KAPITOLA 26.
SILA TROCH
Murtag sa v mysli spojil s Eragonom, aby po ňom nemusel kričať. Aj draky s Aryou si s nimi prepojili mysle aby sa mohli zhovárať. ,,Ako to že mávaš také sny, čo sa potom splnia?“ –spýtal sa ho. ,,Neviem. Na túto otázku si neviem ani ja sám odpovedať.“ –povedal mu Eragon. ,,Som trochu čudný, nemyslíš?“ –spýtal sa ho s úškrnkom na tvári. Murtag mu neodpovedal len sa s chuti zasmial. Aj Aryi to bolo smiešne. Smerovali do Osilonu, kde na nich čakal zvyšok elfov pripravených do boja. Do Osilonu dorazia zajtra ráno, pôjdu celú noc. V noci elfovia nemuseli zapáliť fakle, videli dobre. Ráno boli v Osilone, tam ich čakalo zvyšných 5000 elfov. Všetci už boli ozbrojený a mali snehovo biele kone. Keď prišla kráľovná, uklonili sa jej. Až keď pristáli aj draky, kráľovná zavelila že budú mať hodinový oddych. Potom vyrazia proti nepriateľom a strhne sa boj o elfské lesy Du Wendelvarden. Keď to povedala celé vojsko sa utáborilo. Eragon, Murtag a Arya nasledovali kráľovnú do malého paláca, tam Islanzadí rozložila na stole mapu, na ktorej boli detailne zobrazené elfské lesy. S Eragonom s dohadovala na pláne útoku. ,,Myslíš že príde aj Galbatorix?“ –spýtala sa ho a pozrela na ostatných. ,,Nie kráľovná moja, toto vojsko má za úlohu priviesť Murtaga, čo sa mu určite nepodarí, kráľ nepríde.“ –odpovedal jej Eragon a pozrel sa na brata. ,,Murtaga im nevydáme za žiadnu cenu, teraz je v mojich službách, kráľ nad ním nemá moc.“ –povedala kráľovná Islanzadí. Keď sa konečne dohodli po dlhom diskutovaní, vrátili sa k vojsku. Ich pochod pokračoval, len čo znova zaznel elfský roh. Draky so svojimi jazdcami vzlietli, ale pred tým sa Eragon ešte spojil so Šruiknom. ,,Dávaj pozor na Aryu. Nech sa jej nič nestane. Ochráň ju.“ –požiadal ho Eragon. ,,So mnou je v bezpečí. Nemaj strach, nikomu nedovolím aby jej ublížil.“ –povedal mu drak. To Eragona upokojilo, vedel že Šruikan sa o ňu postará. Nasadol na svoju dračicu a vzlietol ako prvý, za ním vzlietol Tŕň a napokon aj Šruikan. S kráľovnou sa dohodli, že dračí jazdci sa zjavia až keď vojsko nebude chcieť s nimi vyjednávať, zatiaľ mali ostať v lese na malej čistinke, kráľovná im dá znamenie, keď sa budú mať objaviť. Na obed sa už nachádzali na okraji lesa. V diaľke už videli čiernu armádu, ktorá sa približovala. Kráľovná vydala rozkaz aby sa elfské vojsko zoradilo, potom sa spolu s troma vojakmi postavila do jeho čela a čakali na príchod posla s požiadavkami, ktoré určite zamietnu. Nepriatelia sa zastavili, keď boli pred hranicou dostrelu lukov. Vyslali posla. Posol pricválal na hnedom koni a zastavil pätnásť metrov pred kráľovnou. ,,Vydajte nám dračieho jazdca Murtaga, inak budeme nútený si ho vziať nasilu!“ –povedal posol. ,,Jazdec Murtag je teraz v mojich službách. To znamená že nad ním Galbatorix nemá viac moc. Odíte ak vám je život milí!“ –povedala chladným hlasom Islanzadí. ,,Takže naše požiadavky neprijímate.“ –odpovedal trochu slabším hlasom keď sa pozrel do očí kráľovnej elfou, ktoré boli teraz chladné a plné nenávisti. ,,Nie! A teraz sa vráť k svojmu vojsku, alebo uteč dokým máš na to príležitosť.“ –povedala kráľovná. Jazdec sa otočil a rýchlim cvalom sa vracal k svojmu vojsku. Kráľovná dala pokyn lučištníkom aby sa zoradili. Natiahli tetivi na svojich prekrásnych lukoch a čakali na jej povel. Oni nemali žiadny problém dostreliť tam kde sa nepriateľské vojsko zastavilo. Keď posol dorazil a odovzdal odkaz, velitelia zavelili k útoku. Vojsko sa dalo do pochodu. Kráľovná dala pokyn a elfovia vypustili svoje šípy, ktoré neminuli svoj cieľ. Všetky si našli svoju obeť, ani jeden elfský šíp neminul svoj cieľ. Kráľovná zavelila do útoku, jazdecký odiel elfov sa dal do pohybu. ,,Je čas!“ –spojila sa s Eragonom kráľovná. Traja draci vzlietli vysoko nad stromy, Šruikan hrôzostrašne zareval, Zafira sa k nemu pridala. Keď to kráľovský vojaci počuli, v ich vojsku zavládla panika. Nad vojskom sa zjavili traja draci. Zafira sa spustila nad nepriateľské vojsko, ktoré zasiahol dračí oheň. Eragon pátral po mysliach čarodejníkov, ale našiel len dvoch a to bolo veľmi čudné. Skúr než stihol jeden z nich spáchať samovraždu, Eragon z jeho mysle dostal: ,,Čo najdlhšie ich zdržať!“ Eragon až teraz pochopil že toto je iba na odvedenie jeho pozornosti, zatiaľ čo Galbatorix zaútočí s omnoho väčšou armádou na elfské lesy z druhej strany, kráľovné sem totiž povolala väčšinu z elfov. Ellesméra a iné elfské mestá sú teraz nechránené. ,,Čo sa stalo Eragon?“ –spýtala sa ho Zafira keď si všimla na jeho tvári vyľakaný výraz. ,,Toto je len pasca! Leť okamžite za kráľovnou.“ –povedal jej. Zafira sa na viac nepýtala a poslúchla ho. Kráľovná bojovala na čele svojho vojska. Zafira na d ňou zakrúžila pri čom vychŕlila na prekvapených vojakov prúd do modra sfarbeného ohňa. Elfský vojaci jej urobili priestor aby mohla pristáť. ,,Kráľovná, toto je len pasca! Galbatorix poslal ešte jedno omnoho väčšie vojsko z druhej strany lesov Du Wendelvarden!“ –povedal jej. Kráľovná tu prekvapilo. ,,Zvládnete to tu bez nás?“ –spýtal sa jej. ,,Určite! Buďte opatrní. Musíte ich zadržať dokým vám prídeme na pomoc.“ –povedala mu, už tu bolo iba málo vojakov kráľovstva čo boli nažive. Zafira vzlietla, Eragon sa spojil z Murtagom, ktorý bol neďaleko a práve zabil ďalšieho kúzelníka. ,,Potrebujú nás inde!“ –povedal mu. Murtag sa zatiaľ na nič iné nepýtal a Tŕň sa vo vzduchu otočil a lete za ním. Aj Arya so Šruikanom sa k nim pripojili. ,,Čo sa stalo? A kam to ideme?“ -spýtala sa Arya, keď už boli ďaleko od bojiska. ,,Zachrániť Ellesméru.“ –odpovedal jej Eragon a vysvetlil im čo sa stalo a že toto vojsko bola len návnada. Leteli rýchlo, traja draci sa ponáhľali ako najviac dokázali. Vedeli že ak prídu neskoro, Ellesméra padne. Kráľovo vojsko sa nesmie dostať až do Ellesméry, musia mu v tom zabrániť, inak Vanirova dračica umrie ak ju uvidia vojaci a Galbatorix sa o nej dozvie. Eragon to nemohol dopustiť. Všetci dúfali že neprídu neskoro. Nikto počas letu nič nehovoril, všetci mlčali. Večer boli nad lesmi Ellesméry, prišli včas. Pristáli pred domom Til darí. Eragon zoskočil zo Zafiry a mysľou hľadal Vanira, našiel ho, bol s Arget v záhrade kráľovského paláca. ,,Prečo ste tu?“ –spýtal sa ho prekvapene. Eragon mu vysvetlil čo sa udialo a povedal že čoskoro sem dorazí Galbatorixovo vojsko. ,,Musíte odísť! Choďte na skalu Tel naeír, tam budete v bezpečí.“ –povedal Eragon. Potom sa sklonil k Arget a pohladil ju po šupinatom nose. ,,Musíš ísť, nemôžeš tu ostať. Sľúb mi že to urobíš, závisí na tom tvoj aj život tvojho jazdca..“ –povedal iba jej Eragon. ,,Sľubujem!“ –povedala mu a nosom sa dotkla jeho dračieho znamenia. ,,Príde čas keď budeš môcť opustiť Ellesméru, buď trpezlivá Arget! Ten čas sa blíži!“ –povedal jej a odišiel. Vanir nevedel čo jej Eragon povedal, lebo mu to neprezradila. Ale bol mu vďačný pretože jej musel dohovoriť, odvtedy už nechcela silou mocou odísť z Ellesméry. Eragon sa vrátil za Zafirou, len čo Vanir s Arget odišli. ,,Čo budeme robiť?“ –spýtala sa Arya. Eragon neodpovedal len pristúpil k Zafire a niečo sa jej spýtal. Prikývla na odpoveď. Tak isto sa spýtal aj Šruikana a ten tiež prikývol. Arya s Murtagom nevedeli o čo ide, len sa nechápavo prizerali. Eragon sa postavil medzi dva draky a svoje ruky si položil každú na jedného. ,,Čo to robíš?“ –spýtal sa Murtag. Eragon neodpovedal len zavrel svoje oči a na niečo sa sústredil. Obidva draky urobili to isté. Potom sa mysle dvoch drakov a Eragona prepojili, stal sa z nich jeden. Stala sa z nich jedna bytosť s ohromnou silou. Eragon začal odriekať nejaké kúzlo v starovekom jazyku, okolo nich sa začala tvoriť priesvitná membrána, ktorá sa stále zväčšovala. Murtag stále nechápal čo robí. ,,Chce vytvoriť nad Ellesmérou ochranné pole. Len dúfajme, že ho to nezabije.“ –povedala mu Arya, ktorá pochopila o čo sa Eragon práve pokúša. Eragon sa sústredil a znova a znova opakoval slová v starovekom jazyku a priehľadná membrána sa stále zväčšovala. Prestal až keď pocítil že je celá Ellesméra aj skala Tel naeír ukrytá pod ochranným plášťom. Potom sa celý vyčerpaný zviezol k zemi. Aj Zafiru so Šruikanom to vyčerpalo, vzalo im to veľa energie, ale Eragon bol na tom oveľa horšie. Murtag k nemu priskočil a zachytil ho, opatrne ho položil na trávu. Eragon bol veľmi slabý, ale bol nažive. ,,Ty si to dokázal braček! Dokázal!“ –povedal mu Murtag. Eragon sa na neho usmial a povedal: ,,Ja viem, ale teraz ma musíte nechať odpočívať, som príliš slabí, teraz vám nepomôžem, musíte to urobiť vy! Zafira vám povie čo máte robiť. Ešte nie je všetko v bezpečí, musíte zachrániť elfov v malých mestách, nad nimi som už nedokázal vytvoriť ochranný štít. Musíte ich priviesť sem, tu budú v bezpečí.“ Aj Arya vedľa neho kľačala a hladila ho po vlasoch. ,,Choďte! Nestrácajte čas!“ –povedal a v tej chvíli zatvoril oči, zaspal. ,,Eragon! Čo je s tebou?“ –pýtala sa ho Arya a triasla ním. ,,Arya neboj sa, Eragon je v poriadku, potrebuje nabrať silu. Teraz poď, musíme ho tu nechať, to kúzlo ho príliš vyčerpalo. Potrebuje čas aby nabral silu.“ –povedal jej Šruikan. Arya sa od neho postavila, aj keď by radšej ostala pri ňom. Aj Murtag sa postavil, s ním hovorila Zafira, síce aj ona by radšej ostala pri ňom, ale vedela že nemôže. Arya vysadla na Šruikana a Murtag na Tŕňa, draky vzlietli nasledované Zafirou, ktorá letela tiež. Leteli do malých miest elfov, museli sa rozdeliť. Arya so Šruikanom išli do Sílthrimu, Murtag s Tŕňom do Nädindelu a Zafira do Kirtanu. Toto boli najbližšie miesta v okolí Ellesméry. Eragon ostal ležať sám uprostred Ellesméry, spal, pretože bol príliš slabí na to aby ostal pri vedomí.