La Paz
Slecna nam bez problemov odovzdala palubne listky a kedze sme mali kopec casu tak sme sa sli pokochat okolim letiska a nezabudli sme zajst do predajne s cokoladou Para Ti kde sme si nechali namixovat fajne cokoladove bonbony roznych chuti a hned sme ich aj zacali pchat do seba. Prisiel a cas a otvorili sa dvere do saly urcenej na preboarding a ujo so stikacimi kliestami nam precvikol palubne listky tak ako sa to robi vo vlaku. To mala byt asi aj bezpecnostna kontrola ale nejak sme to nepostrehli.
Lietadlo spolocnosti Aero Sur vyzeralo celkom schopne a roznasanie jedla na palube stroja vymysleli velmi dovtipne. Hned pri odletovej brane ako sa vychadza na letiskovu plochu stal pajko, ktory dal kazdemu do ruky papierovu tasticku s logom spolocnosti AeroSur, v ktorej bol mini-pini sandwich a kolacik podobnych rozmerov. Na palube nas okrem letusky privital cez reproduktor aj ujo, ktory velmi tazko artikuloval takze sme mu vela nerozumeli. Neskor sme pochopili preco, ujo steward ma uz svoje roky (vid foto) a asi sa mu uz tazsie komunikuje. Kapitam potom este cosi zahlasil a my sme sa z toho vsetci tesili a cele lietadlo tlieskalo (pochopil som len vetu Hoy, manana y siempre = Dnes, zajtra a navzdy) a holandska skupina zacala vyspevovat nieco o Glorii. Nevieme doteraz o com to bolo ale hlavne, ze sme sa pobavili...
Tento let bol uplne najuzasnejsi aky som zazil, pretoze sme leteli bezoblacnou oblohou a cely cas boli pod nami nadherne hory a jazera. Pristatie v La Paz bolo krasne vzhladom na hory, ktore mesto obklopuju.
Podla predpovede pocasia malo byt v LaPaz 13-17 stupnov ale bolo minimalne 20 a svietilo slnko takze uplna pohodicka. Ked sme vysli zo stanice, hned sa na nas vrhli taxikari, ktori nas boli ochotni odviezt do mesta za 40 Soles (asi 320 Sk) ale my sme sa predrali o par metrov dalej kde cakali mikrobusy a zaplatili sme 3,80 Sole na osobu (cca. 30 Sk).
Mikrobus nam na poziadanie zastavil pri stanici a jeden spolucestujuci nam ochotne vysvetlil kadial sa da prejst k stanici a ake mame moznosti na cestu do Puna. Stanica je moderna a velmi cista, co velmi sikovne dosahuju tym, ze kazdy kto cestuje zo stanice nejakym spojom musi zaplatit poplatok za pouzitie terminalu 2 Soles, co je pri niekolkych tisicoch cestujucich denne slusna suma. Ale stoji to za to lebo terminal je na urovni a su tam vsetky mozne sluzby od 20 uschovni batozin, cez sprchy, internet, zmenaren a pod.
Pre nasu cestu sme si vybrali spolocnost Ormeño, na ktoru sme mali dobre referencie a ktora ponuka priame spojenie do Puna bez prestupu a bez zastavok pohodlnym autobusom. Az na par vynimiek tymto spojom cestuju len cudzinci. V kancelarii busovej spolocnosti sme si nechali batohy a sli sme sa prejst do centra.
La Paz je uzasne mesto. Miestami bordelom a totalnym chaosom pripomina Kahiru ale ma svoje neopisatelne caro. Plno autobusikov a aut a ludi sa prediera prepchatymi ulicami a okolite kopce su az neuveritelne husto pokryte domcekmi, ktore su natesno nalepene jeden na druhom. V pozadi sa cneju majestatne zasnezene vrcholky hor. No jednoducho uchvatny pohlad.
Dostali sme sa najskor na namestie San Francisco, kde sa nachadza rovnomenny uchvatny kostol a samotne namestie je neuveritelny chaos. Ale stoji za to, to vidiet.
Potom sme presli na hlavne namestie La Pazu, kde sa nachadza hned niekolko vyznamnych objektov, jeden krajsi ako druhy. Katedrala je uchvatna a je pritisnuta k prezidentskemu palacu, opred ktorym drzia straz, podla mojho nazoru trochu usmudlani az ubohucki vojaci v osumelych uniformach. Nuz, prezident Evo Morales zjavne setri aby mal na dostavbu asfaltky v Tupize. Krizom cez namestie stoji nadherna budova - Palacio Legislativo, cosi ako parlament.
Samotne namestie je dost zelene a prepchate ludmi a holubmi.
Kedze sme nemali vela casu, este sme sa trochu pomotali po meste a za par korun sme sa nechali taxikom odviezt k autobusovej stanici.
Jazda budom bola celkom pohodlna aj ked stewardka nemala svoj den. Zasa sme cestovali busom znacky Marcopolo, ktory sa vyraba v Brazilii vo vsemocnych variaciach a na tomto bolo sympaticke, ze na hornom poschodi vpredu sa nachadzal stolik a okolo neho nieco ako sofa. Velmi zaujimavo riesene. Na veceru sme dostali ryzu (!) s masom a zemiakom a broskynovy kompot. Prezreli sme si nejaku komediu, ktora bohuzial z mne neznamych pricin nemala koniec a potom dalsiu a potom zas nieco ine. Bolo super, ze sme odchadzali z La Paz uz o 14:30 pretoze ten pohlad z okna bol uzasny. Nadherna krajina, ta Bolivia.
Pomaly sme dosli do hranicneho mestecka Desaguadero, kde sme dostali pecat do pasu aby sme mali vystup z Bolivie a cez mostik sme presli do Peru. Na tomto mieste musim poznamenat, ze priamo na mosti medzi Boliviou a Peru presiel Tinke po nohe ujo z vozikom plne nalozenym zemiakmi. To len aby sa nezabudlo. V hranicnom mestecku ku nam do busu pristupilo asi 15 ceskych cestovatelov takze sme sa mohli srdecne zvitat. Desaguadero lezi priamo na brehu jazera Titicaca takze sme vyskali nadsenim. Vacsia cast cesty busom sa odohrava pri jazere Titicaca takze sme mali dost casu sa vynadivat na tu krasu. Neskutocne modra farba a v pozadi zasnezene hory. Nadhera. A potom do toho zacalo zapadat slnko, no co vam budem hovorit...
V Peru je este o hodinu menej ako v Bolivii a preto sa tu v tomto case dost rychlo stmieva. Do Puna sme dorazili za tmy a na stanici sme obehli asi 20 autobusovych firiem az sme si napokon jednu vybrali a uz dopredu sme si zakupili istky na nasu dalsiu cestu z Puna do Cuzco. Potom sme sa za par susnov nechali odviest do hotela Sillustani. Ked sme vosli dnu, tetuska na recepcii sa ma hned spytala ci som daniel, co nas dost prekvapilo ale vysvetlila nam, ze sa uz vsetci ubytovali takze caka len na nas. Hotelik je skutocne krasny a na recepcii maju internet takze tu teraz mozem beztrestne tukat do klavesnice.
Vybehli sme este na chvilu do mesta na veceru a skoncili sme v podniku s prijemnou atmoskou, ktory bol plny cudzincov (ako vsetky tunajsie restiky) a k dobremu jedlu nam zahrala peruanska kapela (Mony, pistali ficali na plne obratky, hned sme od nich zobrali CDcko).
Inac, uz je tu dost citit, ze sa dostavame do skutocne turistickych oblasti. Doteraz sme vacsiu cast cesty absolvovali tak, ze sme len kde-tu stretli nejakeho zbludileho zahranicneho turistu ale tu je to brutal. Hlava na hlave. Neskutocne. Hned vedla mna, tu na recepcii, kde sedim za kompom, je zlozenych zopar kufrov a na vacsine z nich su ceske menovky. Aky je ten svet maly.... Ale su tu samozrejme uplne vsetky narodnosti ake si len mozeme predstavit. Pri veceri sa nam prihovoril vesely pan z Kanady, ktory neskor checkoval celu restiku, ze kto je odkial. Je to tu fakt skvele.
Rano ideme pozriet vychod slnka a dokonca Tinka sama od seba navrhla, ze vstavame o 05:15 takze bude zabava. Dufam, ze to bude pekna podivana lebo ja uz som cely nesvoj kedze vsetky vychody a zapady slnka sme absolvovali bud na nejakej hranici alebo v nejakom dopravom prostriedku. Tak som zvedavy ako to dopadne...
Komentáře
Přehled komentářů
Tinkaaaa, som dneska jedla melona. a som si spomenula - ako moze byt titicaca tam u vas ??? sak sme to jazierko z melona cele vypili, ved ono uz vlastne ani nie je. no mi to nejde do hlavky.
nevermind, vyzera to tam u vas super :-) krasne fotky
Miestna specialita
(Neznama osoba, 19. 6. 2007 9:10)A nezabudnite na miestnu maskrtu, peruanske morca a poviete nam, ako chuti :o)
to je pohodička
(magočka9, 19. 6. 2007 9:08)tá poloha v autobuse vám určite vynahradila to nekonečné tŕmacanie po vami spomínaných cestách - necestách - vo vašom prípade je to presnejšie necestách; no neviem, poznanie obohacuje a mám obavy, že vy s tými stále sa hromadiacimi zážitkami asi nebudete vládať sa vrátiť. ešte že sa s tým bohatstvom delíte s nami, čo vás sprevádzame pomocou vášho /či lepšie povedané danyho/ denníka. ďakujeme
TITICACA...
(ZUMOONY, 19. 6. 2007 9:02)
Caute zlaticka, som zase stiahla dalsie zapisky z dennicka a to jazero musi byt fakt eno nuno :)
Takze to uz pomalicky zacina byt turisticka masovka, vravite.. nevadi, aspon poklabosite s bratmi..
Yeah,tesim sa na nadupane pistalove styly,ked sa vratite,je jasne,co sa bude cele dni v magici pustat..ale ja sa na to velmo tesim :)
Dany, citim v malicku lavej nohy, ze tentoraz vam vychody a zapady slnka vyjdu aspon na 254 zaberov :)))
Tak sa majte krasne, cavellino.
pozdravujeme...
(Palo a Anka, 19. 6. 2007 7:43)
Ahoj Daniel, sledujeme vasu cestu aj ked nemame vela casu na pisanie, nasa skola finisuje, ale velmi sa tesime spolu s vami... Este raz ahoj!!!
Palo a Anka
Titicaca
(titicaca drinker, 19. 6. 2007 13:00)