sa stanem celosvetovou celebritou? Možno jedno percento by sa tam našlo. Dnes ideme.“ Odmlčal sa. „A žiadne námietky. Alison dáme postrážiť Kennymu.“
„Fajn.“ Vzdychla som, aj keď som vedela, že návšteva lekára bude úplne zbytočná. „Kedy ideme?“
„Až na večer. Teraz ideme kúpiť malej ten tablet, nejaké pekné nové plavky, župan, a osušku, potom pôjdeme do nejakej dobrej reštaurácie na obed a potom na pláž.“
„Justin, keď si ju rozmaznáš, budeš to mať s ňou ťažké, až bude v puberte.“ S úsmevom som mu pohrozila.
„Prečo? Keď raz na to máme, tak prečo nie? Nebude žiť v podmienkach ako bežné rodiny, keď si môže užívať peniaze. Ale naučíme ju vážiť si ich.“
„Ako myslíš.“ Pokrútila som nad ním hlavou a dala som mu pusu. Alison sa vrátila a vyskočila na Justina.
„Ideme dievčatká.“
„Kam?“ zvedavo sa pýtala Ali.
„Uvidíš.“ Žmurkol na ňu. „Bež sa prezliecť z pyžamka, nech môžeme ísť.“ Položil ju na zem. Ja som zatiaľ zbalila do plážovej tašky plavky mne aj Justinovi, dve osušky, slnečník a každému jedny slnečné okuliare. Môžeme baby?“ Justin stál pri otvorených dverách a poklepkával si nohou.
„Môžeme.“ Chytila som Alison za ruku, a viedla ju cez drevené mólo. Keď Justin zamkol chatku, dobehol nás. Spoločne sme prešli cez pláž až na parkovisko. Justin odomkol auto a nastúpili sme doň. Naša prvá zástavka bol obchodný dom. Zaparkovali sme v garážach a výťahom sme sa odviezli na prvé poschodie. Prvý obchod, ktorý sme navštívili bola predajňa Applle. Justin sa rozhliadol a našiel nejakého predavača. O čomsi sa rozprávali, potom sa odfotili- čo ma vôbec neprekvapilo a kým predavač odišiel do skladu, Justin zostal stáť pri pokladni. My s Alison sme zatiaľ sedeli na bielych sedačkách umiestnených v predajni.
„Čo tu robíme?“ pýtala sa Alison a obzerala sa po celom obchode.
„Myslím, že by som ti to nemala hovoriť.“
„Ale no tak.“ Škerila sa.
„Nie.“ Ťukla som do nej.
„Dobre.“ Vzdychla a pozrela sa inam. Justin zaplatil a kráčal ku nám.
„Teraz ideme do obchodu s oblečením.“ Zavelil. Ani jedna z nás namietala. Pri ňom to nemá cenu. Prišli sme do snáď najdrahšieho obchodu v meste. Tak predražené veci som ešte nevidela.
„Tak princezná.“ Kľakol si k Alison a chytil ju za obe ruky. Potrebuješ nejaké pekné plavky, župan a osušku. Najprv si choď vybrať plavky, ktoré ti budú dobré a páčia sa ti.“
„Ale...“
„Ešte si neprišla na to, že nemáš namietať?“ zodvihol obočie a postavil sa.
„Prišla som na to už dávno.“ Sklonila hlavu.
„Tak bežkaj.“ Poslal jej vzdušnú pusu a maličká sa stratila medzi regálmi.
„A ty miláčik“ pritiahol si ma k sebe a pobozkal ma „si choď vybrať tiež niečo pekné.“
„Mám dosť vecí, Justin. Rodičia mi predsa kúpili celý šatník.“
„Tak budeš mať viac pekných vecí.“
„Justin.“ mrnčala som.
„Ako myslíš.“ Mykol plecami. „Keď si nevyberieš ty, vyberiem ti ja.“ Povedal rozhodne, chytil ma za ruku a ťahal ma za sebou. Vošli sme do oddelenia z topánkami.
„Aké máš číslo topánok? Tridsať deväť?“
„Správne.“ Vzdychla som. Hneď zobral tri páry lodičiek, dvoje sandále na opätku, dvoje nízke, päť párov balerín, osem párov tenisiek a štvoro žabiek.
„Neuveriteľné.“ Mumlala som krútiac hlavou. Nepozastavoval sa nad mojou reakciou a ťahal ma k oblečeniu, kde sme narazili na Alison. Držala v ruke jedny ružové plavky.
„Ukáž.“ Povedal Justin. „Sú pekné.“ Pochválil jej výber a hodil ich k ostatným veciam.
„Zlatíčko, aké máš číslo topánok?“
„Tridsať päť...asi.“
„Hm, dobre. Poď.“ Žmurkol na ňu a zobral približne toľko párov topánok, koľko aj mne. Potom zobral nejaké aj sebe.
„Tak, to by sme mali. Ešte potrebujeme župan a osušku.“ Zamierili sme do detského oddelenia. Po ceste zobral pár tričiek, kraťasov, nohavíc, tielok a všetkého, čo mu prišlo pod ruku. Keď sme konečne zastavili pri županoch a uterákoch, zobral pre istotu tri a z uterákov z každej farby jeden, keď mu pohľad padol na detské plavky. Z tých zobral niekoľko rôznych kusov.
„To je asi všetko. Ešte nejaké veci pre mňa a pre teba.“
„Už nie. Prosím. Bolia ma nohy.“ Sťažovala som sa.
„Fajn, zostaňte tu a strážte veci dievčatká.“ Onedlho sa vrátil s jeansami preňho, aj pre mňa, s tričkami taktiež pre oboch, tiež som tam videla pár plaviek preňho, no pár pekných aj pre mňa no a čo ma dostalo bolo čipkované spodné prádlo a tenké a hlavne krátke nočné košieľky. Vedela som si prestaviť jeho plány.
„Toto by malo byť všetko.“ Spokojne si vydýchol a pobrali sme sa k pokladni. Justin opäť zaplatil a odišli sme. Nákupy milujem, ale čo je veľa, to je veľa - obzvlášť s Justinom.
„Počkajte ma tu.“ Povedal a kamsi zmizol. My sme si zatiaľ sadli na stoličky patriacej jednej z kaviarní. Keď som zazrela obchod Supra, pochopila som, kam sa tak náhlil.
„Mel? Vieš, čo si hovorila, že občas Justin neposlúcha.“ Začala. „No tak to je aj teraz, však?“ hovorila to z takým presvedčením. Bola neuveriteľne roztomilá.
„Hej, toto je jede z prípadov.“ Povedala som pobavene. Prikývla. O chvíľu kráčal Justin oproti nám. Zobral tašky a konečne sme odchádzali. V podzemných garážach sme našli auto a Justin to všetko pohádzal do kufra.
„Smer reštaurácia.“ Povedal a naštartoval. Vyčerpane som sa rozvalila na sedačke.
„Ale no tak, zlatko.“ Zasmial sa. „Snáď nie si vyčerpaná.“
„Som. A ako!“
„A ty čo, maličká?“
„Ja?“ ozvala sa Ali. „Ja som na tom podobne, ako Mel.“
„Nechápem, že nevydržíte ani nákupy.“ Mumlal si popod nos. Viac menej sa sťažoval sám sebe. Pred reštauráciou sme vystúpili.
„Čo si dáte?“ pýtal sa čašník, keď sme si sadli ku stolu.
„Špecialitu.“ Povedal hneď. „Tri krát.“ Dodal.
„A na pitie?“
„Kolu. Mel?“
„Sódu.“
„Ali?“
„Džúsik.“
„Aký?“ mykla plecami.
„Môže byť pomarančový?“
„Mhm.“
„Dobre, Takže Kolu, sódu, pomarančový džús a tri krát špecialitu.“ Zopakoval čašník a odišiel. Po desiatich minútach nám všetko priniesol. Najedli sme sa, Justin zaplatil a konečne sme išli na pláž. Vystúpili sme na parkovisku.
„Hodíme tie veci ešte do chatky.“
„Tak načo som sa trepala s tou plážovou taškou celý čas?“
„Ako to mám vedieť?“
„Ty si vážne neuveriteľný.“ Prevrátila som očami.
„Negúľaj očami. Nepristane ti to.“ Povedal a podal mi kľúče. Alison som chytila za ruku. Prešli sme po móle a odomkla som. Justin hodil všetko na posteľ.
„Tieto tašky sú všetky tvoje.“ Ukázal na na niekoľko tašiek položených po mojej pravej ruke.
„Justin.“
„Nenamietaj!“ upozornil ma.
„Fajn. Ďakujem.“ Usmiala som sa.
„Pusu?“ ukázal na svoje pery. Chytila som ho okolo krku a pobozkala som ho.
„Princezná.“ Obrátil sa na Alison. „Tieto tašky sú zas tvoje.“
„Všetky?“
„Áno.“ pokojne povedal a pohladil ju po hlave.
„Ale to nemôžem...“
„Sme tvoji rodičia.“ Skočil jej do reči.
„Áno, ale...“
„Ale no tak. Vieš, že nemáš namietať.“
„Viem.“
„No tak potom?“
„Ďakujem.“
„Pusu?“ rozbehla sa k nemu, zavesila sa naňho a dala mu veľkú pusu. Je neuveriteľné, aký sú roztomilí.
„Tak, každá si vyberte plavky, prezlečte sa a ideme na tú pláž.“
Pozrela som sa do tašiek. Zobrala som tašku, kde bolo spodné prádlo, nočné košieľky a plavky. To spodné prádlo si odmietam obliecť. Vážne. Plavky sa mi ale páčili všetky. Mala som problém z vyberaním. Nakoniec som si vybrala čierne plavky s flitrami. Justin má ozaj vkus...