Zmysly a správanie
ZMYSLY A SPRÁVANIE KONÍ
Kone sú zvieratá združujúce sa v čriedach.
Žijúce vo voľnej prírode zdieľajú 7-9 členné stádo. Jeden žrebec má v stáde 6 až 7 kobýl a ostatné tvoria žriebätá. Divo žijúce kone sa pohybujú na voľnom priestranstve, kde na ne číha predátor ako sú tiger alebo medveď. Obrana pred týmito predátormi nie je jednoduchá aby jedince v stáde prežili, preto sa od nebezpečenstva musia čo najviac vzdiaľovať, aby nedošlo ku blízkemu kontaktu. O nebezpečenstve ich upozorňuje dobre vyvinutý čuch, kedy zavetria cudzí pach a môžu sa pripraviť na príchod nevítanej návštevy. Preto sa divo žijúce kone stále premiestňujú z miesta na miesto, aby sa vyhli stretnutiam zvierat, ktoré by ich napadli. Ďalší značne pomocný zmysel je sluch. Ušnice má kôň položené na najvyššom bode hlavy, aby zachytil zvuk do dlhej vzdialenosti. Ušnice koňa nie sú len na počúvanie a zachytávanie zvukov, ale i prostriedok, ktorým kone komunikujú. Zrak koňa a človeka sa líši v zornom poli, kde kôň vidí pred seba aj dozadu takmer 360 stupňov. Viď obrázok. Nevidí priamy bod vpredu medzi očami a priamy bod dozadu. Kone majú schopnosť vnímať okolie nie len čuchom, sluchom a zrakom ale hlavne telom, a to nohami. Otras na pôde im prechádza do končatín a spoznajú že sa niečo blíži. Kôň, ktorý zaregistroval iné zviera vo svojom okolí, zodvihne hlavu z pastviny, nasmeruje ju k miestu diania, uši sú vzpriamené, nozdry nasávajú pach a zviera bezhybne zotrváva v stojí.
Žrebec ako vodca stáda má za úlohu jedince strážiť, tak ak by mu chcel cudzí žrebec ukradnúť jeho kobyly, nastáva boj. Žrebce sa medzi sebou kopú, hryzú, sťahujú uši a ceria zuby.
Niekedy sa novému žrebcovi podarí boj vyhrať a odmenou je jedna kobyla z čriedy.Takto si mladé žrebce zakladajú svoje stádo, kradnú kobyly a kým nenaplnia počet v stáde, putujú a bojujú. Náznaky útoku a obrany nie sú viditeľné len u žrebcov, často pozorovať na jedincoch
na čele konskej hierarchie že odháňajú od seba slabšie alebo mladšie kone.
Hierarchia u koní je niečo ako rebríček od najlepšieho hráča až po porazených. Na najvyššom bode hierarchie býva
žrebec, potom sú to temperamentné alebo silné staršie kobyly, v strede sú mladé kone, na konci sú staré a oslabené jedince a žriebätá. V domácom chove miesto žrebcov na vrchole hierarchie bývajú valachy (kastrované žrebce). Podľa povahy sa niektoré dostávajú aj na koniec, záleží to od veku v ktorom bol kastrovaný a od povahy samotného valacha.
Načúva zvuky, je v zaujme. Nie si istý, váha. Je nazlostený, alebo sa bojí.
Zorné pole očami koňa
Reč tela koňa
Zvieratá nevedia rozprávať ale zato sa dá z ich správania vyčítať čo nám chcú povedať. Kone nám dávajú najavo svoju nespokojnosť a spokojnosť erdžaním, pohybom tela a mimikou tváre. Často im človek nerozumie a preto považuje netypické správanie za zlé, podivuhodné a namýšľame si že kôň je zlý. Kone nie sú zlé, ani nikdy nechcú ublížiť, to len človek nerozumie ich konskej reči. Pokúsme sa svojho koníčka vždy pochopiť, pozorovať jeho správanie, predstaviť si seba na jeho mieste a nehľadať v jeho ,,divnom,, správaní vecí zlé ale veci nami nepochopené. Prečo sa kôň stavia na zadné? Prečo obhrýza box? Ako to, že odmieta poslúchať? Čo sa deje keď nemá chuť do žrania či hľadať problém v tom, že je zviera nesvoje, nervózne či vyplašené. Čítajme jeho reč tela.
Správanie sa JEDINCA v spoločnosti koní
Správanie v stáde medzi koňmi sa nemôže
u koňa porovnávať so správaním voči člo-
veku. Inak vníma svojich druhov a inak
svojho pána. Ak si chceme vytvoriť s ko-
ňom dobrý vzťah, mali by sme poznať jeho
požiadavky. Aby bol náš kôň vyrovnaný,mal
myseľ pohody, udržal si kondíciu, zdravie,vy-
tvoríme mu podmienky jemu vyhovujúce. Pozor! Nie nám vyhovujúce. Odráža sa to aj vplyvom spôsobu chovu, v akom prostredí sa zviera zdržiava. Či má všetko čo by mu dala príroda: POTRAVU, SPOLOČ- NOSŤ A POHODU. Ak koňovi obmedzíme tieto potreby, nemôžeme očakávať, že k nám bude zato lás- kavý. Pokúsime sa mu zabezpečiť podmienky jemu vyhovujúce, čo nazvať prirodzený odchov. Aký je to prirodzený? Azda to čo je koňovi podobné zo života divých koní. Umelý chov možno považovať za opak prirodzeného, čiže obmedzenie životného štýlu druhov žijúcich vo voľnej prírode a nie najvhodnejšie na-hradenie prirodzeného chovu. Ak zviera zdržiavam v stajni zavreté, keď si myslím, že je počasie preňho nevhodné a on tým trpí, lebo potrebuje pohyb, nerobím správne a tak jeho nervózne správanie, kopanie do boxu, kývanie hlavou hore-dolu nemôžem vyčítať jemu za zlé ale sebe. Príkladom je aj chytanie koňa vo výbehu. Ak kôň odobraný z výbehu po dlhšom čase nejazdenia má ísť pod sedlo, bráni sa. Uteká, vyko-páva, behá všade, len nie smerom k vám. Je to jeho inštinkt, ktorý ho nabáda utekať a nedať sa chytiť.Kôň rýchlo zabudne, a tak keď sa tréning, alebo kontakt človeka s koňom neopakuje, robí to niekedy problém väčší než si myslíme. Ak ideme chytiť koňa na pastvine za účelom jazdenia, alebo inej činnosti, kde bude nutné oddeliť ho od stáda bude niečo preňho ako opustiť svoju rodinu a priateľov – bude chcieť sa vrátiť, ťahať späť. Prečo je to tak? Kôň ako stádo zviera, ako sme si spomínali sa zdržuje v skupine, či kone divé alebo udomácnene. Majú pud sa združovať. Skupina je z dvoch a viacej koní, aby si navzájom udržiavali vzťahy, jeden od druhého sa učili, ošetrovali sa, zľahčovali si hľadanie potravy, spolu sa ubránili nebezpečenstvu a robili spoločnosť jeden druhému. Preto nemožno vyčítať ak po dlhšom čase nič nerobenia s koňom odopiera s nami odísť od stáda. Niekedy je pre nás nevyhnutné urobiť opatrenia, aby nešli za nami jeho druhovia keď odchádza jeden z členov stáda. Keď koňa odvádzam od stáda, jeho všetky pudy čo ho spájajú s druhmi stráca a jediný priateľ ste v momente jeho odlúčenia preňho Vy. Ak ste si s koňom nevybudovali vzťah a nevidí vo Vás vodcu, len ťažko sa s Vami vyberie od stáda preč.
Ako vnímame kone?
Ako zvieratá alebo majetok?
Podľa toho sa správajú - Ako sa o ne staráme!
Simona Kasajová