From misery to happy end ... part 42 - Please. I'm pregnant or not?
"Láska?"
"Hm?"
"Koľko je hodín?"
"Štyri aj niečo."
"To hádaš?"
"Nie, pred chvíľkou som sa pozeral na hodinky."
"Dobre." Povedala som. O chvíľku Justinovi zazvonil mobil. Zodvihol to.
"Prosím?...čo?....do riti! Úplne som zabudol...na dovolenke...hej, je tu so mnou...nerýp do mňa brácho...nič, prelož to na posledný prázdninový týždeň...čože? Fajn. Tak aj ten prelož...Maledivy...hej, hej...nebudem pracovať na dovolenke!...hej, už som rozdal pár podpisov...to ma nenecháš si ani týždeň oddýchnuť?...to je jedno...prečo?...áno, vieš, že Beliebers milujem!...fajn, ale budeš sa držať ďaleko odo mňa a od Mel...ako to vieš!?...Alison...fajn, neznášam ťa...dobre, dobre, kľud...pozajtra...fajn, tak zajtra, len už sklapni...čau."
"Scooter?" Presunula som si slnečné okuliare na nos a pozrela som sa naňho s otázkou v očiach.
"Hej." Povedal trochu neprítomne.
"Čo si spravil?" Zodvihla som obočie.
"Prečo si hneď myslíš, že som niečo spravil?"
Okuliare som si vrátila späť na oči a ľahla som si na chrbát. "No povedz." Nenechala som sa odbiť.
"Zabudol som na dva koncerty." Povedal akoby mimochodom.
"Šibe ti?" Prudko som sa posadila. Aj cez tmavé sklá mojich slnečných okuliarov musel cítiť, ako ho prebodávam očami.
"Si normálny!? Vieš, koľko Beliebers si tým sklamal? Justin pre Boha preber sa!"
"Kľud, len som ich preložil."
"Ježiš, chlapče, spamätaj sa." Dlaňami som si prešla cez tvár. Cítila som sa trochu ako jeho mama.
"Nie si moja mama." Zľahka sa zasmial snažiac sa odľahčiť situáciu. Nevyšlo mu to.
"Spravím tu koncert." Usmial sa.
"Máš šťastie." Prešla som k nemu a schúlila som sa mu na hrudi.
"Milujem ťa, Mel." So smiechom vzdychol a pobozkal ma. "Ani si nevieš predstaviť ako veľmi." Šepkal. Hovoril to tak úprimne. Zrazu som si pripadala taká dôležitá.
"Aj ja ťa milujem, Justin."
"Justin, Mel, Justin, Mel!" Kričala malá Alison zatiaľ, čo utekala ku nám. "Justin, Mel...Justin...Mel...Jus..." zasekla sa, keď nás videla v objatí.
"Čo je zlatko?" Usmiala som sa na ňu.
"Vidíte tam to dievčatko? Aj ja si chcem postaviť taký hrad."
"Tak si postav." Povedal Justin, no asi mu nedochádzalo, že chce, aby sme s ňou stavali hrad my.
"Miláčik...vidíš to dievčatko a jej rodičov, ako stavajú hrad?" Nadvihla som obočie a zdôraznila slovo "rodičov" dúfajúc, že mu to dôjde.
"Alebo ti máme pomôcť aj my?" Usmial sa na Alison. Chvála pánu Bohu a chápajúcemu Bieberovi.
"Tak poďte!" Jednou rukou chytila Justina a druhou mňa. Sadli sme si na piesok. Justin podal Alison plastový pohár, v ktorom mal pred tým kofolu.
"Naber do tohto pohárika morskú vodu, dobre?"
"Mhm." O chvíľku sa vrátila z plným pohárikom. Justin oblial na jednom mieste piesok. Alison s Justinom začali stavať a ja som zatiaľ išla pohľadať pár pekných mušieľ, ktorými ozdobíme hrad. Zobrala som väčšie, aj menšie, biele aj farebné. Všetky som poukladala do sáčiku. Keď som sa vrátila, hrad bol skoro hotový, už dorábali poslednú vežu. Hrad bol celkom veľký a pekný. Už len tie mušle tam chýbali. Menšie som poukladala po obvode dverí a okien, väčšie na strechu a strechu veží a z ostatných, čo mi zvýšili som spravila chodníček.
"Justin, prosím odfoť to." Alison poskakovala okolo dokončeného hradu.
"Veľmi rád, zlatko." Povedal, odfotil to a hneď fotku zavesil na Instagram.
"Čo teraz?"
"Je päť hodín aj jedenásť minút. Mohli by sme už ísť. My si musíme ísť niečo vybaviť a za tebou príde Kenny, dobre? Môžete ísť na zmrzlinu, alebo kam budeš chcieť. Dobre?"
"Dobre. Kenny je super!"
"Áno, to je." Zasmial sa. "Tak poďme dievčatá." Alison si zobral na ruky, no chytil ju len jednou, lebo mne druhú podal. Ja som si zobrala ešte veci a išli sme do chatky. Najprv som sa osprchovala ja a potom aj Justin. Obliekli sme sa a čakali sme na Kennyho.
"Hej, Bieber pusti ma dnu!" Ozvalo sa búchanie na dvere. Alison sa začala strašne smiať zatiaľ, čo Justin prevrátil očami. Pozrel sa cez kukátko a otvoril dvere.
"Ó, tu je klimatizácia." Rozplýval sa Kenny. "A ty si ma nechal stáť v tej horúčave."
"Pokoj bro." Justin naňho vyjavene pozeral a na tvári sa mu črtal úsmev.
"Takže Alison." Zaklipkal mihalnicami Kenny a zobral si ju na ruky.
"Chlapci, prečo ju stále nosíte? Nemá tri, ale sedem."
"No a? Je to moja malá princezná." Povedal Justin.
"Aj Mel je tvoja princezná, však?" Uisťovala sa Ali.
"Áno, aj Mel je moja princezná." Zamilovane sa na mňa pozrel a dal mi pusu na líčko. Chytila som ho za ruku a preplietli sme si prsty.
"Ideme, dobre?"
"Dobre." Prikývla.
Justin podal Kennymu ešte rýchlo sto dolárovku. "Zober ju, kam bude chcieť." Povedal mu a žmurkol na Alison.
"Dobre. Ahojte."
"Ahojte!" Rozlúčili sme sa a vyšli sme von. Na parkovisku sme nastúpili do auta a vyrazili do nemocnice.
"Aj tak si myslím, že je to zbytočné."
"V poriadku, ale chcem sa uistiť." Povedal a položil mi ruku na stehno. Hrala som sa mu s prstami.
"Milujem ťa najviac na svete." Pozrela som sa naňho. Je taký úžasný.
"Aj ja teba zlatko."
O chvíľku sme zastali pred nemocnicou. Vystúpili sme z auta a rýchlo sme prekĺzli dnu, aby nás nevideli novinári. Na recepcií sme zastavili.
"Máme objednaného lekára." Povedal Justin recepčnej. Zjavne to má všetko premyslené a vybavené.
"Áno. Pôjdete rovno, doprava, zas doprava úplne na koniec chodby, dvere číslo 376."
"Ďakujem." Prešli sme podľa pokynov a našli sme presne tie dvere, ktoré sme mali.
Justin zaklopal. Prekvapilo ma, že na chodbe nebol vôbec nikto.
"Dobrý deň, pán Bieber, slečna Beadles." Pozdravil, zavolal nás dovnútra a zatvoril za nami dvere.
"Vy počkajte tam, za tými dverami." Povedal Justinovi a ukázal na dvere po pravej strane. Justin prikývol a vošiel tam.
"Takže Mel. Vyzleč sa ľahni si tam."
Spravila som, ako povedal. Spravil mi ultrazvuk a pár ďalších vyšetrení.
"Obleč sa a choď zavolať Justina. O pol hodinku vás zavolám, zatiaľ sa choďte poprechádzať do parku. Neboj sa, je uzavretý a
ohraničený." Uistil ma. Obliekla som sa a zavolala som Justina. Vyšli sme do parku.
"Tak čo?" Usmial sa a dal mi pusu.
"Stále si myslím, že je to zbytočné."
"O tom som ti už niečo hovoril."
"Viem, zlatíčko."
Sadli sme si na lavičku. Vytiahla som si iPhone a skontrolovala som si Facebook. Justin sa pozeral, čo robím.
"Láska, budeš si musieť spraviť nejaký falošný Facebook. Pozri koľko máš žiadostí, správ a upozornení."
"Vytvorím si nový profil, keď budem na notebooku."
"Dobre zlatko."
Išla som na svoju stránku o Justinovi. Vyrazilo mi to dych. Pred tým tam bolo len niečo cez 10 000 like a teraz tam je viac ako 700 000! Každý mi písal, či som to naozaj ja.
"Áno, Beliebers! Toto je moja stránka, áno, som Melanie. Ale prosím! Toto je o Justinovi a nie o mne, tak sa tak chovajte. Ďakujem. #Mel" znel status, ktorý som napísala na stránku. Spokojne som sa usmiala a mobil som si dala do tašky.
"Mel? Justin? Poďte dnu." Zavolal nás onedlho lekár. V ordinácií sme sa posadil oproti nemu na dve stoličky.
"Vy už máte jedno dieťa, však?"
"Áno, Alison. Len sme si ju ešte neadoptovali." Usmieval sa Justin a upokojujúco ma hladkal na kolene.
"Dobre." Povedal lekár a tváril sa, že tuho premýšľa.
"Prosím vás. Som tehotná, alebo nie?" Snažila som sa to urýchliť.
"Vyzerá to tak, že Alison nebude..."