KAPITOLA 1. PROSBA DRAKA
Eragon nemohol zaspať, neustále myslel na Murtaga. Stále sa mu pred očami zjavovala jeho tvár. Snažil sa ho vypudiť z mysle, myšlienka na ňho ho stále bolela. Zrazu sa mu pred očami začal premietať sen, ktorý už videl, ale tento bol v niečom iný. Videl skupinu ľudí na skvelých koňoch , ako schádzajú k opustenej rieke. Mnohí mali strieborné vlasy a niesli dlhé kopije. V trblietavom mesačnom svetle na nich čakala loď. Postavy začali pomaly nastupovať. Dve z nich, vyššie ako ostatné, šli zavesené do seba. Tváre im zakrývali kapucne, ale akosi vedel, že jedna z nich patrí žene. Vyšli na palubu a obrátili sa smerom k pobrežiu. Na kamenistej pláži stál osamelý muž, jediný, ktorý na loď nenastúpil. Zaklonil hlavu a z hrdla sa mu vydral dlhý zúfalý výkrik. Ako nárek postupne doznieval, loď sa bez vetra a vesiel začala hladko kĺzať po hladine rieky smerom do pustej rovinatej krajiny. Obraz sa začal zahmlievať, ale Eragon ešte stihol zazrieť, na oblohe dva draky. Jeden bol modrý a druhý čierny ako uhoľ. Náhle sa prebudil, vedel že sa mu už nepodarí zaspať. Potichu sa postavil ,aby nezobudil Zafiru, vykĺzol zo svojho stanu. Išiel na malú mýtinku, neďaleko tábora Vardenov. Posadil sa do tureckého sedu na mäkkú svetlo zelenú trávu a začal meditovať ako ho učil Oromis. Teraz vnímal všetko okolo seba, cítil mysle rôznich zvierat od malých chrobákov po jelene, líšky, ale aj stromy a rastliny. Dokonale si vyprázdnil myseľ. Cítil sa úplne voľný, takto ho nič netrápilo. Odpútal sa od všetkých problémov a útrap. Bol úplne voľný. Zrazu ho však niečo vyrušilo. Bola to myseľ draka, ktorá sa s ním pokúšala spojiť. Eragona to najprv vystrašilo, lebo to nebola Zafira, bol to iní drak. Eragon bol zvedavý a pustil ho do svojej mysle . „Eragon vieš kto som? Žiadam ťa o pomoc.“ –spítal sa neznámi drak, jeho hlas bol veľmi silný, musel to biť samec. Eragon sa spýtal: ,,Tak kto si?“ ,,Som ten, ktorého uniesli hneť po vyliahnutí.“ –odpovedal. Eragon sa zdesil, už vedel kto je ten drak čo sa s ním spojil, ale stále nechápal čo od neho chce. Chcel prerušiť spojenie, ale drak sa ozval: ,,Nemusíš sa ma báť, nechcem ti ublížiť, žiadam od teba pomoc.“ Eragon tomu ešte stále nerozumel. Akú pomoc od neho môže chcieť Galbatorixov drak Šruikan. ,,A prečo by som ti mal pomôcť ? Si zradca, keď si s Galbatorixom!“ -odpovedal rozčúlene Eragon. ,,Myslíš si, že mu slúžim dobrovoľne? Tak to sa vo mne poriadne mýliš. On ma donútil mu slúžiť. Ja som to nechcel, vybral som si iného jazdca, ktorého on zabil.“ –nahnevane odvetil Šruikan. ,,Tak prečo od neho neutečieš?“ –opýtal sa Eragon. ,,To nie je také jednoduché a ešte na to neprišiel vhodný čas. On si myslí, že mu slúžim dobrovoľne a že ho mám dokonca rád. Ale to je veľká lož. Som k nemu pripútaný kúzlom, ktoré mi môžeš pomôcť zrušiť a potom budem voľný.“ –s prozbou v hlase odpovedal Šruikan. Eragon sa zamyslel a spýtal sa: ,, ale ako ti môžem veriť? Kto mi zaručí že to nie je pasca? Odkiaľ mám vedieť že ma neklameš? Keď aj môj vlastný brat ma zradil. Ani len neviem ako by som ti mohol pomôcť.“ Šruikan mu odpovedal: ,,Naozaj si myslíš že Murtag je tvoj vlastný brat? Spýtaj sa Zafiri kto je tvoj skutočný otec. Ste bratia, ale rovnakú máte len matku. Murtag to nevie, ani Galbatorix, preto ti to mohol povedať v starovekom jazyku, myslel si že je to pravda.“ Eragon stuhol, nevedel čo má povedať. ,,Je to pravda? Prisahaj!“ –spýtal sa Eragon. ,,Prisahám! Je to pravda.“ – odpovedal Šruikan. ,,Teraz ti už verím. Odpusť, že som ti neveril, ale pochop ma, niesom v ľahkej situácii.“ – odvetil Eragon. ,,To je pochopiteľné, nehnevám sa na teba. To znamená, že mi pomôžeš?“ -spítal sa. ,,Pomôžem ti ako len budem môcť. A ďakujem ti, že si mi povedal pravdu. Ani nevieš koľko nádeje si mi dal. Prečo mi to Zafira nepovedala keď to vedela? A kto je môj skutočný otec?“ –spýtal sa Eragon so smútkom v hlase. ,,Myslím si, že musela prisahať, že ti to nepovie kým nebude správny čas. Ale teraz ti to už môže povedať, už ten čas nastal.“ – odvetil Šruikan. ,,A ako ti mám pomôcť?“ – spýtal sa zamyslený Eragon. Šruikan mu povedal: ,,Musíš sa nechať zajať, aby si mi mohol pomôcť, kúzlo na zrušenie ma oslobodí iba ak ho vyriekneš v mojej blízkosti. Viem že od teba žiadam priveľa, ale nemám inú možnosť. Ale najprv choď do Ellesméry a dokonči svoj výcvik jazdca. Oromis ťa už čaká.“ Eragon sa zarazil: ,,Odkiaľ vieš o Oromisovi?“ ,,On sa so mnou spojil, v nádeji že som na vašej strane. Zistil kúzlo ktoré ma od Galbatorixa oslobodí. Eragon choď za ním, on ti to už všetko vysvetlí, ale poponáhľaj sa, jeho čas sa už kráti.“ –rýchlo povedal drak, lebo zacítil blízko prítomnosť Galbatorixa. ,,Urobím čo si mi povedal.“ – sľúbil Eragon. ,,Už musím ísť, blíži sa Galbatorix. Ďakujem ti Eragon! Zbohom.“ –rozlúčil sa drak. Eragon otvoril oči, už bolo ráno, na tvári pocítil lúče vychádzajúceho slnka. Postavil sa a pomalým krokom sa vybral do tábora.
|