12. Záchranár s detskými snami
12. Záchranár s detskými snami
16.2.2012
07:30
Mike sa pomaly teperil hore. Nože boli veľmi otupené a preto sa takmer ani nezabodli do steny. Treba však poznamenať, že keby nebola škola zateplená polystyrénom, tak by si Mike asi musel vyčarovať padák, lebo iná cesta preč nebola. Cez náter lepidla a farby sa nôž dostal do polystyrénu, ktorým bola škola obložená a preto Mike mohol liezť.
Tri minúty mu trvalo, kým sa vydriapal hore na parapetnú dosku okna, z ktorého videl signál. Nakukol dnu a uvidel miestnosť, v ktorej sa pravdepodobne robili laboratórne práce, pretože tam bolo veľa skúmaviek na poličkách, kadičiek na stoloch a aj po zemi a veľa rôznych vecí čo patrili ku chémii. Mike zaklopal na okno.
„Bleaargh!“ Charlie a profesor Mark sa krčili za laboratórnym stolom. Zombie spoza dverí vedúcich na chodbu vydával desivé zvuky a dobíjal sa dnu. Zrazu niekto zaklopal na okno. „Oni prišli! Oni naozaj prišli!“ „Ticho ty starý blázon!“ Charlie okríkol starého profesora, ktorý naňho vrhol nevrlý pohľad. Charlie otvoril okno a zbadal tvár muža bez trička vo veku približne dvadsaťpäť rokov. Vajcovitý tvar hlavy, havranie stredne dlhé vlasy a modré prenikavé oči, ktoré pri pohľade na vás začali mraziť váš chrbát. „Poďte dnu, pane.“ Muž vošiel dnu. „Volám sa Mike. Ty si mi dával znamenie?“ Charlie sa pozrel na profesora, ktorý si niečo dudral. „Nie ja, ale tuto profesor. Nie je v poriadku. Trošku sa asi zbláznil z toho všetkého. Mimochodom sa volám Charlie.“ Mike si podal ruku z Charliem a pozrel sa na profesora. „Necháme ho tu? Ja ho zo sebou neberiem.“ Charlie vyvalil oči. „Prečo ho tu chceš nechať, Mike?“ „Zdržoval by a je nám v podstate na nič. Čo také učil?“ „Biológiu a chémiu a je dobrý doktor.“ Mike chvíľu pouvažoval. „Dobre, ber ho, ale nesieš ho ty.“ „A vy budete robiť čo?!“ vyštekol Charlie a to aj oľutoval, lebo doňho hlboko vrazil Mikov chladný pohľad. „Nesnaž sa ma nasrať a rob čo ti hovorím. Ja budem zabíjať. Ak si to chceš vymeniť, tak prosím. Rád si pozriem ako pôjdeš k zemi.“ Charlie sa premáhal aby nevybuchol. „Čo to v sebe dusíš? Pusti slovo na slobodu ja ti za to poznámku nedám,“ rehotal sa Mike a Charlie sa ešte viac nahneval. „Nevidíte aká je situácia? Ako je možné že si zo všetkého robíte len srandu? Akoby nešlo o nič dôležité.“ Mike vybuchol do ešte väčšieho smiechu. „Si vtipný. Haha, myslel som si že nemáš zmysel pre humor. Je to len moja dobrá vôľa že som tu chlapče, tak láskavo drž pysk a poďme.“ Od slova CHLAPČE začal Mike kričať. Charlie stuhol a poslúchol. Zodvihol profesora a šiel ku oknu. „Čo si myslíš že robíš?“ „Ideme preč, no nie? Pred dverami je dvadsať zombie.“ Mike si povzdychol. „Dole je tak stovka zombie. Ak zlezieš dole, rovno ti odkusnú nohu. To si nedokázal za ten čas čo ste tu zabiť dvadsať zombie a odísť? No nič niekedy ťa naučím ako zabíjať. Teraz ti predvediem názornú demonštráciu,“ povedal Mike a nožom vypáčil zamknuté dvere.
V momente sa naňho vrhol zombie, ale akurát tvárou na Mikov prichystaný nožík. Mike mal dva nože a s nimi doslova tancoval pomedzi hŕstku dvadsiatich zombie, ktorí padali ako jablká zo stromu. Otočka, zásah do hlavy, úskok, zásah do hlavy, otočka… a tak to pokračovalo. Podobným spôsobom Mike zdevastoval protistojacich zombie a pokračoval dole schodmi. Charlie ostal chvíľu prikovaný, lebo takýto masaker a zabijácke umenie videl možno len vo filme 300 alebo v častiach filmu Saw. Potom potriasol hlavou a spolu s profesorom ho nasledovali.
Mike vyčistil chodbu pod schodmi za päť minút. Charlie a Mark ho zatiaľ uprene pozorovali a sledovali, ako si zabíjanie doslova vychutnáva. Keď sa s nimi dohral (zombie bolo len 10), tak pomaly, akoby sa nič nestalo kráčal ku schodisku. „Mike?“ Zastal. „Ospravedlňujem sa. Len je toho na mňa veľa v poslednej dobe.“ Mike sa uškrnul a otočil sa ku Charliemu. „V pohode.“ Natiahol k nemu ruku a znovu si nimi potriasli. „Ideme dole na prvé poschodie, potom vyjdeme oknom na plynáreň a pobežíme ku autobusu.“ Charlie sa zatváril smutne. „Asi ťa sklamem, Mike, ale mám tu ešte sestru Nicol. Je zavretá v telocvični na prízemí.“ „Vtip to asi nie je. No dobre, evakuujem vás a potom sa po ňu vrátim, sľubujem ti to.“ Charlie prikývol a vybrali sa za Mikom na prvé poschodie.
Mika prekvapilo, koľko zombie tam bolo. Minimálne päťdesiat. Toto bude ťažké. Prikázal Charliemu nech sa s Markom stiahnu ďalej, lebo bude potrebovať priestor druhého poschodia aby mohol ustupovať a na ochranu dal Charliemu vojenský nožík, ktorý mal pripnutý na nohaviciach. Poslúchli ho a Mike začal svoju prácu osloboditeľa.
Pomaly ustupoval a zabíjal. Cítil sa, ako keby každé jeho zabitie bolo čoraz lepšie a prepracovanejšie. Lepšie držal nožík a veril si na kúsky podobné ako z videohry Assassins Creed, ktorú mimochodom Mike rád hrával keď mal voľný čas. Mike bol empatik, preto sa mu ľahšie vžívalo do situácií, ktoré nikdy nezažil a dokázal sa ľahko naučiť niečo len z pozorovania. Naučil sa isté pravidlá o držaní dýk a ako ich používať a teraz to dopracoval do dokonalosti ako pravý assassín. Vždy ním chcel byť a práve teraz mal možnosť si to vyskúšať. Najprv však pozabíjať všetkých, kým nebudú tak dvaja, aby si mohol vyskúšať nejaký nový trik. Zabiť mu štyridsaťpäť zombie (sám si to počítal) mu trvalo asi osem minút. Ostali dvaja. Mike ich odtlačil od schodiska do stredu chodby a vyskúšal zabitie z odrazom od steny. Celkom mu vyšlo, len nôž nezabodol rovno do stredu hlavy ale kus vedľa. Druhý sa ku nemu rýchlo blížil a chodba bola pokrytá mŕtvymi telami, o ktoré sa zombie potkýnal. Mike ho teda strčil dozadu a zombie sa potkol a spadol na zem. Mike vyskočil do vzduchu a dopadol na zombie a vrazil mu nôž do hlavy. „Aj vy ste hrávali Assassins Creed?“ opýtal sa Charlie a tlieskal. Mike sa usmial. „Áno hrával som to. Podobali sa moje pohyby na asasínove?“ „Ako keby som videl asasína pri boji naživo.“ Mike sa usmial. Chcel sa postaviť, no zrazu ho nejaký ešte nie mŕtvy zombie chytil za nohu a strhol ho na podlahu a….