Tupiza I.
Dlouha noc, dlouha noc... Helenka Vondrackova to vystihla aj ked zrejme nesvitorila o ceste z argentinskeho Jujuy do bolivijskej Tupizy. (ozaj, busy z Jujuy - citaj chuchuj - prechadzaju cez dedinu Pichanal - citaj ako si myslis, ze by sa malo citat).
Po nadhernom dni stravenom v Purmamarca a na Salinas Grandes (Radko, je to naozaj pust - ludia co tam tazia sol si tam urobili take umele bazeniky kde sol premyvaju) sme sa o pol noci zbalili a sli sme na autobusovu stanicu. S napatim sme ocakavali, aky luxusny autobus nam spolocnost Balut pristavi na cestu do hranicneho mesta La Quiaca. Prisiel dvojposchodat, mierne osumely ale vdaka aj za to. My, co priekopnici etixov (elektronickych listkov) sme sa zasa preukazali jednym z nich a vodic mu venoval dlllllhy a nechapavy pohlad ale nakoniec usudil, ze to nie je jeho vec a pustil nas do busu. Na nasich miestach, ktore som doma tak starostlivo vyberal aby sme mali vyhlad na nocne argentinske cesty, uz sedeli dve domorode tety v typickych odevoch a klobukoch a ked som im zdvorilo povedal, ze nam sedia na miestach okamzite presli zo spanielciny do jazyka Quechua a tvarili sa, ze nerozumeju. Vodic na nas, ze o co nam ide, ze si mame sadnut kde je miesto a nepindat. Nepovedal to takto expresivne ale prehodil cosi v tom zmysle, ze prisiel iny bus ako mal (SR OTHS EQ CHANGE - poznamka pre kolegov z CKM).
Cesta po bolivijsku hranicnu osadu La Quiaca prebiehala pokojne aj ked stupanie-klesanie-stupanie v kombinacii s mnozstvom zakrut nam nepridalo na pohode traviaceho traktu.
Do La Quiaca sme dorazili s pol hodinovym predstihom, co je na pomery v Latinskej Amerike az neuveritelne. Samozrejme, udeje sa tak len vtedy, ak vam to najmenej vyhovuje. Ked sme vystupili na stanici a porozhliadli sme sa okolo, zbadali sme zopar taxikov a tak sme sa rozhodli jeden z nich vyuzit na dopravu k hranickej budove. Taxikar nam oznamil, ze hranica je sice otvorena ale imigracni uradnici zacinaju pracovat az o siestej. Velmi nas to nepotesilo kedze to znamenalo dve hodiny cakania na otrasne studenej stanici. Vonku bola strasna kosa a vo vnutri asi o stupen menej. Naobliekali sme vsetko co sme mali (Juraj, polartec fical na plne obratky - vdaka za neho) no napriek tomu nam nebolo nejak moc teplo. Stanica sa zaplnila domacimi zababusenymi do kadejakych diek a latok, trpezlivo cakajucimi zrejme na to na co my a podriemkavajucimi. Sem-tam okolo prebehol pes aby sa nam pri nohach schulil do klbka. Tinka sa pustila do Sudoku a ja som dve hodiny stravil prechadzanim sa dookola okolo nasich vakov ako take zviera v klietke. Raz za cas som sa odvazil prejst okolo stanice ale zima ma zahnala nazad. Nejaka tetuska sa rozlozila obdalec a ponukala horuce cafecito ale neodvazili sme sa toho napit lebo fakt nam uz do tej nepohody nechyba nic len nejaka sracka (pardon me). Na druhej strane miestnosti sa rozlozili tri turistky, po hlavu sa zababusiac do spacakov ale my sme si netrufli rozlozit spacaky na tu rinavu zem a uz vobec nie zaspat aby sme nahodou neprisli o batozinu.
Odovzdane sme cakali na to az odbije siesta a ked uz sa ten cas priblizil s velkym optimizmom sme pribehli k prichodivsiemu taxikarovi a opytali sa ho ci nas vezme na hranicu. On ze vdacne ale ze imigracni zacinaju az za pol hodku. Tak sme pokracovali v nasej zmysluplnej cinnosti dalej a ked sa priblizil ten cas, vybehli sme s batohmi a nasackovali sme sa do prveho taxika. Ujo taxikar zmysluplne poznamenal, ze je zima a my sme mu nemohli nedat za pravdu.Vylozil nas pred budovou Migraciones a ukazal nam kde mame ist.
Hranica bola pusta ale v jednom okienku sa svietilo. Pribehli sme tam ako komare pritahovane svetlom ale nas pritahovalo aj to teplo salajuce zvnutra miestnosti. Miestnost bola prazdna, len na stole sa vynimal stary pisaci stroj. O chvilu k nam z druhej budovy dosiel uniformovany mladenec a spytal sa odkial sme. My, ze zo Slovenska a on uznanlivo, ze ahaaaa. Bolo nam jasne, ze ani len zhruba netusi co sme povedali ale zjavne ho ta odpoved uspokojila. Povedal nam, ze imigracny uradnik argentinskej strany je momenalne nedostupny pretoze sa nachadza v priestoroch WC. Inymi slovami, sral na to. Ale nastastie po chvili dosiel celkom dobre naladeny mladenec, pozrel si nase pasy a my sme opat cakali ci sa zacne hra "Hadaj co je to Slovensko". Nezacala, dostali sme argentinsku peciatku (siestu v poradi) do pasu a sli sme o dum dal.
Okienko imigracnych na bolivijskej strane hranice bolo dnu v budove, co nas potesilo pretoze tam bolo celkom teplo. Stali tam dvaja ludia a jedna slecna vypisovala pri stole dlhocizne tlacivo zelenej farby. Pochopili sme, ze to caka aj nas a tak sme si vypytali tlaciva, sadli za stol a vyplnili formular. Zadnu stranu sme ako vzdy vobec necitali a na vsetky otazky sme automaticky zaskrtli moznost No. Ved to poznate, to je ako na americke viza - Boli alebo ste clenom teroristickej organizacie ? Podielali ste sa na spionazi proti nasej krajine ? Bla, bla, bla ... Vsade to iste. No uz len im budem vesat na nos, ze som robil spiona v Bolivii...
S vyplnenymi lajstrami sme sa postavili ku okienku a ja som podal pas jednemu z dvoch imigracnych uradnikov, ktory ho bez slova zobral a polozil na stol aby mohol nerusene pokracovat v debate s druhym uradnikom otociac sa k nam chrbtom. Pozreli sme sa na seba s Tinkou, ze o co mu ide ale v tychto pripadoch je bezpecnejsie byt ticho takze sme len tak medzi sebou diskutovali, ci tu nahodou nie je zvykom dat rovno do predu uplatok aby sa nam niekto zacal venovat. O to viac, ze priamo nad nasimi hlavami visel papier s tucnym fuzatym ujkom a pod nim napis "Vsetky platby sa rezlizuju vyhradne v Bolivianos". Ale rozhodli sme sa byt trpezlivi a vyplatilo sa pretoze nakoniec sa panovi uradnikovi uracilo vstat a prejst do druhej miestnosti aby podal peciatku druhemu uradnikovi, ktory velavyznamne buchol peciatku na moje lajstro aby v zapati zistil, ze tam mal vcerajsi datum. Ale to nie je ziaden problem, nastavil spravny datum a buchol ju tam este raz. Sice nebola absolutne citatelna ale aj tak je to zjavne len divadlo pre turistov.
Nakoniec sme vitazoslavne odchadzali so vstupnou peciatkou v pase a presli sme okolo policajneho dostojnika, ktoreho sme sa pre istotu opytali ci nam este nieco treba vybavit a on, ze vsetko je OK. Tak som sa ho este opytal, kde je autobusova stanica kedze to uz sme sa nachadzali v bolivijskom mestecku Villazon. Ukazal, ze stale rovno a potom doprava. Hned par krokov dalej bola otvorena zmenaren ale kedze sme mali echo, ze mozeme prist o peniaze, radsej sme tu zmenili len argentinske pesos, ktore nam ostali a dostali sme 444 bolivianov. Teda na papieri. Dostali sme to vsetko v 10 a 20 bankovkach uhladne zlozenych v kopkach akoze po desat. Tak sme to radsej preratali ale necakane jedna deska chybala. Ujovi sme to vysvetlovali ale tvaril sa totalne nechapavo. Slaby herec, slabyyyyyy. Nakoniec nevydrzal s nervami a bez toho aby si to on znova preratal, otvoril suflatko a vytiahol tu poslednu desiatku, ktoru tam mal bohvie preco odlozenu bokom. Bienvenidos a Bolivia.
Vybehli sme tmavou ulicou (no vybehli, ako sa da asi vybehnut s natrepanym vakom na chrbte a dalsimi dvoma v ruke) a dostali sme sa na autobusovu stanicu. Este sme len prichadzali a uz na nas vybehol chlapik, ze ci ideme do Tupizy. Odtiahol nas ku okienku a povedal nam, ze bus ide o siedmej. Kedze v Bolivii je cas posunuty o hodinu dozadu oproti Argentine, zasa sme museli cakat ale v cakarni bolo celkom obstojne, nebola tam kosa. Tak sme sa usalasili na lavicke a sledovali sme ujka, ktory predaval hodinky (ktovie preco mu obchody o siestej rano nejak nesli) a pobohujucich zamestnancov jednotlivych autobusovych spolocnosti vykrikujucich destinacie svojich liniek.
Nakonic dorazil autobus, aj ked myslim, ze to je dost velkoryse pomenovanie niecoho, co vyzeralo ako velka krabica z plechu na niecom co pripominalo hmlisto kolesa. Ujo sofer otvoril batozinovy priestor aby tam jedna babka mohla narvat svoju batozinu, ktora pozostavala asi z 10 velkych krabic a basy vina. Nam otvorili dalsi batozinovy priestor, zjavne vyhradeny pre cudzincov - tam nejake male chlapca narvalo nase batohy a batohy dalsich troch turistov, ktory dorazili po nas. Chlapca odo mna dostalo 2 bolivianos a vosli sme do busu. Kosa ako v chladnicke a sedadla s potahmi pochybneho povodu. Budete sa mi smiat, ze som ako Paris Hilton v base ale hned som vytiahol repelentovy sprej na textil a osprejoval som nase sedadla. Okolousadzajuci sa cestujuci zacali z nicoho nic kaslat...Nejako sme sa zlozili na sedadla a zacali sme sa modlit aby sme cim skor vyrazili, aby uz zavreli tie dvere odkial isla hrozna zima a aby sa uz v buse zacalo kurit. To nam samozrejme este nedochadzalo, ze kurenie sa v tychto nadmorskych vyskach nenosi.
S nejakym pol hodinovym meskanim sme vyrazili konecne na cestu aby sme sa asi po piatich minutach zastavili pri nejakej garazi a sledovali sme z okrna ako vodic odkotulal jednu z nasich pneumatik dnu a prikotulal inu. Vymena mu zabrala asi 20 minut - sikovny to clovek. A mohlo sa ist dalej. Cakali sme, ze sa autobus bude vliect ale on si to fical celkom rychlo.
V niektorom komentari Radko poznamenal, ze cesty na sever od Salta budu uz len horsie. Radko, neviem aka cesta je do Cane ale zmysel Tvojich slov som pochopil az ked sme prekrocili argentinsko-bolivijske hranice. Cesta tam totiz nebola. Jednoducho nebola. Nie zla, zaplatana, rozbita. Ziadna. Najlepsie si to asi bude vediet predstavit moj bracha, s ktorym sme ONEHDA absolvovali cestu do Lvova. (vsak pamatas Brani, na tu cestu, ktora sa uprostred mesta z nicoho nic koncila...).
Stale sme akosi ocakavali, ze to je docasna situacia a ze za dalsou zakrutou sa napojime na nejaku staru rozbitu asfaltku alebo cosi podobne. Asi po hodine nam zacalo dochadzat, ze to, na com sa nachadzame sa zrejme povazuje za cesto. Bol to kopec kamena, z ktoreho sa neskutocne prasilo. Ale prasilo sa tak, ze ked sme sa pozreli na sofera, pripadalo mi to ako ked sa pozeram do kokpitu lietadla ked piloti letia v hmle. Ten clovek nevidel absolutne nic a jedine co robil bolo, ze trubil neustale aby ostatni vedeli, ze ide apritom ho nenapadlo, ze by mohol aspon spomalit. Takto sme absovlovali vacsinu cesty a sledujuc mierne vydesenych bolivijskych cestujucich sme radsej zatvarali oci.
Nakoniec sme bez ujmy na zdravi dorazili do mestecka Tupiza leziaceho v nadmorskej vyske 2950 m.n.m. s poctom obyvatelov 20 000. Povedane slovami Tinky - gadzina. Hned na stanici ma legitimovala prislusnicka policajneho zboru a opytala sa ma, ci aj Tinka, ktora bola na WC, je drzitelkou pasu. Ja ze ano a ona ze dobre.
Sadli sme do vytuningovaneho taxika (ten spojler by sa Ti pacil, Dalibor) a za 10 korun sme sa nechali odviest do hotela. Hned nas aj ubytovali takze sme sa mohli zlozit a vysli sme do ulic, trochu sa prejst po meste (ha-ha, meste). Trvalo nam to asi tolko ako prejst nasu Hlavnu ulicu v Kosiciach. Samotne mestecko nie je nic moc ale je obkolesene krasnymi horami a tesime sa na zajtrajsi vyjazd, ked si to obzrieme na vlastne oci.
Dnes sme si dali teda vegetny den a vzhladom na tazku noc sme si poobede na par hodin pospali. Potom sme absolvovali brutalne dobru veceru - ja s cibulovou polievkou a Tinka s kuracou a ako hlavne sme netradicne zvolili taliansku kuchynu. Ja som si dal moju oblubenu pizzu s anchovickami a pravymi bolivijskymi olivami (TVB CCNNN) a Tinka gnocchi s neviem cim. Kazdy sme si objednali liter caju a zapichli sme to bananovymi palacinkami v nechutne velkej porcii.
Taze tak priatelia. Uvidime sa po reklame.
Komentáře
Přehled komentářů
Dnes som si prečítal Váš denník od začiatku Vašej cesty po J. A. Som príjemne prekvapený vysokou úrovnou opisovania cestovateľských zážitkov s humorným podtonom. Super Dano!
Takze tak.
(CCN, 16. 6. 2007 19:22)
Molti mari e fiumi
attraversero,
dentro la tua terra
mi ritroverai.
Turbini e tempeste
io cavalcero,
volero tra i fulmini
per averti.
odvolávka
(magočka9, 16. 6. 2007 17:38)prosím pozrite na jeden zablúdený komentár za fotkami. Viete písala som to ráno, pozrela som fotky - videla pridať komentár a už to bolo a teraz poobede som hľadala, kde je to, čo som napísala. Ale našla som to. Dúfam, že nájdete aj vy.
zo stovezatej ahooooooj
(marooood:), 16. 6. 2007 14:51)Mam pocit, ze ste uplne v inom svete a je uzasne, ako genialne nam sprostredkuvavate vsetko to dianie okolo Vas..Nezazijes, neuveris..Vy zazit, my sa docitat..len kratko scroll down a si z Bolivie v Argentine..wow. Solna krajina ..uuchvatne a zavideniahodne...Ste jedli lamu?? krasnu lamu?? Dany, Tinka sa vyjadrila,ze uz len s tebou na dovolenku..kdekolvek..Teraz understand..She was sooooooo right..Co robis od 4-12.08?:)))) God bless YOU 2!!!
:-)
(homosunka9, 16. 6. 2007 11:17)konecneeeee :) inac to je uzasne, Dany ty rozpravas po Argentinsky, Uruguajsky aj Boliviansky? Respect!! :)))
Super !!!
(Ujo z Košíc, 16. 6. 2007 21:43)