6. Živí mŕtvi
6. Živí mŕtvi
„Zem je pretkaná magickými líniami, ktoré ju pokrývajú ako pomerne hustá sieť. Pozdĺž týchto línií rastie množstvo druhov magických rastlinstiev a samozrejme aj stromov a krov, ktoré používame na výrobu čarodejníckych prútikov, personálov a iných čarodejníckych pomôcok, ktoré pomáhajú čarodejníkom spojiť ich magické jadro s vonkajším okolím. Ale najkvalitnejšie drevo nachádzame práve na uzloch viacerých zemských liniek. Tam je mágia najsilnejšia. Ak sa pozrieš pozorne uvidíš, že v križujúcich sa líniách tohto uzla neprúdi rovnaká mágia,“ Ollivander mával rukou volajúc ju k sebe. Aura zložila prútený kôš do trávy vedľa koreňa vyčnievajúceho zo zeme a prekračujúc pospletané raždie ponáhľala sa k otcovi. Jej magický zrak sa už celkom ustálil, a tak nemala problém vyrovnať sa s jasnými potokmi tečúcimi pod jej nohami. Najhrubšia línia žiarila jasnou bielou farbou, druhá klonila viac k modrej a tretia pretínajúca ich mala nádych viac do ružova.
„Áno, vidím,“ potvrdila a prižmúrila oči, pretože jasné farby oslepovali.
„Stromy rastúce na, alebo v blízkosti bielej linky budú vhodné pre prútiky používanie na okúzlenie a všetky druhy ľahšej, nenáročnejšej mágie. Ako jadro sa k nim bude hodiť hlavne perie fénixa, vlas jednorožca a nejaké časti víl, ktoré sa nám podarí zozbierať. Obvykle sú to vlasy, chlpy, krídla, niekedy celé telá, ale to len u menších druhov. Stromy a kry rastúce na modravej linke sú vhodné pre ľahšie obrady a premenu. Jadrá sú oveľa rozmanitejšie, pretože oveľa viac tvorov kolíše medzi svetlom a tmou - čiže sú neutrálni , ako je napríklad grifin. Zoznam je celkom dlhý a máš ho v knihe. Ružová linka je vhodná pre tmavé a krvné obrady, kliatby a okúzlenia. Medzi najznámejšie jadro patria časti drakov, chiméry, sfingy , hady, ohnivé mloky a napodiv aj väčšina vodných živočíchov.“
„Ale...,“ Aura sa zamračila a prudkým pohybom ruky ho prerušila, „ako je možné takto triediť drevá a jadrá, keď každý čarodejník vlastní a čaruje väčšinou len s jedným prútikom po celý jeho život?“
„To preto, lebo žiadny prútik nie je urobený z jedného dreva alebo jediného jadra.“
„Ale...keď som dostala môj prvý prútik povedal si...,“ zahabkala smiešne pri tom žmurkajúc viečkami. Ollivander , ktorý študoval rastlinstvá tesne nad ružovou líniou na ňu zboku pozrel a veselo sa zachechtal.
„Hahahaha! Samozrejme, to je celkom normálny marketingový ťah. Prečo by som jedenásťročnému dieťaťu rozprával o tom, že prútiky sú vytvorené z niekoľkých driev a v nich sú uložené viaceré časti magických bytostí? Aj tak by nerozumelo a celá moja prezentácia by bola dlhá a zbytočne nudná. Takto si každý zapamätá , že najlepšie prútiky každý dostane kúpiť v našom obchode.“ Aura chvíľku stála a sledovala ho, ako sa prehŕňa konármi hustého kra s veľkými bielymi kvetmi, ktorý ešte nikdy predtým nevidela a so zvrašteným obočím uvažovala nad jeho slovami.
„Hmmm! Nehovoril si pred nedávnom, že mágia je len jedna? Ako je potom možné, že tieto línie sa odlišujú?“
„Mágia je len jedna!“ Ollivander sa narovnal a pozrel na ňu ukazujúc pozdĺž linky do diaľky. „Keby si išla s touto líniou zopár desiatok kilometrov videla by si, ako sa postupne vplyvom okolia mení. Napriek odlišným farbám je to stále tá istá mágia. Čo robí rozdiel je zámer ľudí, ktorí ju používajú a samozrejme naše osvietené ministerstvo. Ak niektorý z úradníkov je takmer prskavka a nie je schopný väčšiny obradov, vyhlási ich za čiernu mágiu a zakáže ich aby nikto nevedel, že on to nemôže urobiť. Tak sa do zoznamu zakázaných kúziel, obradov a kliatob postupne dostanú všetky, ktoré čarodejníci používajú a to bude koniec pre túto spoločnosť, až kým sa nenájde niekoľko vodcov, ktorí tomu urobia koniec.“
„Prečo niekoľko?“
„Príliš veľká práca pre jedného človeka. Musel by byť absolutistickým panovníkom, aby to zvládol a to je v dnešnej spoločnosti nemožné. Žiaľ, žiadny meč v skale nikde netrčí a tak musíme dúfať, že niekoľko mladých zdvihne ich prúty a pozametajú ministerstvo spolu s Wizengamotom ako Herkules Augliášove chlievy.“
Výcvikové stredisko pre aurorov – Ministerstvo mágie – Londýn
Prednáška o právnych predpisoch vzťahujúcich sa k vypočúvaniu svedkov trestných činov a prečinov sa ťahala ako žuvačka. Poslucháči prvého ročníka sa už začínali hniezdiť v nepohodlných stoličkách a snažili sa nájsť polohu, kde by ich neboleli všetky svaly chrbta a otlačené panvové kosti. Prednášajúci, starší auror Whitney, si monotónne mumlal popod nos rýchlosťou, ktorú nestíhali dokonca diktovacie brká, ktoré si všetci predvídavo zaobstarali. Všetci okrem hrdinu čarodejníckeho sveta Ronalda Weasleyho. Ten sa celkom bezostyšne rozvalil na stole a jeho chrápanie hrmelo posluchárňou odrážajúc sa od stien. Počiatočné prekvapené pohľady zvyšku triedy sa po niekoľkých minútach začali meniť na rozhnevané. Harry sediaci vedľa neho inkasoval najmenej polovicu z nich, pretože bol obviňovaný združením. Byť ,najlepším´ priateľom Rona nebolo v očiach jeho spolužiakov žiadne terno.
Harry sám bol prekvapený, keď sa povážlivo kývajúci Ron zvalil na stoličku vedľa neho práve v okamžiku príchodu ich dnešného inštruktora. Svojho ,takzvaného´ najlepšieho priateľa nevidel skoro dva mesiace a právom predpokladal, že ich priateľstvo dávno skončilo práve tak, ako ,vzťah´ s jeho sestrou. Tá sa teraz celkom otvorene ukazovala zavesená na mladšom Goldsteinovi a Rita takmer šalela vymýšľajúc ďalšie a ďalšie historky o milostných trojuholníkoch, jeho polámanom srdci a Ginniných skorých zásnubách. Nebolo dňa, kedy by sa na prvej strane Denného Proroka neobjavil článok o jednom z Weasleyovcov. Ich sláva práve teraz vrcholila a Ron si to maximálne užíval.
„Ron!“ syčal prudko strkajúc lakťom do chrápajúceho suseda.
„Čo!“ Chrápanie ustalo a väčšina poslucháčov sa znovu zamerala na prednášku.
„Čuš! Sme v triede, mal by si počúvať!“
„Prečo?“ zahuhlal široko zívajúc a zviezol sa hlboko do stoličky naťahujúc dlhé nohy naširoko okolo seba.
„Máme prednášku a všetko toto budeme potrebovať pri skúškach,“ syčal Harry , ale Ron sa len pohrdlivo zaškľabil.
„Nie, ja nie. Ja som hrdina...,“ začal, ale zúrivé syčanie od vedľa ho prerušilo.
„Ty si v prvom rade idiot!“ Harry bol sinavý zlosťou a obzerajúc sa okolo seba hľadal po posluchárni nejaké voľné miesto, kde nebude musieť počúvať tento bláznivý odpad. Skôr než uspel starší auror Whitney stíchol , obrátil sa k tabuli na prednej stene a švihnutím prútika zobrazil na nej niekoľko riadkov.
„Ako doplňujúci materiál k tejto téme si prečítate ,Vyhlášky a nariadenia Ministerstva mágie z rokov 1880-1980´, kapitola 7-12. Odporúčam venovať týmto kapitolám zvýšenú pozornosť, hlavne v oblasti ministerských nariadení. Musíte si hlavne uvedomiť, aký je rozdiel medzi predpisom a nariadením, ich územnú a magickú platnosť.“
Harry s fŕkaním odtrhol pero, ktoré písalo jeho krátky dialóg s Ronom od pergamenu a rýchle si to všetko odpísal. Zatiaľ čo prednášajúci opustil poslucháreň bočným vchodom, mazal dialóg z prednášky prútikom a nezreteľne si šomral popod nos.
„Nie dosť sprostý, aby som tu sedel a mučil si ruku pri písaní prednášky, ktorú si pohodlne môžem od kohokoľvek v tejto miestnosti odkopírovať,“ nadviazal na ich predchádzajúcu besedu Ron pohrdlivo ohŕňajúc nos. „Každý z nich bude poctený...,“ blábolil, ale Harry už mal toho dosť.
„Nemyslím si to,“ posmešne sa zaškľabil a potriasol strapatou šticou. „Prečo by ktokoľvek mal byť poctený stretnutím lenivého, žiarlivého a bezohľadného hlupáka?“ Ron neveriacky civel na neho a jeho sánka práve udrela o dlážku. Napriek zmyslom ešte stále zahmleným alkoholom, Harryho slová pomaly prenikali do jeho tvrdej lebky. Zúženými, studenými očami civel na Harryho a prevŕtaval ho nenávistným pohľadom. Tvár, uši a krk mu postupne očerveneli a ruky sa zovreli do pästí.
„Lenivý hlupák? Ja?“ zasyčal škľabiac sa pohrdlivo. „Nie, nie ja, ty si hlupák a vždy si bol! Všetko, čo si kedy vykonal, to som bol ja ktorý ťa k tomu dotlačil. Ja som ti tie tvoje hrdinské činy strčil až pod nos a ty, ty si zožal slávu. Teraz je moja otáčka!“
„Presne! Keď prišlo k činom, tak si vždy skromne ustúpil do pozadia a vykonať som ich musel ja. Tak, čo z toho bolo tvoje? ,Confundus´ poskytol Dumbledote a elixíry tvoja matka. Vedel si, že Elixír lásky, ktorý do tejto zmesi pridala Ginny, ma mohol obrátiť na rastlinu, alebo dokonca pri vyššej dávke zabiť?“
„Nah! To bolo len pár kvapiek! Chcela ,Chlapca – ktorý – žil´, bohatého a slávneho hrdinu čarodejníckeho sveta. Našťastie včas dostala rozum!“
„Áno? Bolo to v tom momente, keď sa dozvedela, že nie som bohatý? Prázdne klenby v Gringott mi ubrali na príťažlivosti? Presťahovali sa moje peniaze do tvojej klenby?“
„Ja nie som zlodej!“ zajačal Ron zúrivo siahajúc po prútiku. „A ani moja rodina nie je!“
„Tak odkiaľ sa vo vašich klenbách, ktoré vám goblini napriek doživotnému zákazu tak láskavo otvorili, objavilo toľko zlata? Bola to platba, ktorú tvojej rodine poskytoval Dumbledore za to, aby ste ma pomáhali riadiť?“
„Ak to chceš naozaj vedieť, zlato v mojej klenbe je platbou za mŕtvolu baziliška, ktorého si nechal hniť v Tajomnej komnate. Predal som ho goblinom a oni mi dobre zaplatili.“
„Tak je to pravda,“ Harry ustúpil krok dozadu a zúženými očami si bývalého priateľa premeriaval, „si parselmouth. Neveril som, keď mi to Hermiona povedala. Myslel som, že to bola šťastná náhoda.“
„Tss! Náhoda, akoby sa parsetonque dala naučiť. Hermiona si myslí , že je najmúdrejšia len preto, lebo prečítala všetky knihy v knižnici. Zhltla mi to aj s navijakom a ani nemrkla,“ naparoval sa Ron
„Preto si Ginny tak dobre rozumela s Tomom? Načo ste ma potom potrebovali keď sa rozhodol, že ju použije ako prostriedok pre návrat? Mohol si ísť pre ňu sám a byť hrdina, ako si vždy chcel. “
„Pretože Dumbledore naliehal, že ho musíš zabiť práve ty kvôli tomu bláznivému proroctvu,“ Ron sa narovnal v celej svojej výške a pohrdlivo si Harryho premeral. „Nie si nič výnimočné, Potter. Jediné, čo je na tebe zaujímavé, je tvoje šťastie. Ale nikto nemá šťastie na veky a niekedy aj to tvoje musí skončiť.“
„Možno už skončilo a možno práve teraz začína,“ Harry pokrčil plecami a prehodil si tašku s pomôckami cez plece, „pretože teraz bez Dumbledora, Weasleyovcov a Poradia Pečeného kurčaťa som sa konečne zbavil všetkých, ktorí neoprávnene strkali nos do môjho života,“ vyhlásil rozhodne, otočil sa a kráčal preč.
„Ale si sám a budeš sám,“ kričal sa ním Ron . „Ginny konečne našla muža, ktorý je hodný byť manželom jedinej dcéry Weasleyovcov za posledné tri storočia a Hermiona prilezie späť na jej kolenách hneď ako si uvedomí, že nikto iný ju nebude chcieť.“
„Nemáš pravdu tak, ako si ju nikdy nemal a keby ste do mňa neliali ,Elixír lojality´ na hektolitre, videl by som to oveľa skôr,“ odvrkol a bez ohľadu na zvyšok spolužiakov, ktorí na nich po celý čas civeli s otvorenými ústami vyšiel z učebne zabuchnúc za sebou dvere tak dôrazne, až sa okolité múry otriasli.
Južná časť Šikmej uličky – obchod Ollivanderovcov - Londýn
„To je celkom jednoduché,“ Aura sa žiarivo usmiala a zdvihla niekoľko triesok, ktoré ležali vedľa jej pravice a spolu vytvárali v jej ruke malú dúhu. Keď ich všetky držala v ruke cítila, ako jej telom tečie tenký , hladký prúd energie . Jej ľavá ruka medzi tým plávala nad veľkým boxom rozdeleným hrubým kartónom na malé štvorce, v ktorých sa nachádzali časti magických jadier. Pomalý pohyb ľavej ruky jej dal možnosť rozpoznať zmeny, ktoré sa diali s tokom energie vytvoreným drevom. Cítila, ako ním prechádzajú , pevnejšie chuchvalce, hrčky, alebo dokonca malé trhliny rozdeľujúce tok na niekoľko samostatných, nepravidelných častí. Cieľom vyhľadávania bolo nájsť také jadro, ktoré ladilo s prúdením dreva a viedlo magickú energiu voľne.
„Nepreskakuj!“ varoval ju otec, keď si všimol, ako jej ruka minula niekoľko radov. „Prútik môže mať niekoľko jadier. To len zvyšuje jeho silu a efektivitu.“
Netrvalo dlho a ležala pred ňou malá kôpka zložiek, ktoré vytvoria jadro prútika. Perie zo šije grifina, niekoľko drobných usušených krídiel víl so štipkou vílieho prachu a dve tyčinky z jadra Nočného kvetu. Všetky suché zložky nasypala do mažiaru a rozomlela na jemný, trblietavý prášok a odložila bokom , aby mohla pracovať na dreve. Drevené telo prútika sa bude skladať z troch častí. Najväčšou z nich bol asi tri centimetre hrubý konár tisu a dve menšie triesky boli tenký konárik z malej planej jablone a štiepka santalu. Vzala ich všetky do ruky a prižmúrila oči.
„Coniungus columella!“ vyslovila jasne, pretože si ešte nebola istá, ako bude pre ňu zakliatie pracovať, ale keď sa jej ruky obalili v jasnom bielom svetle, uľahčene sa usmiala a začala vytvárať svoj prvý čarodejnícky prútik. Najskôr prešla niekoľkokrát po tisovom prúte a keď zmäkol, vlažila do neho konárik jablone a dlhý odštiepok santalového dreva. Potom po dreve prechádzala prstami, až kým sa všetky tri zložky dokonale nezlúčili. Výsledkom bol kompaktný drevený valec o hrúbke asi tri centimetre, ktorý jemným švihnutím prútika rozkrojila po dĺžke. Zakliatie bolo ešte stále účinné a tak keď prešla prstom cez stred, zostala na ňom okrúhla priehlbina. Teraz bol čas pre tvorbu jadra. Usporiadala perá tak, aby pokryli celú dĺžku dreva a potom ich rovnomerne posypala prachom z mažiaru. Opatrne prešla prstami žiariacimi energiou zakliatia ponad prášok , skvapalnila ho a nechala ho vsiaknuť do peria. Potom peria zbalila do tenkého valčeka a všetko zlúčila do jednoliatej masy, ktorú vytvarovala podľa drážky v dreve. Starostlivo skontrolovala, či všetky zložky tečú jedným smerom a uložila jadro do prútika. S úsmevom zložila obe polovice a pevne ich spojila.
„Výborne,“ Ollivander sa naklonil nad stôl a skúmal ostrým pohľadom výsledok jej práce. Už zostáva len jedno. Musíš dať prútiku výsledný tvar a to je veľmi podobné transfigurácii. Vezmi koniec, ktorý bude rukoväťou do dlane, predstav si ako by mal prútik vyzerať a premeň ho.“
„Na tvare prútika nezáleží?“ spýtala zdvíhajúc prekvapene obočie.
„Použité ingrediencie ti nedovolia nejaké výstrednosti a drevo má určité hranice, za ktoré ťa nepustí, ale v podstate máš takmer neobmedzené možnosti využiť svoju fantáziu.“ Aura sa usmiala zavrela oči a predstavila si vonkajší vzhľad prútika. Keď ich otvorila, jej predstava bola uskutočnená a ona držala v ruke jej úplne prvý čarodejnícky prútik. Ollivander jej ho vzal z ruky a jemne ním mávol.
„Orchideas!“ Z konca prútika vypukol stvol plný veľkých žltých kvetov a po Aurinej tvári sa rozlial obrovský šťastný úsmev.
„Je v poriadku! Dokázala som to!“
„Nikto z nás o tom nepochyboval. Poď, niečo ti ukážem,“ vyzval ju a s prútikom v ruke zamieril do predajne. Aura nadšená dobre urobenou prácou a pochvalou ho nasledovala opare mierneho omámenia a tak sa nečudovala, keď sa zastavili vedľa pultu s pokladňou. Hlavou jej preletela myšlienka, že otec položí jej prútik do výkladu, alebo do krabice k ostatným v predajni a vôbec ju nenapadlo, že existuje ešte niekoľko ďalších možností, kde by jej prútik mohol skončiť. Bola prekvapená, keď sa jedna stena predajne zastavaná policami, ktoré prekypovali tenkými krabicami s prútikmi, odsunula a za ňou sa ukázala tehlová stena. Ollivander vyťukal kód na tehly a tie sa rozostúpili práve tak, ako vstup do Šikmej uličky a vytvorili oblúkový vstup do miestností za ním. Boli to veľmi impozantné miestnosti plné veľkých políc. V policiach boli ďalšie tisíce krabíc s prútikmi, veľké baly rôznych koží a kožušín, zväzky peria, štetín a vlasov zo všetkých známych aj neznámych magických bytostí lesa, vody a oblohy. Popri bočnej stene boli naukladané štôsy dreva zo všetkých kútov sveta a množstvo kamenných blokov rôznych veľkostí.
„Čo je to?“ spýtala sa a s očami roztvorenými ako tanieriky skenovala priestor.
„To sú naše sklady,“ odpovedal jej otec a zamieril medzi police. Aura vykročila za ním a sotva minula líniu múr sa za ňou zatvoril a počula, ako sa police v predajni posúvajú na miesto. Inštinktívne sa otočila, ale videla už len pevný tehlový múr. Pokrčila plecami a pobehla, aby dohnala rezko kráčajúceho otca.
„Myslela som, že smrťožrúti zničili všetko, keď ťa uniesli počas vojny,“ vyhŕkla, keď ho dohnala.
„Ani náhodou. V obchode sú väčšinou prázdne obaly a prútik sa v nich objaví len keď vyzvem obal. Je to jednoduché kúzlo, ktoré nám zachránilo mnoho zlata a samozrejme aj času potrebného pre výrobu dostatočného množstva prútov uspokojiť našich zákazníkov. V týchto skladoch,“ mávol rukou dookola, „nájdeš všetko, čo potrebuješ na výrobu prútov, personálov a mís pre mnoho , mnoho rokov. Napriek tomu budeme chodiť na výpravy a zbierať drevo a zložky vždy, keď bude čas. Staršie zásoby sa míňajú a novšie pribúdajú. Tak to robili naši predkovia a my to urobíme tiež tak.“
„Áno, to bude výborná príležitosť navštíviť mojich nemagických rodičov,“ prikývla a sklonila sa nad blok mramoru, ktorý trochu vyčnieval spomedzi ostatných, ktoré boli naukladané vedľa steny. Boli to väčšinou kvádre s hrúbkou od 10 do 20 centimetrov, hrubo otesané a neleštené.
„To je posledná dodávka z Grécka. Z podobného mramoru boli vytesané sochy, ktoré zdobili Akropolis. My z neho vyrábame mysľomisy. Poď, ukážem ti, ako to vyzerá,“ vábil ju za sebou do hĺbky skladov pomedzi ďalšie preplnené police a hromady tovaru.
Keď sa unavená a trochu vyjavená vrátila po niekoľkých hodinách zo zbežnej prehliadky skladov a ďalších dielní do svojej izby, sedel na ráme okna veľký, majestátny vír a v pazúroch zvieral stočený pergamen.
Šikmá ulička – Londýn
Magická časť Londýna sa pomaly začínala hojiť po nezmyselnej občianskej vojne rozpútanej šialeným sadistom, a ktorá skončila len pred niekoľkými mesiacmi. Nikto z čarodejníkov prechádzajúcich sa popri výkladoch znovu otvorených obchodov si neuvedomoval, že magická spoločnosť mala vtedy doslova neuveriteľné šťastie. To šťastie spočívalo v tom, že Voldemort držal celú moc vo svojich rukách a v strachu z opozície vo vlastných radoch nevytvoril vedúcu špičku vojska bojujúceho pod jeho vedením. Trhaním svojej duše v skutočnosti trhal aj svoje vlastné vedomie a na oltár magickej sily a prežitia obetoval svoj zdravý rozum. Tom Riddle alias Lord Voldemort nikdy nemyslel na možnosť vlastnej porážky a tak jeho prívrženci neboli na to pripravení a väčšina z nich mala bojovania proti vlastným už aj tak plné zuby. Preto vojna skončila smrťou vodcu, ktorého milovala a uctievala snáď len práve tak šialená Bellatrix. Nebola tam špička vodcov , ktorá by delegovala vedenie na najvýkonnejšieho z nich , aby mohli pokračovať v boji až do úplného víťazstva. A oni by celkom určite zvíťazili, pretože aktívne proti nim bojovala len malá skupinka dobrovoľníkov a väčšina z nich padla v bitke pri Rokforte. Bez vodcu a vedenia sa pyšné Voldemortove vojsko rozpŕchlo a tí, ktorí mohli pozaliezali do tmavých kútov ako myši v nádeji, že si na nich nikto nespomenie a nebude ich volať na zodpovednosť.
Popri veľkom šťastí však mala táto spoločnosť aj veľkú smolu, preto väčšina aktívnych bojovníkov zahynula a víťazstva sa nedožili. V okamžiku, keď Voldemort spadol, zo všetkých tmavých kútov sa vyrojilo množstvo ukrytých zbabelcov a snažili sa obsadiť všetky dostupné mocenské posty , ktoré by im zabezpečili postavenie v spoločnosti a jej trvalú konzerváciu do stavu pred nástupom Voldemorta k moci. Niektoré zákony prijaté ministerstvom a Wizengamotom počas jeho panovania boli anulované, ale iné sa potichučky zaradili medzi stohy tých, ktoré platili a boli uznávané celé stáročia. V tomto ohľade urobila čarodejnícka spoločnosť veľký krok dozadu a nikto si to v chaose prestavby ani nevšimol. Bolo zrejmé, že bude trvať mesiace a možno roky, kým niekto na jeden z nich narazí, ale vtedy sa s tým už nebude dať nič urobiť.
Napriek všetkým kladom a záporom tých dní sa čarodejnícka spoločnosť, a spolu s ňou aj jej verejná časť reprezentovaná práve Šikmou uličkou s jej malebnými obchodíkmi natlačenými tesne jeden vedľa druhého, začala spamätávať. Zničené obchody boli ich vlastníkmi poopravované a tie, ktoré mali šťastie a uceleli, boli znovu otvorené. Mnoho čarodejníkov a čarodejníc sa spolu s ich rodinami prechádzali po obchodnej zóne často len pre pocit, že všetka tá hrôza naozaj skončila.
V znovu otvorenej cukrárni sedel nad veľkou porciou vanilkovej zmrzliny s čokoládovou polevou, posypanej kandizovaným ovocím a orieškami, Neville a mračil sa na prednú stranu Denného Proroka. Na pohyblivom obrázku sa Ginny Weasleyová vinula tesne k boku Antona Goldstiena. Na pehavej tvári mala obrovský úsmev a na prstenníku ľavej ruky zavesenej na jeho ramene vystavovala na obdiv práve taký obrovský diamantový zásnubný prsteň.
„Aké nevkusné,“ poznamenal mladík, ktorý sa zastavil vedľa stolíka. V jednej ruke držal pohár so zmrzlinou v druhej lyžičku a ponad Nevillove plece civel na obrázok. „Myslel som, že Anton má lepší vkus.“ Keď Neville vzhliadol hore kývol hlavou na pozdrav. „Longobottom!“ Neville mierne zdvihol obočie a opätoval pozdrav rovnakým štýlom.
„Zabini,“ odsunul noviny a ukázal na voľnú stoličku. „Pochybujem, že to bol jeho výber,“ poznamenal sucho, keď sa Blaise spúšťal do stoličky trochu malej pre jeho výšku.
„Tak je to predsa len pravda, počul som rôzne povesti, ale nemohol som uveriť, žeby sa najvytrvalejšia stopárka veľkého osloboditeľa vzdala v momente, keď už bola v cieli.
„Možno, keď dostala čo chcela zistila, že to v skutočnosti nechce.“
„Vieš prečo?“
„Mal chybu, ktorú nemohla prehliadnuť.“
„A to je?“ Blaise zvedavo civel, ako jeho spoločník ľahostajne zvinul noviny a odšuchol ich bokom , ale jeho ukazovák zľahka poklopkával po veľkom kameni na prsteni.
„To nie je moja vec,“ odvrkol. „Harry je môj priateľ.“ Lyžička sa zaborila znovu do zmrzliny, ale prst neprestával udierať po papieri. Blaise spočiatku nechápavo zvraštil obočie a jeho pohľad skákal od kamenného výrazu na Nevillovej tvári k novinám, ale potom sa mu oči náhle trochu rozšírili a vzápätí zúžili.
„Sú dve možnosti,“ poznamenal s pohľadom upreným na diamant. „Odmietol záväzok, alebo neponúkal to, čo bolo od neho očakávané.“ Pri jeho posledných slovách mykol Neville na zlomok sekundy viečkom.
„Ako je to možné? Jeho rodina...ale...on bol vždy Dumbledorovým chránencom!“
„Nie najlepšia vec byť...pre nikoho,“ dokončil Neville významne odstrkujúc prázdny pohár. „Príliš veľa ľudí zaplatilo za dôveru k nemu viac než majetkom. Po väčšine z nich už nezostali ani mená.“ Blaise zízal na neho v tichej hrôze a jeho chápanie sveta sa na okamžik zapotácalo. Dumbledore bol tak dlho jasnou hviezdou dobra, že ani tí z opačnej strany spektra o tom nikdy nezapochybovali. Dozvedieť sa, že jasná hviezda bola v skutočnosti čiernou dierou zmenilo zásadne pohľad na chod sveta a odrazu nič nebolo také isté. ,Čo je pravda a čo všetko bol klam?´
„Prečo?“ spýtal sa ticho a chmúrne.
„Pre niečo, čo nazýval ,Väčšie dobre´,“ syčal pod závanom Neville a jeho oči plápolali nenávisťou. „Nerád to hovorím, ale on bol oveľa horší než Riddle. Ten sa aspoň neschovával pod ovčou kožou, ale jasne dával najavo, že je vlk!“
„Weasleyovci boli jeho vernými nasledovníkmi.“
„Aj ich oklamal, ale napriek tomu sa im podarilo z toho niečo vyťažiť. Len málokomu sa niečo také podarilo. Ale aj oni platili. Sľuby, ktoré nikdy nemali byť splnené , životy mužov a zranenia, ktoré s tým súviseli. Ale my ostatní sme zaplatili viac!“
„Čo tým myslíš?“
„My všetci budeme ešte desiatky rokov platiť za to, že bol sedemdesiat rokov riaditeľom našej jedinej školy a tá pod jeho vedením poskytovala to najbiednejšie čarodejnícke vzdelanie na svete. Nikto to nevedel, pretože on obsadil všetky dôležité posty tu aj medzinárodne a držal nás v jeho područí, ako otrokov. Hlupákom sa ľahšie vládne a on sa staral, aby sa mu ľahko vládlo. Kto sa vzoprel platil.“
„Ako vieš?“
„Ministerstvo začalo vyhodnocovať stav našej spoločnosti a už prvé výsledky sú vážne znepokojivé. Boj o moc medzi Dumbledorom a jeho protivníkmi nás stál tisícky životov, obrovské materiálne škody a nenahraditeľné straty na vzdelaní magickej populácie. Budú musieť prehodnotiť všetky zákony prijaté od jeho vstupu do Wizengamotu a reformovať učebné osnovy Rokfortu. Najhoršie však je, že naša spoločnosť vymiera. Po dvoch občianskych vojnách , ktoré osnoval, nás zostalo príliš málo. Mnohí zahynuli a ešte viac ich emigrovalo pred násilím a bigotnosťou, ktorá bola stále otvorenejšia a zjavnejšia. Nemyslím si, že sa niekto z nich ešte vráti naspäť,“ doložil s povzdychom. Blaise odstrčil nedojedenú zmrzlinu a zamračil sa na pohár, akoby bol zodpovedný za to, že ho odrazu prešla chuť.
„Nevedel som , že je to také zlé.“
„To nikto a ani ja by som nevedel, ale celkom náhodou som počul rozhovor medzi babičkou a prastrýkom Algie. On je nevýslovný a tak to mám z prvej ruky, ale ešte chvíľu to potrvá, než tie zlé správy oznámia aj verejnosti. Ešte stále je tu príliš veľa ľudí, ktorí nedajú na jeho pamiatku dopustiť.“
„To máš pravdu, ale môžem to nenápadne šíriť medzi priateľmi? Možno to pripraví pôdu na čas, keď sa správy objavia oficiálne v tlači. Nebude okolo toho toľko vreskotu.“
„To je dobrý nápad, ale ja som ti nič nepovedal. Ja predsa nič ani neviem,“ Neville sa zlomyseľne zaškľabil, zbalil noviny , kývol Blaisemu na rozlúčku a nechal ho tam sedieť zahľadeného do diaľky. S potešením sledoval, ako sa za tmavým čelom spolužiaka roztáčajú kolesá. Keď kráčal dolu ulicou na jeho tvári sa usadil zúrivý úsmev.
, Od okamžiku, keď začal rozumieť čo sa pred mnohými rokmi stalo, vášnivo nenávidel tých, ktorí ho pripravili o rodičov. Bellatrix, Rodolphus a Rabastan Lestrangovci boli číslo jedna na jeho zozname, ale ani on a ani jeho rodina si neuvedomovali, že za činmi týchto ľudí nestál len Voldemort, ale niekto oveľa, oveľa horší a zákernejší než všetci smrťožrúti aj s ich vodcom dohromady. Tam, ukrytý v tieni ťahal za nitky jeho bábok Dumbledore a on bol aj zodpovedný za stav jeho rodičov. Teraz vedel, že mnohí dopadli oveľa horšie, ale on mal možnosť pomstiť sa a on ju celkom určite využije. Nebude to jednoduché, ale on a spolu s ním niekoľko obetí činov veľkého manipulátora , napokon zničia kult osobnosti, ktorý si tak starostlivo za tie desaťročia vybudoval , jeho meno a každú pamiatku na neho. Ó áno, Bliase Zabini bude šíriť slovo v kruhoch , kde očakávajú najmenej odporu. On a jeho združenia neboli nikdy fanúšikmi riaditeľa a jeho slová padnú na úrodnú pôdu. Slovo sa bude šíriť cez neutrálnu časť spektra spoločnosti a keď zasiahne jeho verných nasledovníkov, bude už názor na jeho činy pevne zakotvený vo veľkej časti čarodejníckeho sveta. Ešte raz v duchu prebral každé slovo, ktoré povedal a spokojne prikývol. Nepovedal ani málo a ani veľa. Bolo to práve toľko, aby vzbudil zvedavosť pre viac informácií a Blaise je ten, ktorý vie ako získať informácie. ´
Umelecký ateliér - nezistiteľné miesto niekde na Zemi v strednom pásme
Aura stála uprostred malého dvorčeka, ktorý vytvorili okolité budovy skladísk, krížom cez trup mala prevesenú malú korálkovú kabelku, ktorú starostlivo pritláčala k telu rukou a v druhej zvierala list pergamenu tak, aby videla na malé hodinky upevnené na zápästí. Keď sa sekundová ručička konečne priblížila k dvanástke prižmúrila oči a napla telo v očakávaní prudkého pohybu. Prenášadlo bolo aktivované presne tak, ako to list popísal , prenos bol pomerne dlhý a dosť hrboľatý. Napriek tomu zvládla pristáť grandiózne uprostred drevenej platformy. Vedľa, vo vysokej , pomaly usychajúcej tráve stál vysoký , štíhly mladý muž a so záujmom si ju premeriaval. Venovala mu niekoľko práve takých zvedavých pohľadov, ale potom sa rýchle rozhliadla okolo seba. Platforma sa nachádzala vedľa nízkej, veľmi dlhej budovy obkolesenej rozľahlým parkom, ktorý doslova hýril farbami. Ešte nikdy nevidela také množstvo odtieňov žltej, hnedej a červenej na stromoch a krovinách, ako tu.
„Wou!“ vydýchla a s očami ako tanieriky vstrebávala okolia. „Nádherné,“ nadchýnala sa očarene a na okamžik celkom zabudla, prečo sem prišla.
„Som rád, že sa vám tu páči. Som Faris Gore a vítam vás vo svojom domove.“ Príjemný barytón mladého muža ju znovu rýchle vrátil do reality. Odvrátila pohľad od kaleidoskopu farieb , zostúpila z platformy a s úsmevom mu podala ruku.
„Rada vás poznávam. Volám sa Aura Ollivanderová a prišla som na vaše pozvanie. Ako som pochopila z vášho listu, máte nejaké problémy s mojou objednávkou.“
„Áno,“ Faris prikývol, otočil sa a kráčal k dvojkrídlovým široko otvoreným dverám vedúcim k jeho ateliéru. Aura prekvapene zažmurkala, ale potom ho pomaly nasledovala. „Obvykle klientov nepozývam k svojmu domu a vy,“ otočil sa s vlčím úškľabkom k nej, „rýchle pochopíte, prečo.“
Obaja vstúpili do domu a Aurine oči sa znovu prekvapene rozšírili. Toto neboli obytné miestnosti, ale ateliér maliara. Veľmi špecifického maliara, veľmi odlišného od toho, čo kedy o maliaroch čítala alebo počula. V prvom rade bol obrovský. Rozľahlá miestnosť s nízkym stropom, ktorý bol očarovaný tak, aby strecha bola zvnútra priehľadná. Vpravo od dverí bolo množstvo nízkych , širokých nádob naplnených tmavou tekutinou, na prednej stene viseli napnuté maliarske plátna a vľavo stálo niekoľko stojanov s obrazmi v rôznom štádiu rozpracovanosti. Celú ľavú stenu zaberalo nápojové laboratórium s kotlami veľkých rozmerov. Jej uznanie pre umelca vzrástlo o ďalší schodík. Ale čo ju zaujalo najviac bola veľká mysľomisa položená na podstavci vedľa dokončených obrazov. Stačil jej jediný pohľad na to, aby vedela, aká špeciálna mysľomisa to bola. Pohľadom preletela misu, všetky kotle a veľké ploché nádrže naplnené kvapalinou, ktorá plápolala jasnou červenou žiarou a všetky kúsky puzzle okamžite zapadli na svoje miesto.
„Ach!“ hlesla, zdvihla hlavu a prikývla s pochopením. „Nevedela som, že sa dá používať aj vo výtvarnom umení.“
„Je to mimoriadne prácna a magicky vyčerpávajúca technika, ale je to možné, ak máte v príbuzenstve predka, ktorý sa volá Niccolo.“
„Ako sa má predok? Môj najlepší priateľ pre rokmi takmer zomrel ochraňujúc jeho kameň. Dumbledork sa mu snažil nahovoriť, že jediný existujúci kameň bol z toho dôvodu zničený a jeho tvorca musel preto zomrieť spolu s jeho manželkou. Na jeho obranu možno povedať len to, že mal jedenásť a o mágii vedel veľmi málo. Žiaľ o tom, ako to vo svete chodí tiež,“ doložila s povzdychom.
„Takže veril, že Niccolo pre hlúpu pascu skutočne poskytol pravý kameň?“
„Nemali sme tušenia, že to je pasca. To sme sa dozvedeli až oveľa, oveľa neskôr,“ zvolala obranne a na perách Farisa sa objavil veselý úsmev.
„Ten príbeh som počul, ale nikdy nebolo spomenuté vaše meno,“ poznamenal sledujúc, ako sa jej oči rozšírili prekvapením a potom jej líca zalial rumenec.
„Nebola som taká významná, aby ma niekto spomínal,“ odbila ho a pristúpila k mise. „To je viacúrovňová mysľomisa umožňujúca sledovať spomienky spomienok. Jej výroba trvá roky a jej cena je takmer nezaplatiteľná. Som prekvapená, že ju tu vidím.“
„Ďalšie cenné dedičstvo,“ odvetil a kráčal krížom cez ateliér k stene, na ktorej viseli a sušili sa už hotové obrazy. Aura urobila niekoľko krokov , ale pri pohľade na stenu sa zarazila a zostala stáť zízajúc na obrazy štyroch ľudí. Pár, žena s hrivou gaštanových vlasov stála vedľa muža, ktorý bol verným obrazom Harryho a objímal manželku okolo pása. Obaja mladí, šťastní a usmievaví oblečení do slávnostných, slivkovo modrých habitov. V pozadí bol rozložitý starý kaštieľ s obrannými vežičkami v rohoch a úzkymi oknami v nižších poschodiach ako pozostatok predchádzajúcich nepokojných storočí. Na druhom obraze boli dvaja mladí muži namaľovaní v bohato zdobenej miestnosti. Mladší sedel rozvalený v kresle a starší stál za ním opierajúc sa o operadlo. Zmetená pozrela na Farisa.
„Prečo traja muži? Objednávka znela len pre Lily, Jamesa a Síriusa. Kto je ten posledný? Hoci ak môžem hádať, bude to Síriusov brat, Regulus.“
„Správne! S párom neboli a nie sú žiadne problémy aj keď spomienok by mohlo byť viac. Pomohla pradedova mysľomisa a ich vzájomné spomienky. Spomienky sestry pani Potterovej boli prekvapením, ale napokon sa dali použiť. Obraz je hotový a keď som ich pokusne prebudil, všetko fungovalo normálne. Nezbadali by ste, že sú len namaľovaní. Problém je tu!“ ukázal prstom na druhý obraz a zamračil sa. Aura starostlivo študovala obraz a potom nechápavo pokrčila plecami.
„Nerozumiem v čom je problém, vyzerá to celkom dobre.“
„Och, teraz áno, ale spočiatku som pána Blacka vôbec nemohol namaľovať. Pokúšal som sa zobraziť jeho staršiu verziu, ale dokonca ani farba nedržala na plátne a to sa mi ešte nikdy nestalo. Po porade s Niccolom som skúšal stále mladšie verzie a nakoniec som skončil pri tejto. Napriek tomu, že som vyhovel nezvyčajným požiadavkám mágie, obraz bol nevyvážený, postava sa neustále posúvala bokom, akoby tam niečo chýbalo. Po podrobnom štúdiu všetkých spomienok som našiel niekoľko, ktoré mi ukázali tohto mladého muža. Podľa všetkého, zmizol niekde na prelome rokov 1979 až 1980 a patril k nasledovníkom Tmavého čarodejníka.“
„Áno!“ prerušila ho Aura ticho. „Podľa našich výskumov vstúpil medzi jeho nasledovníkov pod tlakom rodiny , ale veľmi skoro zistil, aké horory sa tam odohrávajú. Pokúšal sa odísť, ale bolo mi povedané, že to bolo nemožné. Tak sa pokúsil urobiť niečo, čo by Voldemorta zničilo, alebo prinajmenšom poškodilo. Počas toho však zahynul v podzemnom jazere naplnenom infermi.“
„Tak a tu nemáte pravdu,“ rozhodil rukami Faris. „Namaľoval som oboch bratov tak, ako to bolo požadované ich mágiou. Ich životnou mágiou, pretože keď som sa po ukončení maľby pokúšal obraz prebudiť, nepodarilo sa mi to.“
„Nie? Prečo?“
„Nie! Pretože, hoci to môže znieť čudne, títo muži nie sú mŕtvi!“
Komentáře
Přehled komentářů
Waw, čo dodať, každou časťou sa toho viac otvára ako vysvetľuje. Som zvedavá čo pre nás pripravíš. (A vidím, že nie som sama, čo ignorujem epilóg a nemá ani cenu to viac rozvádzať.)
:)
(Luisa, 19. 11. 2015 17:29)Krásný závěr a vůbec celá kapitola, tohle pojetí je tak nějak reálné. Jsem moc zvědavá, co s tím provedeš dál. Díky a čilou múzu přeji;)
;-)
(soraki, 16. 11. 2015 20:43)
Jsem ráda, že máme podobný názor na epilog, který, abych řekla pravdu, zcela ignoruju...
ale teď - waw! to se nám to zamotává! Jen Merlin ví, jestli vydržím čekat na další část a nefantazírovat sama :-D. No Nevil skvělý! Rowla mu nedala tolik prostoru, aby pořádně zazářil... a ten konec? Páni, těším se na další část. Zatím se množí otázky, no odpovědi nikde.
Měj se báječně a opatruj se.
:-)
(mami, 14. 12. 2015 5:28)