Nedostatky v zásobování na Slovensku očima komunistů
Nedostatky v zásobování na Slovensku očima komunistů
Nyní se budeme zabývat nedostatky v zásobování, nedostatečnou kvalitou, službami, bytovou výstavbou, průmyslem apod., na Slovensku v letech 1985 až 1986. Použijeme zde stenoprotokoly 18. až 20. schůze Slovenské národní rady (SNR) z těchto let. Opět k nám budou hovořit tehdejší mocní. Zdá se, že v předchozí části zmíněné dotace pro Slovensko neměly na neduhy socialistického hospodářství výrazný vliv.
Nedostatky v zásobování
Nejprve přejdeme k nedostatkům v zásobování. Ty jsou celkem hojně ve stenoprotokolech Slovenské národní rady zastoupeny. Na 18. schůzi Slovenské národní rady ze dne 24. října 1985 uvedl na téma nedostatků v zásobování dlouholetý předseda vlády Slovenské socialistické republiky komunista Peter Colotka: „V potravinárskom priemysle pri celkovom zvýšení výroby v siedmej päťročnici o 9,9 % dosiahol sa určitý pokrok v zhodnocovaní surovín, hlavne rozšírením hľadaných druhov potravinárskych výrobkov i zavedením výrobkov nových. Vzrástol počet priemyselne vyrábaných polotovarov a hotových mrazených jedál, pričom vo výrobe detskej výživy sa v porovnaní s rokom 1980 dosiahol rast o 48, 3 %. Naďalej však nebol pokrytý dopyt po týchto tovaroch a pre neospravedlniteľný nezáujem obchodu sa náležite nerozvinul predaj balíčkového mäsa. Pretrvávajú problémy s kvalitou mliečnych a mlynársko-pekárenských výrobkov. Porovnanie s vyspelými krajinami a v niektorých odboroch aj s podnikmi v Českej socialistickej republike ukazuje, že potravinársky priemysel na Slovensku musí rýchlejšie riešiť šírku a pestrosť sortimentu, úroveň balenia i kvalitu výrobkov, od čoho závisí tiež vyššie zhodnocovanie suroviny a rast rentability výroby, no predovšetkým spokojnosť našich občanov.“ [1] Dále uvedl, že sice peněžní příjmy budou oproti roku 1980 vyšší o 20,1 %, a že po přechodném poklesu v důsledku cenových úprav se opět zvýší spotřeba masa, ale: „Úsilie, ktoré sme vo vláde a na ministerstvách vyvíjali pre ďalšie zlepšovanie zásobovania obyvateľstva, sa prejavilo znížením okruhu nedostatkových tovarov i rozšírením sortimentu tovarov s lepšími úžitkovými vlastnosťami, vyššou kvalitou a širšou cenovou škálou. Aj pre budúcnosť vyžadujeme od výrobných rezortov a podnikov viac iniciatívy a pocitu zodpovednosti za zásobovanie obyvateľstva Obchodné organizácie musia zlepšovať prieskum trhu, zabezpečovať plný sortiment tovaru počas predaja a odstraňovať také nedostatky, ako je zatvárame predajni, svojvoľne skracovanie predajného času. V rozvoji platených služieb pre obyvateľstvo sa realizáciou opatrení prijatých na zabezpečovanie uznesení 6 zasadnutia ÚV KSČ dosiahli zatiaľ (hovorím otvorene) len dielčie výsledky. Tržby od obyvateľstva za platené služby poskytované miestnym hospodárstvom a výrobnými družstvami vzrastú v priebehu päťročnice o 11,4 %, teda menej, ako sa počítalo v pláne. Je to pomalšia dynamika ako u maloobchodného obratu, čo je opačný trend oproti vývoju v priemyselne rozvinutých krajinách. I keď sa postupne rozširuje sieť a sortiment služieb a zlepšuje ich pohotovosť a kvalita, treba vidieť, že situácia je značne rozdielna u jednotlivých druhov služieb a tiež v jednotlivých okresoch. Vcelku sa ukazuje, že národné výbory, výrobné družstvá i príslušné ústredné orgány musia venovať prijatým opatreniam na rozvoj služieb naďalej zvýšenú pozornosť, osobitne príprave kvalifikovaných pracovníkov a rozvoju materiálno-technickej základne.“ [2]
Místopředseda SNR komunista Dezider Krocsány na 18. schůzi SNR uvedl ke kvalitě následující poznatky, zaměřil se i na jiné věci: „V tejto súvislosti dovoľte mi zmieniť sa i o otázkach kvality výrobkov, ktorá nie vždy je na potrebnej úrovni. Nedostatočný sortiment pociťujú občania najmä u niektorých textilných a odevných výrobkov a v obuvi. Oblasť inovácie stagnuje na úrovni minulého roka. Viacero nových výrobkov nemožno zaradiť do prvého stupňa akosti. Relatívne nízky je aj podiel technicky pokrokových výrobkov. Podiel výrobkov vysokej technicko-ekonomickej úrovne rastie veľmi pomaly. Štátne skúšobne signalizujú, že namiesto toho, aby podiel výrobkov prvej akosti narastal, má klesajúcu tendenciu a narastá podiel tretej akosti.“ [3] Krocsány nebyl spokojen ani se stávajícím sortimentem výrobků a zřejmě ani kvalitou dopravy: „Súčasná etapa budovania rozvinutej socialistickej spoločnosti je charakterizované novými tendenciami vo vývoji osobnej hmotnej spotreby obyvateľstva. Ďalej stúpa i náročnosť nášho spotrebiteľa, ktorý právom žiada v obchode širší sortiment, výrobky s vyššími úžitkovými a estetickými vlastnosťami. Je to zákonitý jav, ktorý vyplýva z dosiahnutej životnej úrovne, pracovnej vyspelosti a aktivity našich občanov. To zaväzuje, aby obchod, a výroba pružnejšie a predvídavejšie reagovali na spotrebiteľský dopyt, rozširovali sortiment, zvyšovali kvalitu a urýchľovali inováciu tovarov. Zabezpečovanie prepravných potrieb obyvateľstva a najmä kvality poskytovaných služieb pri preprave robotníkov a žiakov sú permanentne v centre pozornosti našich občanov a nás poslancov. Nároky na osobnú hromadnú dopravu neustále rastú. Už po niekoľko rokov sa znižuje počet prepravovaných osôb na železnici presunom na dopravu ČSAD, ktorá pre občanov má viaceré výhody. Zvyšovanie kvality týchto služieb naráža na problémy ekonomického i technického charakteru.“ [4]. A například poslanec Vincent Földes na 19. schůzi dne 12. prosince 1985 uvedl: „Veď takmer tretina výrobkov má mať vysokú technicko-ekonomickú úroveň. Domnievame sa však, že podiel nových výrobkov z celkovej výroby tovaru je ešte malý.“ [5]
Konkrétní nedostatky v zásobování a nízká kvalita
Komunistka a poslankyně Petronela Višňovcová byla v otázce zásobování slovenského trhu a v otázce nedostatečné kvality konkrétní a na 18. schůzi dne 24. října 1985 vystoupila s následujícími poznatky: „Zásobovaciu situáciu v potravinárskom tovare v uplynulých štyroch rokoch 7. päťročnice možno hodnotiť pomerne vyrovnaným vzťahom medzi ponukou a dopytom vo všetkých rozhodujúcich druhoch potravín. Je však potrebné zlepšiť zásobovanie vidieka mäsom a mäsovými výrobkami. Kvalita niektorých potravinárskych výrobkov, najmä mlieka, mäsa a výrobkov z nich nie je uspokojivá. Mäsové výrobky napr. sú často presolené a tým trpí ich kvalita. Túto kvalitu treba omnoho rozhodnejšie riešiť a tak zlepšiť kvalitu spomínaných výrobkov. Predaj priemyselného tovaru svedčí o trvalej a v podstate tiež uspokojenej spotrebe predovšetkým textilu a obuvi. Dosiahlo sa zvýšené tempo predaja predmetov dlhodobého používania. Nepostačujúca je však jeho štruktúra. V rokoch 7. päťročnice sa napriek vynaloženému úsiliu nepodarilo zabezpečiť žiadúcu skladbu tovarov v sortimente odievania. V priemyselnom tovare dlhodobého používania sú nedostatkovými mrazničky, farebné televízory, šijacie stroje i bicykle. Úroveň vnútorného trhu bola narušovaná nedostatočnou kvalitou niektorých druhov výrobkov, ktoré prenikali z výroby do obchodnej siete. Medzi ne patrí i nábytok. Ďalšími tovarmi, v ktorých bola zaznamenaná nižšia kvalita, dovoľte niektoré spomenúť: automatické práčky, kompresorové chladničky, tepelné spotrebiča, čiernobiele televízory, prijímače, magnetofóny. Chýbajú aj niektoré druhy galantérnych tovarov, napr. opasky, vešiaky a iné mnohé ďalšie výrobky. Nedostatky v štruktúre ponuky sú predmetom teda oprávnenej kritiky našich pracujúcich. Pri kvalitnom zabezpečovaní služieb vnútorného obchodu zohráva popri mechanizácii a technike prirodzene najdôležitejšiu úlohu ľudský činiteľ - pracovníci. Preto výchove mladej generácie v rezorte obchodu sa musí venovať trvalé ešte väčšia pozornosť, aby vzťah pracovníkov obchodu k občanom bol citlivejší, aby sa zvyšovala kultúra predaja.“ [6]
Dále zde vystoupila i s kritikou služeb a dopravy: „Popri kladnom hodnotení čiastkových výsledkov v rozvoji služieb obyvateľstva treba poukázať na niektoré problémy v tejto oblasti. Neuspokojujúca je kvalita, najmä vzhľadové a úžitkové vlastnosti zákaziek, nedostatočná je úroveň obsluhy, pretrvávajú problémy v materiálno-technickom zásobovaní. Po zvýšení cien zákazkových služieb klesá dopyt občanov po týchto službách. Prevádzky v niektorých okresoch, mestách a ich sídliskách i obciach sú nerovnomerne rozmiestnené. Žiada sa preto riešiť za účinnej pomoci plánovacích orgánov materiálno-technické zásobovanie v záujme dostatku potrebných materiálov na jednotlivé druhy služieb, pretože dodávky tak ako sa realizujú nie sú úplné, pretože sa neplnia na 100 %. Hlavnou úlohou dopravnej sústavy je včas, plynulé, kvalitne a efektívne zabezpečovať prepravné potreby národného hospodárstva a obyvateľstva. Vďaka obetavosti pracovníkov dopravy i národných výborov sa dané úlohy darilo plniť. Prepravné potreby národného hospodárstva a obyvateľstva sú v zásade zabezpečené a darí sa znižovať aj ich prepravnú náročnosť. Pretrvávajú však ešte nedostatky najmä v rýchlosti dopravy, včasnosti a spoľahlivosti, v znižovaní nehodovosti, vo využívaní protismernosti prepráv i v kultúre cestovania. Súdruhovia poslanci a poslankyne poukázali najmä na nízku úroveň kultúrnosti cestovania, ktorá súvisí aj so zlým a zastaralým technickým stavom autobusov, s vybavenosťou autobusových staníc a zastávok... Dôležitú úlohu zohráva i kvalita a dĺžka komunikačnej siete. Tempo jej výstavby a rekonštrukcie je žiadúce zrýchliť. Podobne sa treba zamyslieť i nad urýchlením rekonštrukcie železničných staníc, a to najmä v Bratislave, Žiline, Leviciach a v ďalších mestách.“ [7]
Na 19. schůzi Slovenské národní rady ze dne 12. prosince 1985 byl konkrétní i komunistický poslanec Juraj Hlinka: „Zatiaľ čo dodávky základných druhov potravinárskeho tovaru menovite mäsa, hydiny, mlieka, syrov, múky a ďalších potravín sú zabezpečené v súlade s potrebami trhu, sortimentné rozpory v dodávkach niektorých druhov priemyselného tovaru, najmä textilu a odevov, obuvi predstavujú vo vzťahu k potrebám závažné rozdiely. Preto ich riešeniu treba v ďalšej etape dodávateľsko-odberateľských rokovaní venovať zvýšenú pozornosť. Z rozpravy na rokovaní nášho výboru tiež vyplynulo, že i v dohodnutom objeme dodávok sú viaceré odchýlky od požiadaviek občanov. Otvorene a konkrétne sme poukazovali na skutočnosť, že štrukturálne problémy na vnútornom trhu sú dôsledkom toho, že výroba a ponuka tovarov sa odlišuje od požiadaviek spotrebiteľov. Odklon od spotrebiteľského dopytu sa sústreďuje najmä do priemyselného tovaru, kde nedostatkovosť v niektorých druhoch je dlhodobejšieho rázu a vyplýva i z nedostatočného plnenia programu odstraňovania vybraných nedostatkových druhov tovaru. Žiada sa tiež dôsledne plniť dohodnuté dodávky tak v množstve, ako aj v štruktúre, v čase a na konkrétne miesto.“ [8]. Nebyly to jediné problémy J. Hlinka zmínil problémy v zásobování obyvatelstva uhlím a palivovým dřevem a na nízkou kvalitu uhlí. Důvodem špatného zásobování byla diskoordinace v dodávce komplementárního výrobního statku, v tomto případě šlo o službu dopravy: „Viacerí poslanci nášho výboru na základe skúseností zo svojich volebných obvodov signalizovali problémy v zásobovaní obyvateľstva uhlím a palivovým drevom. Naviac poukázali i na to, že dodávané uhlie je nekvalitné a väčšinou hodne prachové. Hlavnou príčinou miestneho nedostatku uhlia je jeho doprava. Pri doterajšom tempe dodávok uholných palív pre vnútorný trh SSR je predpoklad splnenia očakávaných dodávok a tým aj vytvorenia celkových plánovaných zásob palív. Pravda, akékoľvek ďalšie výluky v sieti ČSD by splnenie týchto dodávok pre trhové fondy SSR veľmi sťažili. Organizátorskou prácou treba tomu včas predchádzať.“ [9]
Nedostatky ve službách
Hlinka kritizoval i služby: „Niekoľko slov chcem povedať k problematike služieb poskytovaných obyvateľstvu, keďže sme prerokovali i časť rozpočtu národných výborov. Na jeho základe možno konštatovať, že plánovaný rast rozvoja služieb môže prispieť k spokojnosti našich občanov. V pláne a rozpočte tejto kapitoly sú vytvorené podmienky pre zrýchlenie rozvoja a skvalitnenie služieb, rozšírenie ich siete a sortimentu. Rozhodnejšie sa žiada postupovať v oblasti kvality, včasnosti a pohotovosti poskytovaných služieb. Najzávažnejšou úlohou riadiacich orgánov národných výborov i organizácií služieb je zachovanie únosnej miery nákladovosti, najmä však výrobnej réžie podnikov. Zlepšenie v oblasti služieb vyžaduje súčasne, aby príslušné výrobné podniky a organizácie s väčšou zodpovednosťou zabezpečovali materiály a náhradné diely pre podniky miestnej výroby a služieb.“ [10]. Na 18. schůzi SNR ze dne 24. října 1985 nebyl spokojen s oblastí služeb zcela ani premiér Peter Colotka. Dle něj: „Vieme, že praktická aplikácia zákonom zvýšených kompetencií národných výborov nie je bez problémov. V ich činnosti sú ešte značné rezervy v skvalitňovaní výkonu štátnej správy, zvyšovaní účinnosti práce volených orgánov a v nemalej miere i v práci poslancov a aktívov. Väčšiu iniciatívu, pochopenie a rozhodnosť musia národné výbory, najmä na nižších stupňoch preukazovať pri riešení takých problémov, ako je čistota a poriadok na uliciach, v parkoch, na nových sídliskách, dodržiavaniu predajného času v obchodoch a v prevádzkach služieb i pri prekonávaní ďalších nedostatkov, ktorých odstraňovanie síce nekladie vysoké nároky na finančné prostriedky, ale ich neriešenie vyvoláva oprávnenú nespokojnosť a kritiku obyvateľov.“. Tentýž autor požadoval, aby národní výbory zlepšily i správu bytového fondu a zkvalitnily služby bytových organizací. [11]
Průmysl na Slovensku pohledem 20. schůze SNR
O slovenském průmyslu se živě diskutovalo (nejen) na 20. schůzi 15. května 1986 Slovenské národní rady (SNR) ze dne 15. května 1986. Vystoupil zde dlouholetý komunistický ministr financí SSR František Mišeje. Ten nejprve hospodářství vcelku pochválil: „ ... napriek niektorým zložitostiam vo výrobných i ekonomických podmienkach sa v uplynulých rokoch ďalej upevnili pozitívne tendencie rozvoja nášho hospodárstva. Úlohy štátneho plánu sa vcelku splnili i prekročili.“ [12] V některých dalších bodech už tak jeho projev přesvědčivý není: „Ak hovoríme o pozitívnom plnení plánovaných úloh, nemôžeme nevidieť, že vývoj nebol na všetkých úsekoch rovnako úspešný. V hospodárstve zostal rad nevyriešených problémov a nevyužitých rezerv. Za osobitne nepriaznivý jav považujeme značné, väčšinou neodôvodnené rozdiely medzi organizáciami v intenzifikácii a zhospodárňovaní výroby. Tvorbu nových hmotných zdrojov naďalej ovplyvňovali pomerne vysoké vklady do reprodukčného procesu, najmä do nových výrobných zariadení a ich nedostatočné využívanie. To súčasne vyvolávalo vysoké nároky na finančné zabezpečenie a na štátny rozpočet.“ [13] Docházelo zde k promrhání investic.
František Mišeje kritizoval i vědeckotechnický rozvoj, pokles ve využívání základních prostředků, neschopnost dotáhnout investiční výstavbu, problémy s dosahováním technicko-ekonomických parametrů u nových investic a zmínil i efektivnost vývozu a problém selhání jediného muže: „Vedeckotechnický rozvoj sa vo väčšine podnikov zatiaľ pomaly presadzuje pri komplexnom riešení problémov zvyšovania efektívnosti. Prínosy vedy a techniky sa v žiadúcej miere neprejavujú v kvalite, spoľahlivosti, životnosti, funkčnej účinnosti - jednoducho v raste úžitkovej hodnoty výrobkov a najmä v zhodnocovaní materiálových vstupov a energií. Predovšetkým vo zvyšovaní akosti sú z hľadiska využívania vedeckotechnického rozvoja rozsiahle rezervy. O tom svedči najmä neuspokojivý vývoj a úroveň dosahovaných zahraničných cien, ale aj rozsah reklamácií a rastúce náklady na opravy, výrobkov...Nezlepšuje sa ani využívanie základných výrobných fondov. V rezorte priemyslu výťažnosť strojových základných prostriedkov bola na úrovni roku 1984, pričom v ľahkom a chemickom priemysle sa táto zhoršila. Podľa hlavných smerov hospodárskeho rozvoja na 8. päťročnicu tento nepriaznivý vývoj je nevyhnutné urýchlene a rozhodne riešiť. Cestou k tomu je plnšie časové a výkonové využívanie výrobných fondov, najmä technicky progresívnych a dosahovanie projektovaných parametrov na nových kapacitách. Vyžaduje to, aby sa reprodukcia základných fondov zabezpečovala na kvalitatívne vyššej úrovni, a to tak v smerovaní investícií do odvetví a odborov výroby, ako aj v ich skladbe, kde rozhodujúcu časť nových investícii musíme orientovať do strojov a zariadení. V investičnej výstavbe sa výraznejšie nezlepšuje doba a plynulosť výstavby, neuspokojivo sa plnili úlohy v uvádzaní nových kapacít do prevádzky a dosahovaní projektovaných technicko-ekonomických parametrov. Zaostávanie v dosahovaní technicko-ekonomických parametrov na nových kapacitách sa zaznamenalo najmä v organizáciách drevospracujúceho priemyslu, ale i na niektorých kapacitách v ľahkom priemysle. Obdobné problémy pretrvávali i na nových kapacitách v potravinárskom priemysle. Účinnosť opatrení, ktoré sa doteraz prijali v tejto oblasti, sa zatiaľ dostatočne neprejavila.“ [14]
Zaostávání slovenského průmyslu za vyspělým světem informoval poslanec Ján Pikula na 19. schůzi SNR: „Výsledky dosiahnuté v rozvoji ekonomiky SSR preukazujú, že zatiaľ nie sú ešte vyčerpané zdroje a možnosti ďalšieho rastu jej výkonnosti. Treba vidieť, že sme ešte nedosiahli žiadúci prechod k urýchleniu rozvoja a jeho intenzifikácii tak, ako si to vyžadujú podmienky 8. päťročnice. Naša výroba je ešte v mnohých prípadoch energeticky, materiálové i v prácnosti náročnejšia, ako je tomu vo vyspelých krajinách a v kvalite i technickej úrovni u mnohých výrob a výrobkov zaostávame. Na rokovaní výborov SNR poslanci poukazovali, že je treba presadzovať zásadný obrat k intenzifikácii ekonomiky najmä vytváraním ekonomického tlaku na rast efektívnosti, podporou vecných zámerov plánu a zabezpečovaním štrukturálnych zmien, upevňovanie vonkajšej a vnútornej ekonomickej rovnováhy ako vcelku tak i v štruktúre, finančnej a menovej rovnováhy a vyrovnanosti štátneho rozpočtu a zabezpečovanie ďalšieho skvalitňovania a rastu životnej úrovne obyvateľstva a upevňovanie jeho sociálnych istôt.” [15] Všiml si zde také ztrátových podniků a neplnění plánovaných kapacit u nové výroby: „Ešte stále je dosť podnikov, ktoré majú vo svojej činnosti stratu. Je nedobrým vysvedčením nášho investičného rozvoja, keď práve v novovybudovaných kapacitách namiesto zisku produkujeme stratu. Ide pritom o odvetvia, ktoré sme rozvíjali ako perspektívne na báze vlastných surovinových a hmotných zdrojov.“ [16] Zaostáváme za vyspělým světem, to je jasný vzkaz poslance Jána Pikuly. Ani speciální dotace z Moravy, Čech a Slezska na tom nic nezměnily.
1] U rudého snědeného krámu, kapitola 15.1, viz i http://www.psp.cz/eknih/1981snr/stenprot/018schuz/s018002.htm.
[2] U rudého snědeného krámu, kapitola 15.1, viz i http://www.psp.cz/eknih/1981snr/stenprot/018schuz/s018002.htm.
[3] U rudého snědeného krámu, kapitola 15.1, viz i http://www.psp.cz/eknih/1981snr/stenprot/018schuz/s018003.htm.
[4] U rudého snědeného krámu, kapitola 15.1, viz i http://www.psp.cz/eknih/1981snr/stenprot/018schuz/s018003.htm.
[5] U rudého snědeného krámu, kapitola 15.1, viz i http://www.psp.cz/eknih/1981snr/stenprot/019schuz/s019004.htm.
[6] U rudého snědeného krámu, kapitola 15.1, viz i http://www.psp.cz/eknih/1981snr/stenprot/018schuz/s018007.htm.
[7] U rudého snědeného krámu, kapitola 15.1, viz i http://www.psp.cz/eknih/1981snr/stenprot/018schuz/s018007.htm.
[8] U rudého snědeného krámu, kapitola 15.1, viz i http://www.psp.cz/eknih/1981snr/stenprot/019schuz/s019003.htm.
[9] U rudého snědeného krámu, kapitola 15.1, viz i http://www.psp.cz/eknih/1981snr/stenprot/019schuz/s019003.htm.
[10] U rudého snědeného krámu, kapitola 15.1, viz i http://www.psp.cz/eknih/1981snr/stenprot/019schuz/s019003.htm.
[11] U rudého snědeného krámu, kapitola 15.1, viz i http://www.psp.cz/eknih/1981snr/stenprot/018schuz/s018003.htm.
[12] U rudého snědeného krámu, kapitola 14.5, viz i http://www.psp.cz/eknih/1981snr/stenprot/020schuz/s020001.htm
[13] U rudého snědeného krámu, kapitola 14.5, viz i http://www.psp.cz/eknih/1981snr/stenprot/020schuz/s020001.htm.
[14] U rudého snědeného krámu, kapitola 14.5, http://www.psp.cz/eknih/1981snr/stenprot/020schuz/s020001.htm.
[15] U rudého snědeného krámu, kapitola 14.1, http://www.psp.cz/eknih/1981snr/stenprot/019schuz/s019003.htm.
[16] U rudého snědeného krámu, kapitola 14.1, http://www.psp.cz/eknih/1981snr/stenprot/019schuz/s019003.htm.
Zdroj: U rudého snědeného krámu, Bawerk.eu: Brno 2013 (http://www.bawerk.eu/clanky/komunismus/u-rudeho-snedeneho-kramu-jako-elektronicka-kniha.html) a viz poznámky.