Sloboda = rozhodnutie.
Bol sychravý večer neskorej jesene.
Blížil sa advent a ja som odniekiaľ cestovala autom.
Cítila som v sebe veľké nutkanie zastaviť a niečo dôležité vybaviť.
V našom senioráte sme mali cirkevný zbor, ktorý bol už dlhšie osiralý.
To, prečo som musela zastaviť;
to, čo bolo tak veľmi dôležité urobiť bolo, že som musela zavolať kurátorovi toho zboru.
„Dobrý večer, brat kurátor. Tu je farárka na voľnej nohe, DHM. Viem, že už dlhšie nemáte farára.
Viem, že zastupovanie počas sviatkov je pre každého farára náročné a nik nemá čas ani síl naviac. Ak by ste potrebovali poslúžiť, rada prídem.“
Snažila som sa to povedať pomaly, aby brat rozumel, o čo mi ide.
„Děkujeme. Ozvěte se po Novém roce. Pak si promluvíme.“ Odbyl ma brat kurátor, ktorého poznám ako milého človeka.
Pochopila som, že jednoznačne nerozumel, čo som povedala.
Chvíľu som premýšľala, čo urobím.
Zavolala som bratovi administrátorovi, skvelému kolegovi a drahému bratovi, vysvetlila situáciu, aby on pretlmočil moju ponuku služieb, pričom som mu jednoznačne zdôrazňovala:
„Daníku, ja nie som farár ČCE, nemôžem byť, a ani nemám záujem brať miesto domorodcom. Chcem len poslúžiť, lebo viem, že je to treba. A moc rada to urobím.“
Potom, čo túto moju správu a prosbu pochopil a prijal sme sa rozlúčili.
Položila som telefon do stojana na mobil v aute, naštartovala a pokračovala v ceste...
O pár dní na to sme si volali znova.
A ja som dostala možnosť začať s tým spoločenstvom -
Nový rok
V Ježišovom mene
„ Prv však, ako prišla viera, boli sme zavretí pod dozorom zákona
až do času viery, ktorá sa mala zjaviť.
Takže zákon stal sa nám vychovávateľom po Krista, aby sme z viery boli ospravedlnení.
Ale keď prišla viera, už nie sme pod vychovávateľom.
Lebo vierou ste všetci synovia Boží v Kristu Ježiši.
Veď ktorí ste boli pokrstení v Krista, Krista ste si obliekli.
Nie je ani Žid, ani Grék, nie je ani otrok ani slobodní, nie je ani muž ani žena,
lebo všetci jedno ste v Kristu Ježiši.
A ak ste Kristovi, ste potomci Abrahámovi, dedičia podľa zasľúbenia.“ G 3,23-29
Drahé sestry, vzácni bratia v našom živom a mocnom Pánovi Ježišovi Kristovi!
Dovoľte začať otázkou:
Máte radi zákony?
Čo je to vlastne zákon?
Prečo zákony vznikli?
Zamýšľali ste sa niekedy nad tým čo vyžadujú zákony?
Poslušnosť.
A tým podriadenosť.
Poslušnosť sa vyžaduje vždy od poddanejšieho. Dieťa poslúcha rodiča. Nie naopak. Podriadený poslúcha nadriadeného. Nikdy nie naopak. Žena poslúcha muža. Alebo to tak nemusí byť vždy?
Keď som bola malá, túžila som sa stať pani učiteľkou.
A viete prečo?
Moja jediná motivácia bola: veď ja tie decká naučím poriadku.
Žiadna láska, že deti budú múdre, dobré a ešte vďaka mne.
Nemyslela som to zle.
Bola som tak vychovaná.
Musíš poslúchať.
Nič iné som ani nevnímala.
Bola som vychovaná vo vedomí, že poslušnosť je tá najdôležitejšia vec pod slnkom.
To bolo v našej rozvetvenej rodine „in“.
Poslušnosť.
A nielen v rodine.
Aj v dedine. A tá nebola malá. Mala takmer 1900 obyvateľov.
Poslušnosť sa považovala za najdôležitejšiu aj v škole.
Lebo učiteľ je najmúdrejší. On všetko vie. Basta. Bez debaty.
Ba poslušnosť bola prepotrebná aj v našej cirkvi.
Paradoxne po revolúcii sa u nás vytvorilo podľa niektorých nesmierne potrebné súdnictvo,
ktoré každý rok chrlilo, menilo, dotváralo množstvo cirkevno-právnych predpisov.
Z toho má človek veľakrát dojem, že cirkevnoprávne predpisy sú to najdôležitejšie, najsmerodatnejšie pre cirkevné zbory, pre vedenie zboru, strašovstvo i pre jednotlivcov.
Dokonca na Slovensku sú cirkevnoprávne predpisy postavené na jednu rovinu so štátnymi predpismi a zákononmi.
Čo myslíte, ako sa asi v takej cirkvi žije?
Včera som si na internete vypočula kázeň nového brata biskupa, ktorý po pár mesiacch chodenia, navštevovania svojho regionu veriacich vyzýval a prosil, aby mali radosť.
Aby ju mali v sebe. Aby z nich vyžarovala.
Aby sa upriamili na naozaj podstatné.
Ja osobne mám skvelého Režiséra svojho života, ochránil deti a obrátil túto moju cestu
k učiteľstvu.
Tento skvelý Pán, milujúci deti ich odo mňa ochránil a postavil mi do cesty dospelých.
No, čo s nimi, však?
Ako správne vychovaný človek som bola veľmi pokorná pred nimi a usilovná.
Zpočiatku som hltala všetko, čo mi povedali.
Vo všetkom som poslúchala.
Túžila som byť najlepšia.
A dospelí ma brali.
Videli moje pokroky.
Tak na mňa boli ešte prísnejší.
A aby som to vnímala dobre, odvodzovali to z Božieho slova, ktoré je pre nás jedinou smernicou.
Tá najdôležitejšia veta, ktorú som sa mala naučiť a naučila som sa, znela:
„Koho Pán Boh miluje, toho krížom navštevuje.“
Inak táto skúsenosť sa mi v živote veľkrát zišla.
Naposledy, keď ma môj nový šef neodhadol a spôsobil mi nemalú krivdu.
O krátky čas sa mi ospravedlnil a ja som mu s pokojom a s úsmevom na perách povedala: „Pán vedúci, nebojte sa, to v úplnej pohode prežijem. Bola som vychovaná heslom: Koho Pán Boh miluje, toho krížom navštevuje. Viem, že ma máte rád.“
Zákony a poslušnosť si ale vyžadujú aj nejedno rozhodnutie.
Samotné zákony totiž niekedy nevedia vyriešiť komu mám dať v poslušnosti prednosť.
Lebo občas, ba aj často sa stáva, že si musíme vybrať koho poslúchneme.
Nedá sa poslúchnuť naraz všetkých.
V živote nastávajú situácie, že si musím vybrať či mám poslúchnuť rodiča, učiteľa, inú inštitúciu, nedaj Bože, ak sa objaví potreba poslúchnuť svoje svedomie...
Na to zákon iný zákon nemá.
Takže so zákonom to nie je vždy také jednoduché ako sa na prvý pohľad zdá - poslúchnem a mám pokoj.
Neviem ako vy, sestry a bratia, ale ja som chcela mať pokoj.
Urobím tak, ako je potreba, ako sa odo mňa vyžaduje a ide sa ďalej.
Postupujem na vyššiu métu.
Do vyššieho levelu.
No ak ste na začiatku kázania váhali, teraz povedzte:
Je podľa vás poslušnosť tá najdôležitejšia v živote?
V cirkvi?
Čo vy považujete za najdôležitejšie v živote?
V cirkvi?
Čo je najdôležitejšie v službe nás farárov?
Čo je najdôležitejšie v službe laických pracovníkov?
Čo je najdôležitejšie v živote, službe zboru?
Čo si vy myslíte, čo najviac potrebuje teno svet, ľudia v ňom?
Prečo sa zaoberáme touto témou?
Pretože nás k tomu nabáda, vyzýva dnešné novoročné Božie slovo.
Apoštol Pavel, autor textu to opisuje takto:
„Prv však, ako prišla viera, boli sme zavretí pod dozorom zákona až do času viery, ktorá sa mala zjaviť. Takže zákon stal sa nám vychovávateľom po Krista, aby sme z viery boli ospravedlnení. Ale keď prišla viera, už nie sme pod vychovávateľom. Lebo vierou ste všetci synovia Boží v Kristu Ježiši. Veď ktorí ste boli pokrstení v Krista, Krista ste si obliekli. Nie je ani Žid, ani Grék, nie je ani otrok ani slobodní, nie je ani muž ani žena, lebo všetci jedno ste v Kristu Ježiši.
A ak ste Kristovi, ste potomci Abrahámovi, dedičia podľa zasľúbenia.“
Toto je nádherný text, ktorý nám jasne ukazuje čo je najdôležitejšie.
Toto je úžasný text, ktorý nám hovorí o čom je život.
Tento text, tieto slová svedčia, že ich písal zrelý, múdry jedinec.
Človek, ktorý prešiel kus života a nie zbytočne.
Nenadarmo táto časť neskôr dostala názov „dospelosť a nedospelosť vo viere“.
Čo všetko vieme o autorovi týchto slov?
Bol ním apoštol Pavel.
Pavel, Sílas sa narodil v Tarze.
A tiež bol vychovaný vo vedomí, že zákony a ich dôsledok - poslušnosť – je to najdôležitejšie.
Aký bol výsledok jeho poslušnosti zákonom?
Saul, Pavel šplhal stále vyššie a vyššie v svojej kariére.
Keď bolo treba kritizoval kresťanov.
Keď bolo treba Saul, Pavel dokonca súhlasil s tým, že sa kresťania zabíjajú.
Bol pri tom.
História nám to dokazuje.
Dokonca sám sa k tomu niekoľkorát vyznáva.
A čo bolo potom?
Potom Saul, Pavel zrazu kresťanov i nekresťanov viedol k samému Pánovi Ježišovi Kristovi.
Čo sa stalo medzi tým?
Čo sa odohralo medzi prenasledovaním a vedomým vedením ľudí ku Kristu?
Saul, Pavel sa osobne stretol s Pánom Ježišom Kristom.
A toto bytostné stretnutie s Pánom Ježišom Kristom Pavla definitívne zmenilo.
Toto osobné stretnutie Pavla, Saula s Pánom Ježišom Kristom absolútne, totálne zmenilo.
Zmenilo jeho pohľad na život, na svet, na ľudí, na seba, na zákon.
Sestry a bratia, skúsme sa zamyslieť a porozmýšľať:
Ako by sme jednou vetou opísali stretnutie Pavla s Kristom?
Mne napadlo a to som si zapísala, že Pavel bol stretnutím premožený Kristom.
Bol naplnený Kristom.
Alebo tiež Pavel bol premožený láskou.
Pavel bol naplnený láskou.
Naplnený láskou.
Boli ste niekedy naplnení láskou?
Ten najlepší Režisér môjho života ma rôznymi životnými peripetiami, v ktorých som Ho nakoniec uznala ako Pána svojho života, doviedol až sem.
K stavu – byť premožená Kristom.
Naplnená Kristom.
Premožená Jeho láskou.
Naplnenená Jeho láskou.
Čo to pre mňa znamená?
Pre mňa osobne znamená byť naplnený láskou:
že sa už nemusím na nič a na nikoho dôležitého, múdreho, dobrého hrať.
Už nemusím riešiť či to či ono urobím dobre.
Či bude ten alebo tamten so mnou a s mojím výkonom spokojný.
Už sa nemusím pretvarovať a báť sa vyjsť s kožou na trh.
Už sa nemusím báť byť tým, kým v skutočnosti som.
A kto som?
Predovšetkým a za každých okolností som dieťa Božie.
Milované, obdarované mnohými darmi, vykúpené.
Zachránené.
Spasené.
Toto všetko už totiž Boh cez Pána Ježiša urobil.
Mne stačí už len túto lásku si osvojiť, prijať a nechať sa ňou napĺňať.
Neustále.
Vždy a všade, kedykoľvek a kdekoľvek to potrebujem.
Drahá sestra, vzácny bratu v našom Pánovi Ježišovi Kristovi,
môžem byť vychovaný ako chcem, kým chcem, k čomu chcem,
ale osobné stretnutie s Kristom ma mení.
Napĺňa.
Napĺňa nás Kristom.
Napĺňa nás Láskou.
Ako je to možné?
Kristus predsa prišiel na svet z lásky k nám.
Pán Ježiš Kristus opustil slávu neba z lásky k nám.
Ku mne i k tebe, drahá sestra, milý brat.
On nemôže iné, len nám dať svoju lásku.
Obohatiť nás svojou láskou.
Naplniť nás svojou láskou.
Tým medzníkom v živote mojom i Pavlovom, verím aj u mnohých z vás bol a je Pán Ježiš Kristus.
On obrátil náš horizont.
On naplnil srdce láskou, ktorá už nepotrebuje vyššie méty.
Včera bol ešte starý rok.
Už nežime zo zákona.
Už nemusíme žiť pod dozorom zákona.
Už sa nemusíme báť. Nemusíme šplhať.
Už nemusíme nikomu nič dokazovať.
Sme synovia a dcéry Božie.
Tak sa upokojme.
A zopakujme, osvojme si, povedzme nahlas každý sám sebe tú najdôležitejšiu pravdu o sebe:
Som dieťa Božie!
Apoštol Pavel napísal:
„Lebo vierou ste všetci synovia Boží v Kristu Ježiši. Veď ktorí ste boli pokrstení v Krista, Krista ste si obliekli. Nie je ani Žid, ani Grék, nie je ani otrok ani slobodní, nie je ani muž ani žena,
lebo všetci jedno ste v Kristu Ježiši.
A ak ste Kristovi, ste potomci Abrahámovi, dedičia podľa zasľúbenia.“
Vôbec nie je podstatné kým sme: muž, žena, Čech, Slovák, gay, lesba, dokonca ani veriaci či nie. Všetci sme stvorenie.
Sme stvorení vyššou, nesmierne múdrou a hlavne milujúcou bytosťou.
Nazvyme ju ako každý chce.
Z Božej milosti, ako jeden z mnohých darov, dožili sme sa ďalšieho nového roka.
Roka...
Žime ho teda z lásky.
Žime ho láskou.
Žime lásku.
A tak šírme do Božieho sveta Pána Ježiša Krista.
Jeho pokoj, Jeho lásku, Jeho spravodlivosť, Jeho kráľovstvo.
Tak šírme okolo seba Jeho meno každý tam, kde sme, kde žijeme, kde pracujeme.
Kým máme čas, sily, kým žijeme...
Amen.
Že moju službu, kázanie spoločenstvo prijalo, svedčil fakt, že počas kázania na otázky nielen odpovedali, čo sa nestáva vždy, ale do spoločenstva som chodila pravidelne slúžiť.
