Paula Bruntona som objavila ešte dávno, počas vysokej školy v jednom z antikvariátov. Jeho pútavé mystické cestopisy z Indie ma ihneď oslovili a neskôr som mala to šťastie vydať sa po niektorých jeho stopách. O niekoľko rokov som natrafila na útlu knižku, ktorá obsahovala výber jeho myšlienok o umení. Opäť niečo, s čím som sa ihneď zladila. Potvrdili sa moje večné úvahy o tom, aký má mať umenie vlastne zmysel, aké dobro môže priniesť ľuďom a akými očami sa dívať na jeho kvalitu. Ako sám autor povedal:

"Najväčším umením je umenie žiť.
A najväčšou krásou je život sám."

Pozrime sa teraz na jeho myšlienky zblízka. Čo by malo byť poslaním umenia?

Príroda a umenie majú schopnosť pestovať v človeku zmysel pre krásu. Láska ku kráse je tiež láskou ku pravde a dobru. Krása prírodnej scenérie či skutočne hlboký umelecký zážitok, môžu človeku pomáhať povzniesť sa nad malicherné túžby jeho egoizmu, a viac ho priblížiť k chápaniu univerzálnej súvislosti všetkého živého. Hlboký estetický zážitok približuje súčasne človeka aj k sebe samému, lebo rezonancia vzniknutá v hlbších štruktúrach ľudskej osobnosti zároveň odhaľuje aj niečo z hodnôt, ktoré človek nosí vo svojom vnútri. V tomto zmysle by sa človek nemal stávať obyčajným konzumentom v oblasti umenia, ktorý je neustále odkazovaný na ďalší prísun podnetov zvonku. Je pravda, že v duševnej oblasti potrebujeme krásu práve tak, ako v oblasti telesnej potrebujeme zdravú potravu. Každý z nás však nosí časť krásy taktiež sám v sebe. Práve umenie, správne prijímané, by teda malo byť impulzom k odhaľovaniu našej vlastnej vnútornej krásy.

Umenie nemožno chápať len ako okrasu. Musí zodpovedať hlbokej ľudskej potrebe krásy. Hľadanie krásy je v podstate len iným aspektom hľadania pravdy a dobra. Nestačí, že pátrame po skutočnosti. Podvedome pátrame po krásnej skutočnosti. Potrebujeme pre svoj život, aby prinášala radosť práve na tomto mieste a práve v tomto
okamihu.

Keď som v minulosti podobným spôsobom uvažovala o umení, jednou z najnáročnejších otázok pre mňa bolo, ako spoznať naozajstnú kvalitu? Ako tvoriť naozajstnú kvalitu? Teraz už si s tým toľko hlavu nelámem ;) a Paul Brunton k tejto téme vraví:

Musíme sa naučiť posudzovať umenie podľa toho, aké pocity vzbudzuje v našom vnútri. Sme pokojní alebo vzrušení, nebojácni či zbabelí, vnímaví či otupení? Tieto a ďalšie postrehy nám dávajú príležitosť komplexne chápať pôsobenie umenia na dušu človeka.

Aby umenie nebolo len "krásnym klamstvom", ako ho v určitom okamihu označil Tolstoj, je potrebné usilovať
sa o rýdzosť jeho prejavov a jasne rozlíšiť pozitívne vplyvy od  opačných.

Pokiaľ umenie prebúdza negatívne sklony, poskytuje ľudstvu zlú službu. Ak však prispieva k prečisteniu a zušľachteniu, predstavuje okrem estetického zážitku tiež impulz k celkovému vývinu.

Inšpirovaná krása, ktorú skutočný umelec vkladá do tohto sveta, je aspektom zákonov vládnucich celému kozmu.
Vycibrené umelecké diela vznikajú len na základe prirodzenej kultivovanosti ich tvorcu. Pokiaľ čerpajú z impulzov nekultivovaných či dokonca vulgárnych, prestávajú byť umeleckou hodnotou v pravom slova zmysle a spadajú len do oblasti väčšej či menšej manuálnej zručnosti. Senzitívni umelci využívajú vlastnú predstavivosť k tomu, aby odhalenou krásou zjemňovali ľudské bytosti.

Umenie by malo vyvolávať určitú vnútornú atmosféru, malo by prinášať určitý emočný náboj. Pokiaľ vyjadruje len myšlienku, jedná sa o umenie polovičné. Rozdiel medzi inšpirovaným umeleckým prejavom a jeho neplodným napodobnením sa musíme naučiť rozlíšiť vo svojom vlastnom vnútri. Obyčajná krása tvaru bez vnútorného obsahu zavádza diváka do slepej uličky.

Láska k prírode a vnímavosť pre skutočné hodnoty v umení, postupne pripravujú človeka k hlbšiemu chápaniu života vôbec. Všetko skutočne hodnotné umenie má byť zároveň prijímané ako hlas upozorňujúci na zdroje života ukryté v stred všetkých živých bytostí. Má človeku pomáhať k prirodzenému a plnohodnotnému prežívaniu života.

Ľudstvo v súčasnosti potrebuje viac pozitívnych impulzov, ktoré mu budú dávať silu a nádej na cestu vpred, a umožnia prekonávať neľahké prekážky. Pokiaľ na nás krása prírody alebo umeleckého diela vytvoreného človekom zapôsobí, buďte vďační za ich pomoc a oceňujte ich službu. Nezastavte sa však len pri tom. Využite to
ako odrazový mostík ku pochopeniu hlbších právd svojho vlastného vnútra.

(Paul Brunton, Duše a umění, vyd. Santal 2012)

Verím, že Vám myšlienky tohto autora priniesli príjemnú inšpiráciu. Určite by niektoré stáli za diskusiu.