História mangy sa začala písať v 19.storočí. Manga je japonský výraz, ktorý znamená ,,komix".
Hokusai Manga
Hokusai manga je séria náčrtov od japonského umelca Hokusaia publikovaná v rokoch 1814-1878 v pätnástich dieloch. Aj keď je teraz presláveným japonským umelcom, keď bol tínedžerom vyhodil ho jeho pán v roku 1785 zo štúdia Katsukawa Shunsho, pretože nebral na vedomie umelecké zásady. Behom celého jeho života vývíjal jedinečné umelecké štýly, ktoré boli pôvodne viac uznávané v Európe ako v Japonsku. Práve Hokusai bol prvým, ktorý použil slovo manga, ktoré bolo preložené do angličitiny ako ,,čudné obrázky". V tomto počiatočnom štádiu obrázky naozaj neboli združené. Hokusaiova práca obsahuje mnoho tém ktoré obsahujú historické postavy, architektúru, okupáciu, bohov, príšery, hory, rastlinstvo a vtáctvo. Prvý náčrt prírody bol určený na to, aby sa nesústreďoval na detaily ale miesto toho sa sústredil na myšlienku, ktorá sa skrývala za obrázkom.
Ukiyo-e
Ukiyo-e vystúpil s obrovskou popularitou v metropilitnej kultúre Edo (Tokyo) počas druhej polovice sedemnásteho storočia a vznikla prácou s jednoduchými farbami Hishikawa Moronobu v roku 1670. V tejto etape to bolo tak, že kolektívne dielá už neboli len náhodné ale mali formu príbehu ako zbierka náčrtov, často aj tucty ku každému príbehu.
Ponchi-e
Ponchi-e bol vývojom Ukiyo-e s obrovsým vplyvom zo západného sveta. Japonské obchodovanie so západnými krajinami, hlavne so Spojenými štátmi spôsobilo zmenu v umeleckom štýle pri pokuse prijať vonkajšie vplyvy do ich vlastnej kultúry. Japonsko úspešne začleňovalo mnoho západných zvykov v priebehu tohto času, vrátane ich vládnutia a vzdelávania. Ponchi-e bolo od Ukiyo-e odlišné hlavne preto, lebo sa umelci začali sústreďovať na používanie liniek, tvarov a farieb. Staré praktiky sa postupne vyraďovali a nahradili ich 4 panely pre každý komix. Počas roku 1946, v redakcii Osaka od Shokokumin Shimbun (školy detských novín Mainichi), bol vydaný denník Ma-chan od 17-ročného študenta university, menom Osamu Tezuka.
Jeho práca pokračovala so Shin Takarajima-Nový ostrov pokladov-v roku 1947. To bola manga, ktorá z Tezuka urobila všeobecne známe meno. Je to akčno-dobrodružná dráma inšpirovaná knihou Roberta Louisa Stevensona o chlapcovi Peteovi, ktorý objavil mapu ostrova pokladov a vydal sa na plavbu aby ho našiel. Tezuka potom začal pracovať aj na prvom úplnom seriály Jungle Taitei z roku 1950. Na západe to bolo známe ako Kimba, biely lev. Tezuka začal mangu kresliť v rôznych žánroch, s obsahom vhodným aj pre dospelých. Toto spôsobilo záujem o mangu a jej popularita začala rásť.
Gekiga
Medzi rokmi 1960 a 1970 tu boli dve formy komixového serializovania. Jedna forma mangy sa zakladala na predaji komixov. Tá druhá, Gekiga, sa zakladala na nájomnej forme, niečo ako moderný systém filmového prenájmu. Veľa autorov mangy prijalo štýl kreslenia od Tezuku, kde boli postavy kreslené jednoducho ale s prehnane veľkými, zaguľatenými očami, ktoré sú považované za definíciu znaku Japonského komixu na západe.
Gekiga mohla mať v USA podobu grafických noviel. Autor mohol využívať detailnejšie a realistickejšie kreslenie postáv. A taktiež mohli vytvárať prepracovaný príbeh. Kvôli tomuto bola Gekiga považovaná za umelecko lepšiu. Avšak Gekiga zanikla v roku 1970, zatiaľ čo autory komixu formou mangy zlepšili grafickú kvalitu a príbeh. Ale napokon bola Gekiga spojená s mangou a jedným z najslávnejších štýlov mangy gekiga je Akira.
Manga v 21.storočí
Manga sa stáva stále populárnejšou aj mimo Japonska, aj keď mnoho najpopulárnejších autorov sú Japonci. Západné spoločnosti mangu prekladajú a upravujú tak, aby sa hodila k tým, ktorý ju čítajú v ich krajinách. Pôvodné stránky boli obrátené vodorovne, pretože Japonci čítajú zprava doľava aj keď to spoločnosti už viac nerobia aby zachovávali autormi určené návrhy a postavy.
Hokusai Manga
Hokusai manga je séria náčrtov od japonského umelca Hokusaia publikovaná v rokoch 1814-1878 v pätnástich dieloch. Aj keď je teraz presláveným japonským umelcom, keď bol tínedžerom vyhodil ho jeho pán v roku 1785 zo štúdia Katsukawa Shunsho, pretože nebral na vedomie umelecké zásady. Behom celého jeho života vývíjal jedinečné umelecké štýly, ktoré boli pôvodne viac uznávané v Európe ako v Japonsku. Práve Hokusai bol prvým, ktorý použil slovo manga, ktoré bolo preložené do angličitiny ako ,,čudné obrázky". V tomto počiatočnom štádiu obrázky naozaj neboli združené. Hokusaiova práca obsahuje mnoho tém ktoré obsahujú historické postavy, architektúru, okupáciu, bohov, príšery, hory, rastlinstvo a vtáctvo. Prvý náčrt prírody bol určený na to, aby sa nesústreďoval na detaily ale miesto toho sa sústredil na myšlienku, ktorá sa skrývala za obrázkom.
Ukiyo-e
Ukiyo-e vystúpil s obrovskou popularitou v metropilitnej kultúre Edo (Tokyo) počas druhej polovice sedemnásteho storočia a vznikla prácou s jednoduchými farbami Hishikawa Moronobu v roku 1670. V tejto etape to bolo tak, že kolektívne dielá už neboli len náhodné ale mali formu príbehu ako zbierka náčrtov, často aj tucty ku každému príbehu.
Ponchi-e
Ponchi-e bol vývojom Ukiyo-e s obrovsým vplyvom zo západného sveta. Japonské obchodovanie so západnými krajinami, hlavne so Spojenými štátmi spôsobilo zmenu v umeleckom štýle pri pokuse prijať vonkajšie vplyvy do ich vlastnej kultúry. Japonsko úspešne začleňovalo mnoho západných zvykov v priebehu tohto času, vrátane ich vládnutia a vzdelávania. Ponchi-e bolo od Ukiyo-e odlišné hlavne preto, lebo sa umelci začali sústreďovať na používanie liniek, tvarov a farieb. Staré praktiky sa postupne vyraďovali a nahradili ich 4 panely pre každý komix. Počas roku 1946, v redakcii Osaka od Shokokumin Shimbun (školy detských novín Mainichi), bol vydaný denník Ma-chan od 17-ročného študenta university, menom Osamu Tezuka.
Jeho práca pokračovala so Shin Takarajima-Nový ostrov pokladov-v roku 1947. To bola manga, ktorá z Tezuka urobila všeobecne známe meno. Je to akčno-dobrodružná dráma inšpirovaná knihou Roberta Louisa Stevensona o chlapcovi Peteovi, ktorý objavil mapu ostrova pokladov a vydal sa na plavbu aby ho našiel. Tezuka potom začal pracovať aj na prvom úplnom seriály Jungle Taitei z roku 1950. Na západe to bolo známe ako Kimba, biely lev. Tezuka začal mangu kresliť v rôznych žánroch, s obsahom vhodným aj pre dospelých. Toto spôsobilo záujem o mangu a jej popularita začala rásť.
Gekiga
Medzi rokmi 1960 a 1970 tu boli dve formy komixového serializovania. Jedna forma mangy sa zakladala na predaji komixov. Tá druhá, Gekiga, sa zakladala na nájomnej forme, niečo ako moderný systém filmového prenájmu. Veľa autorov mangy prijalo štýl kreslenia od Tezuku, kde boli postavy kreslené jednoducho ale s prehnane veľkými, zaguľatenými očami, ktoré sú považované za definíciu znaku Japonského komixu na západe.
Gekiga mohla mať v USA podobu grafických noviel. Autor mohol využívať detailnejšie a realistickejšie kreslenie postáv. A taktiež mohli vytvárať prepracovaný príbeh. Kvôli tomuto bola Gekiga považovaná za umelecko lepšiu. Avšak Gekiga zanikla v roku 1970, zatiaľ čo autory komixu formou mangy zlepšili grafickú kvalitu a príbeh. Ale napokon bola Gekiga spojená s mangou a jedným z najslávnejších štýlov mangy gekiga je Akira.
Manga v 21.storočí
Manga sa stáva stále populárnejšou aj mimo Japonska, aj keď mnoho najpopulárnejších autorov sú Japonci. Západné spoločnosti mangu prekladajú a upravujú tak, aby sa hodila k tým, ktorý ju čítajú v ich krajinách. Pôvodné stránky boli obrátené vodorovne, pretože Japonci čítajú zprava doľava aj keď to spoločnosti už viac nerobia aby zachovávali autormi určené návrhy a postavy.