Zážitky s Bohom

Sú určité videá, ktoré si ľudia zapamätajú a neraz im pri nich vypadne z oka slzička. Nemusia byť o tom ako ľudia v minulosti zomierali počas vojen alebo ako trpeli v rôznych zariadeniach. Niekedy nás dojmú úplne iné veci. Dodnes nemôžem zabudnúť na toto video. Je také krásne, úprimné a nevinné. Pretože deti sú najúprimnejšie zo všetkých ľudí. Niekedy sa hneváme, že povedia slová v situáciach keď sa to nehodí, alebo prezradia osobné spory v domácnosti. Ale deti vidia všetko, čo sa deje. Keď sa rodičia doma hádajú, keď mama vybehne zo spálne z uplakanými očami alebo keď otec odíde z domu. Pred deťmi sa nedá nič zakryť. Už od prvej chvíle som vedela, že sa u nás niečo deje. Pri prvej hádke som vnímala, že niečo nie je v poriadku a v mojom detskom srdiečku som sa snažila s tým vyrovnať. Vedela som viac než hocikto iný. Keď si dospelí zatvárali oči pred skutočnosťou, ja som bola úprimná a spravila gestá, za ktoré ma v tej chvíli odsudzovali, ale po rokoch pochopili. Keď som sa na tábore schovala pod posteľ, lebo som sa nechcela stretnúť s niekým, kto mi ublížil, alebo keď som nepodala ruku niekomu, komu by sa patrilo, ale ja som to nedokázala. Dospelí mnohokrát zakrývajú svoje sklamanie z iných ľudí, tvária sa, že sa nič nedeje a potom, keď sa im celý svet zrúti pred očami, tak sa len čudujú, ako sa to len mohlo stať. Naučila som sa, že konflikty treba riešiť hneď a odpustenie musí prísť čím skôr, lebo z jednej krivdy a z jedného neodpusteného slova pramení mnoho nenávisti.

Je veľmi ťažké milovať svojich nepriateľov a modliť sa za tých, ktorí mi ublížili alebo stále ubližujú. Ale všetko začína modlitbou. Keď si dokážem kľaknúť pre Boha a priať v modlitbe ľuďom, ktorí mi zmenili život na nepoznanie a veľmi ma zranili, tak potom sa mi aj ľahšie odpúšťa. V zbore v Anglicku sme mali situáciu, že sa pohádal celý spevokol s vikárkou. Zrazu veľa ľudí prestalo chodiť do kostola, trávili nedele úplne inak, ale nie s Bohom. Boli plní hnevu a nedokázali si navzájom odpustiť. Dospelí kresťania sa na seba urazili a ani jedna strana nechcela ustúpiť. Ale tak nás to Ježiš neučí. "Podľa toho poznajú všetci, že ste moji učeníci, keď sa budete navzájom milovať." (Ján 13,35) A tiež na inom mieste hovorí: " Lebo ak ľuďom odpustíte ich previnenia, aj vám odpustí váš otec nebeský; ale ak neodpustíte ľuďom, ani váš Otec neodpustí vám, keď sa previníte." (Matúš 6,14-15)  Keď si medzi sebou ako kresťania nebudeme odpúšťať a budeme si na oči vyhadzovať 10 rokov staré hriechy, tak ako potom svedčíme ostatným? V Jakubovi sa píše, že viera bez skutkov je mŕtva. A toho sa snažme držať. Načo sú nám pekné reči keď sa hneváme na brata, ktorý sedí vedľa nás v kostole? Buďme úprimný ako deti a prichádzajme k Bohu s takou pokorou a láskou ako oni. Odpúšťajme si navzájom a modlime sa za seba. Pretože každý z nás prežíva alebo prežil určité obdobie svojho života, ktoré ho poznačilo. Každá jedna veta z úst dieťaťa v tomto videu je krásna. A veľa z nich aj bolí, pretože si uvedomíme, že majú úplnú pravdu. Však - presvečte sa samy: