Moja škola = moja zodpovednosť
Keď som nastúpila na vysokú školu, tak som hľadala kresťanské spoločenstvo. Našla som si v Brne mládež, ale túžila som, aby som spoznala veriacich ľudí aj na našej univerzite. Chcela som založiť modlitebnú skupinku, ale vďaka pozvánke na sledovanie filmu Biblia na školskom e-maile som zistila, že niečo také už existuje.
Začala som tam chodiť a bola som nadšená. Boli tam dievčatá, ktoré vedeli hrať na gitare a mali sme chvály v kampuse. Veľmi ma to povzbudzovalo. Pôvodne to založili Jakub a Noemi. Obaja však úspešne skončili školu a hoci Kubo zostal v Brne a ďalej sa zúčastňoval skupiniek, chcel posunúť vedenie niekomu inému. Najprv to viedla Ifča, ktorá však o rok tiež štátnicovala a vedenie zostalo na mne. Prvý rok bol veľmi ťažký, pretože všetci pôvodní členovia už odišli zo školy a zostali sme tam Kubo, moja spolužiačka a ja. Rozvešali sme plagátiky po areáli s pozvánkou na naše stretnutia. O pár dní mi však prišiel e-mail od prorektorky, že sa nemáme právo ako kresťania stretávať v škole, lebo univerzita je vraj nenáboženský inštitút. To, že sa tu vyučuje yóga však nikomu nevadí. Boli sme z toho nešťastní. Nemali sme priestory ani povolenie. Boh nám našťastie požehnával krásne počasie a mohli sme sa stretávať v parku. Na plagáty našťastie stihlo reagovať jedno dievča, a tak sme už boli štyria. Potom som odišla na pol roka na Erazmus a prenechala vedenie mojej kamarátke. Stále nás bolo máličko a modlili sme sa za to, aby sme našli viac veriacich ľudí na našej škole.
V septembri som teda spravila odvážny krok a zdieľala plagátiky o stretnutiach na Facebooku. Boh vypočul modlitby a naše počty sa zdvoj až ztrojnásobili. Vybavili sme si na skupinky jednu spoločenskú miestnosť v knižnici a pravidelne sme sa stretávali. Je tam 10 stoličiek a neraz sa stalo, že niekto sedel na parapete alebo si doniesol stoličku z vedľajšej miestnosti. Zistila som, že mám veľa veriacich spolužiakov a vytvorili sme krásne ekumenické spoločenstvo, kde sme sa stretávali z rôznych ročníkov a zborov – katolíci, evanjelici, adventisti, baptisti, z Cirkvi bratskej aj Cirkvi Víra (Milosť). Začali sme vždy krátkym zdieľaním a potom mal jeden z nás zamyslenie, na ktoré sme diskutovali. Prešli sme aj veľa horúcich tém vrátane environmentálnych problémov, gender ideológie, potratov a podobne. Na záver sme sa modlili za školu a za nás navzájom. Stretnutie vždy trvalo priemerne 30 minút, lebo všetci máme veľa školských aj iných povinností.
V priebehu semestra zorganizovalo pár ľudí stretnutie vedúcich univerzitných skupiniek Nová generácia v Brne a mohli sme sa zdieľať o tom ako fungujeme a spoločne sa modliť. Dozvedela som sa že na Masarykovej lekárskej fakulte im škola umožňuje propagovať skupinky na prednáškach a pozývajú si tam doktorov na diskusie. Stretla som skvelých ľudí a kresťania z VUT vymysleli úžasný evanjelizačný projekt. Napiekli 3000 medovníkov, ozdobili ich a zabalili. Na každom bol veršík a odkaz na univerzitnú skupinku podľa toho, kde sa perníky rozdávali. My sme si u nich objednali 200 medovníkov a na Mikuláša sme ich rozdali v škole. Bolo to úžasné a ľudom sme pri vstupe do školy zlepšovali náladu. Niektorí boli veľmi vďační a vrúcne nám ďakovali. Iní si nemo zobrali medovník a išli ďalej. Našlo sa aj pár jednotlivcov, ktorí náš dar odmietli, ale tí boli výnimkou. V priebehu pár minút sme všetko rozdali a aj sme ľutovali, že sme si nezobrali viac. Zároveň sme však boli povzbudení, že ľudia takúto formu evanjelizácie prijali a veľmi nás to zblížilo aj v rámci skupinky.
Chcem Vás preto povzbudiť, aby ste nezabudli na Boha, keď odídete do iného mesta, či už študovať alebo pracovať, lebo takéto skupinky sa dajú vytvoriť aj vo firme. Heslom združenia Nová generácia je: „Moja škola = moja zodpovednosť.“ Čo považujem za veľmi trefné. Kto, ak nie my? Považujem preto za dôležité, aby sme sa modlili za ľudí na miestach, kde trávime veľa času. Či už za našich kolegov alebo spolužiakov. Nie vždy je to jednoduché a nájdu sa ľudia, ktorí Vám možno budú klásť polená pod nohy ako sa to stalo aj v našom prípade, ale nenechajte sa odradiť.
Naše spoločenstvo veľmi posilňoval verš: „Lebo kde sú zhromaždení dvaja alebo traja v mojom mene, tam som ja medzi nimi.“ Matúš 18,20
Verím, že Vás toto krátke svedectvo povzbudí, a že sa rozšíria skupinky na školách a pracoviskách. Boh Vám žehnaj J