POČÍTAČOVÉ SYSTÉMY
POČÍTAČOVÉ SYSTÉMY
ff 1 Počítač - rozdelenie počítačov
- ØJe stroj na spracúanie informáií
„očíač(Computer) - zariadenie (hardvé) na spracúanie informáií ktoréumožňje vykonáanie programov (softvéu), zadáanie vstupnýh a zobrazovanie výtupnýh informáií (Kalaš 2005, s.108). Počíačje v súčsnosti pomocní v kažodennom žvote. Stretáame sa s ní nielen priamo:
- všole na vyuč hodine,
- ale užaj na ceste autobusom - napr. sťhovanie sumy lítka zčpovej karty
- vobchodnýh domoch pri vstupe - fotobunka pri otváanídveríplatenie pri pokladni - pokladníča zariadení na sníanie čarovéo kóu prebehne po tovare aúaje odruhu, cene sa automaticky nahodia
- platenie za tovar čpovou kartou
- vbankomatoch vložíe kartu, udáe kó asumu, ktorúchcete vybraťapočíaťju spracuje, vydáastrhne ju zúču
- vknižiciach pri vyhľdáaníkní - evidencia aprehľdáanie zoznamov - zadáe niekoľo kľúčvýh slov apočíačvá vypíš
vštky knihy a autorov, rok vydania a evidenčéčílo knihy a pridáaj informáiu o tom, č momentáne sú alebo nie súk dispozíii
- počíačumožínapíaťlist, opraviťvňm chyby, poslaťadresáovi
- prostrednítvom PC - Internetu si dnes môžme objednaťdovolenku doma aj vzahraničí urobiťnáupy, vyhľdaťspoje, objednaťmiestenky, letenky a cestovnélítky,
- celádoprava je riadenápočíačm,
- dorozumievaťsa na diaľu
- je neoceniteľý pomocníom vmedicíe, vo vede, vo výkume kozmu
- stáajúsa súčsťu kažéo pracoviska
- pomocní pre hendikepovanýh
- pri riešnívedecko-technickýh úoh (výočovéstrediskápri vysokýh šoláh, výkumnéútavy)
- pri hromadnom spracovaníúajov (šatistika, účovnítvo, bankovnítvo, evidencia obyvateľv,...)
- pri riadenírônych technologickýh procesov (riadenie výoby ocele, cementu,...)
- v nevýobnýh oblastiach, napr. v oblasti šolstva (šolskévýočovéstrediská šolskélaboratóiá, zdravotnítva, kultúy, šortu, ...
Hardvé - technickévybavenie počíačv Softvé - programovévybavenie počíačv
- použíajúpre sledovanie javu spojitýpriebeh nejakej fyzikánej veličny,
- spracúajúanalóovéhodnoty, ktorésúväčšnou reprezentovanéveľosťu elektrickéo napäia,
- rieša matematicky formulovanéúohy, najmäz oblasti automatizačej a regulačej techniky, pre riadenie technologickýh procesov a pod.
- napr. analogovývýtup majúruččovéhodinky
b) čílicové
- pre sledovanie javu použíajúvopred pripravenéčílicové(digitáne) hodnoty
- rieša úohy v oblasti vedecko - technickýh výočov, ekonomickýh výočov, riadenia strojov...,
- napr. čílicovývýtup majúdigitáne hodiny;
c ) hybridné
- majúvlastnosti aj analóovýh aj čílicovýh počíačv.
- 2.
- použíajúsa na riešnie úoh rôneho typu
b) šecializovanépočíač
- použíajúsa na riešnie úoh jednéo typu.
3. Podľ režmu práce môžme počtač rozdeliťna počtač pracujúce v režme:
- historicky starša forma spracovania, kedy užíateľje fyzicky oddelenýod počíač. Jej podstata spočía v tom, ž vstupnédáa sa zhromažujúza určtéčsovéobdobie do dáky, ktorása potom naraz spracuje. Dáa, ktorépríu po stanovenom termíe, budúspracovanév nasledujúej dáke.
b) v interaktínom režme
- užíateľje v trvalom kontakte s počíačm.
- podmienka: po obdržnívstupov výtupy musia byťk dispozíii v ráci poždovanéo čsovéo intervalu (miliótiny sekundy, minúy, hodiny - záisíto od typu aplikáie), napr. rezerváia leteniek, prevázka výobnej linky, ...
4. Podľ ceny a výkonnosti sú to:
Klasifikácia počtačv podľ generácií
•. generácia - roky 1945 - 1956
2. generácia
- ako záladnékonšrukčéprvky sa použíali polovodičvéa feromagneticképrvky - tranzistory
- programovalo sa v rônych symbolickýh jazykoch
- využíali sa hlavne na spracovanie úoh v dákach a to pri spracovanívedecko-technickýh výočov a hromadnýh úajov
2,5. generácia - medzigeneračé obdobie, okolo r. 1964
3. generácia - roky 1964 - 1970
3,5. generácia - obdobie rokov 1970 - 1980
4. generácia - obdobie od r.1981
5. generácia - obdobie od začatku 90. rokov
Slúža tak na vstup úajov do počíač ako aj na výtup úajov z počíač. Vstupné zariadenia - zariadenia, ktoréspracúajúinformáie z reáneho = súčsnéo sveta, menia ich na digitáne signáy a tie potom prenášjú do PC. Patria sem: z PC do súčsného sveta dostáajúpomocou výstupných zariadení. Patria sem: vstupno - výstupné zariadenia potrebujeme softvé, ktorýs nimi dokáž pracovaťa komunikovať Patria sem: Grafický tablet slúž na kreslenie obrákov v grafickýh editoroch. Tablet sa skladáz dvoch čstí- z podložy a šeciáneho pera bez hrotu. Pomocou pera „reslíe" po podlože, ale naš pohyby sa sníajúa prenášjúdo počíač. Na rozdiel od myš všk s tabletom kreslíe čary prirodzený spôobom - tak, ako sme zvyknutíkresliťčary perom alebo šetcom. Tabletom môžme - podobne ako myšu - ovláaťaj inéaplikáie. Ak chceme preniesťobráky z papiera do počíač, použjeme skener. Skener obráok zosnía a do počíač vyše množtvo digitánych signáov, ktorýi sa prenesúinformáie o farbáh v obráku. Tento proces sa nazýa skenovanie a jeho výledkom je rastrovýobráok, ktorýmôžme ďlej upravovať Pákový ovládač(joystick) využjeme najmäpri hranípočíačvýh hier alebo pri rônych simuláoroch. Môž maťpri rônych simuláoroch. Môž maťrozličétvary - páa, volant, alebo šeciáne navrhnutékormidlo na riadenie lietadla. Tý, ž hýeme páou, záoveňurčjeme pohyb postavičy, auta alebo nejakéo lietajúeho stroja. LCD monitor - víavame na prenosnýh počíačch. Čí ďlej, tý viac sa začíajútieto monitory použíaťnamiesto klasickýh monitorov. Ich výodou je, ž súľhkéa tenké a tak ná na pracovnom stole zaberúmenej miesta. Okrem toho majúmenšu spotrebu a súštrnejše k našm očam. S videoprojektorom sa stretneme na rônych konferenciáh alebo výtaváh alebo aj na šoláh, keďpotrebujeme premietaťoveľ väčšíobraz, ako môž poskytnúťmonitor. 3 Grafické výstupné zariadenia - Grafická karta v (videokarta, grafický adaptér) preberádáa zprocesora atransformuje ich na video signá, ktorývysiela do monitora. - videopamäti. Ak chce program zobraziťnejakúinformáiu, musíju vlastne do videopamäi „amaľvať. Samotnávideopamäťnestačína to, aby sa na obrazovke monitora zobrazil obraz, lebo videopamäťiba udržava úaje. Preto sa v počíač nacháza aj šeciána súčastka - grafickýčp, ktorýz videopamäe čía úaje o farbáh a podľ nich generuje signáy pre monitor. Vlastnosti obrazu určje najmägrafickérozlíšnie. V priebehu výoja PC bolo postupne definovanýh niekoľo šandardov grafickýh kariet (MCA, CGA, EGA). Dnešý šandardom súgrafickékarty VGA a SVGA. Najdôežtejší parametrom grafickej karty je jej rozlíšnie, teda maximány počt zobraziteľýh bodov (pixelov). Okrem rozlíšnia je ďlšu dôežtou charakteristikou rýchlosťgrafickej karty a od grafickej pamäe (VideoRAM), ktoráje s kapacitou od 2 aždo 16 MB. Veľi dôežtáje uhloprieča monitora. Dnešý šandardom sa stali 17" monitory, ale na použtie náočejšíh grafickýh aplikáiísa použíajúmonitory 20" , 21". Okrem rozlišvacej a obnovovacej frekvencie treba vziaťdo úahy u monitorov i ďlšíparameter, ktorý je rozptyl bodov, čž vzdialenosťdvoch susednýh obrazovýh bodov na tienidle. Všobecne platí čí menšímonitor, tý pri pevne danom rozlíšníje krajšíobraz, pretož pixely súna menšm monitore tesnejše pri sebe. Dása povedať ž na monitor 14" sa hodírozlíšnie 640 x 480 alebo najviac 800 x 600 a pre 17" obrazovku je ideánych 1 024 x 768. Z typickýh predstaviteľv výobcov monitorov súfirmy DTK, Elsa, Nokia, Philips, Samsung a Sony. 4 Vnútorné vybavenie PC V súčsnosti sa najčstejše stretáame s počíači, ktorémajúvon Neumannovu architektúu. Súpre ne charakteristickénasledujúe vlastnosti: 5 Procesor Procesor (CPU - Central Processor Unit) - je čsťpočíač, zložnáz aritmeticko-logickej (vykonáa matematickéoperáie) a riadiacej (spracúa inšrukcie - niekedy na zálade výočov v aritmeticko-logickej jednotke) jednotky. Je to zariadenie, ktoré„kutoče počía" a okrem toho riadi účnnosťceléo počíač - je jeho riadiacou jednotkou. To znamená ž po zbernici posiela ostatný súčstiam počíač nielen úaje, ale aj príazy - inšrukcie, č robiť Podobne aj ostatnésúčsti počíač vracajúprocesoru okrem úajov aj informáie o tom, ako plnia (neplnia) zadanéúohy. CPU - čp - určje, akýsoftvé sa dáspustiť Hlavnou nálňu jeho čnnosti je riadenie ostatnýh súčastok na zálade inšrukciíprogramu (aplikáie), ktorézíkava obvykle z RAM. Prvéprocesory boli obrovskéa pomalé(ako MARK, ENIAC). Postupne sa zvyšvala kvalita a znižvala veľosť(tý aj nálady na výobu). Od pôodnýh sáovýh počíačv sa oddelili mikropočíač so svojimi mikroprocesormi (na domáe použtie a relatíne jednoduchéúohy) a minipočíač spracúajúe náočejše úohy a riadiace chod inýh počíačv. Výoj dnešýh procesorov sa začl práe tam. Postupne priši procesory 80286, 80486, Pentium (586), Pentiu, II, III, IV a ďlše generáie a podgeneráie. Kažýprocesor bol o čsi lepšía rýhlejšíod predcházajúeho. Podľ procesorov sa zvyknúpočíač deliťna 286, 386, 486... Kvalita procesora je určnájeho výobcom, architektúou a v ráci architektúy frekvenciou (počt zmien (resp. inšrukcií- č všk nie je celkom, to isté za sekundu, ktoréje schopnývykonať:Operačé pamäte
- §Existujúnasledujúe typy (zoradenépodľ rýhlosti) - SIMM, SDRAM - DIMM, DDRAM, RIMM aokrem SIMM mákažáznich číelnýparameter udáajúi rýhlosť
- §Kvalitu počíač určjúschopnosti dosky, kapacita arýhlosťRAM afrekvencia procesora
- §Neplatí ž najvyšše rýhlosti súčastok zabezpeča najvyššu rýhlosťpočíač
- §Dôežtéje zladenie - kombináia komponentov, ktorémajúrovnakúrýhlosťalebo navzáom presnénáobky udáanýh frekvencií
- §Okrem nich súnevyhnutnéďlše „oplnky", ktorésa starajúokomunikáiu systéu sokolitý svetom. Zvyčjne sa zasúajúdo slotov záladnej dosky vo forme kariet:
- grafická- niekedy sa jej nespráne hovoríaj videokarta - spracúa obrazovéinformáie podľ pokynov procesora avysiela ich na monitor - do jej výtupu sa zasúa káel monitora
- zvuková- spracúa zvuk, starása ovýtup na reproduktory, prijía signá zmikrofóu, čsto býa súčsťu záladnej dosky
- faxmodemová- dovoľje komunikáiu pomocou telefóu - nahráza modem, prijía faxy apod.,
- sieťvá- dovoľje komunikáiu sinýi počíači vsieti
- TV karta (príem TV signáu),
- FM karta (ráio) aďlše
V počíač môž byťpozasúanýľbovoľýpočt kariet a podľ potreby si ich môžme postupne dokupovaťalebo vyhadzovať Niektorékarty sa v súčsnosti zvyknúdodáaťpriamo na doske (napr. zvuková grafická sieťvá. Karty sa vkladajúdo slotov (záuviek). Podľ tvaru a veľosti existuje niekoľo rônych druhov. Najčstejše sa stretáame s PCI, dožíajúISA a pre grafickékarty sa použía AGP. Okrem kariet sa do dosky zasúajúaj kále, ktoréju spáajús pevný diskom (preto disk nazýame externou pamäťu), disketovou mechanikou, CD ROM mechanikou, výtupnýi konektormi v zadnej čsti počíač (myš tlačareň a hlavne s napáaní. Neoddeliteľou súčsťu dosky je BIOS (CMOS, Basic Input Output System), ktorýuchováa v sebe okrem inéo čs, dáum, niektorénastavenia a spôob, aký bude počíaťšartovaťÚaje sa uchovajúaj po vypnutívďka kruhovej batéii.
- 1)
- 2)
- 3)
Tieto 3 zbernice súzlúčnédo spoločej
-
-
-
Ide o vymazateľé programovateľépamäe, ktoréumožňjúlen číanie úajov.
Súorovýsysté dneša na platforme Windows : NTFS Budúnost : WinFS - žrnáovýsúorovýsysté (mal byťzahrnutýužvo Windows Vista. Do systéu sa integruje v budúnosti s pomocou service packu)
- 1) Disketa
- 2) Pevnýdisk - je trvalou súčsťu PC, beže ho nemožo vyňť
Vo vnúri diskety je plastikovýkotúč pokrytýjemnou vrstvou magnetickkíézánamovéo materiáu. Na obale diskety si treba všmnúťtzv. blokovacie zariadenie. Ak je záis zablokovaný nemožo na disketu zapisovať možo z nej iba číať Okrem rozmerov diskety je dôežtejšu charakteristikou jej kapacita. Udáa sa v bajtoch. Diskety 3,5 existujúv dvoch kapacitnýh variantoch,
- diskety označvanéako DSDD, niekedy tiežLD - (níka hustota zánamu)
- diskety HD -( vysokáhustota zánamu)
Diskety (3,5") súpomerne „obustné a použíateľsa nemusízvlášťbáťnejakéo mechanickéo pošodenia, takž bez obá ich možo posielaťpošou, môž aj spadnúťna zem a pod. Disketá šodíprach, vdysokéteploty a magneticképole. Diskety treba pred prvý použtí naformáovať- teda jednorazovo pripraviťna budúe použtie. Nenaformáovanúdisketu považje počíačza pošodenú
§vdoske je vložnáoperačápamäť(RAM) slúžaca ako zdroj aj cieľoperáiíprocesora. Pamäťmôž byťuložnávjednej alebo vo viacerýh záuvkáh. Dôežtou súčsťu dosky (i samotnéo procesora) je tzv. rýhla vyrovnáacia pamäť(cache), ktorávyrovnáa rýhlosti procesora aRAM. Procesor je rýhlejšíamusel by na pamäťčsto čkať preto je maláčsťvykonáanéo programu uložnápráe tu. Zbernica Popri procesore a operačej pamäi za tretínajdôežtejšíprvok záladnej dosky považjeme zbernicu (bus). Čsti počíač, ktorésúumiestnenéna záladnej doske, komunikujús procesorom priamo, pomocou elektrickýh vodičv v doske. Zbernica - slúž na komunikáiu procesora s týi zariadeniami, ktorésúumiestnenémimo nej. Vyzeráto tak, ž napriečzáladnou doskou vedie dáoválinka osadenániekoľýi normalizovanýi konektormi - slotmi. Rône zariadenia (pevnýdisk, disketovémechaniky, monitor, séiovéa paralelnéporty atď) sa pripáajúpráe cez tieto konektory. Do konektora sa musízasunúťtzv. karta zariadenia (adapté, expanznákarta). Na nej býa umiestnenýbuďradič(pri disketovýh mechanikáh, pri bežýh typoch pevnýh diskov), alebo je na nej umiestnenécelézariadenie (séiovýalebo paralelnýport, väčšna typov internýh modemov). Niektorékonektory býajúna zbernici ponechanéprádne (tzv. voľésloty), aby sa v budúnosti mohli k PC prikupovaťrône doplnky a mali sa kam pripojiť Rozlišjeme 3 záladnézbernice: Adresná - prenáš adresy úajov určnýh na spracovanie vsmere zprocesora do pamäťvýh alebo perifénych zariadeníÚdajová - prenáš spracovanéúaje, pracuje obojsmerne Riadiaca - prenáš povely pre periféne zariadenia apamäť- systémovej zbernice. Použtý typom je danátzv. architektúa počíač. Najrozšíenejša je 16 - bitovázbernica ISA, dokonalejše a drahše sú32 - bitovézbernice EISA a MCA. Ukladanie údajov. Nosič údajov Aj keďoperačápamäťpočíač RAM je veľi inteligentnáa rýhla, májednu veľúnevýodu. Záisíod elektrickéo napäia, jej obsah sa stratív momente, keďelektrina prestane záobovaťčpy RAM pamäe. To znamená ž napr. napíanýtext pri vypnutíelektrickéo prúu nenáratne zmizne. Našťstie, existujúpamäe, ktoréumožňjúvýledky práe na počíač natrvalo nielen uchovať ale sa k nim aj kedykoľek podľ potreby vráiť Túo možosťdáajúpoužíateľm pamäe, ktorýh obsah zostane nedotknutýaj po vypnutíprúu. Tieto prostriedky sa nazýajúnosič úajov. Nosič úajov možo rozdeliťpodľ niekoľýh kritéií Z hľdiska metóy prítupu k úajom, ktorésúna nich uložnédelia sa podľ princíu zánamu na : Magnetickénosič úajov - sem možo zaradiťmagnetickédisky, diskety, magneticképákovépamäe Magneticko - optické- WORM nosič Optickénosič - CD ROM , ktorénestráajúobsah pri vypnutípočíač, lebo majúsvoj vlastnýzdroj napäia - súnapr. typu EPROM Magnetické nosič údajov Magnetickédisky súnajčstejše použíanýi nosiči úajov v súčsnýh počíačch. Umožňjúukladanie a číanie úajov. Ich kapacita sa pohybuje od niekoľo sto kilobajtov (KB) ažpo niekoľo gigabajtov (GB). Skô ako môžme na disk zapíaťurčtéúaje, treba ho naformáovať Formáovní sa vytvorína disku mapa, ktoráumožňje mechanike disku ukladaťa vyhľdáaťúaje určtý spôobom. Formáovaní sa disk rozdelína sektory (kruhovévýeky) a stopy (sútredenékružice). Spojení dvoch alebo viacerýh sektorov na jednej stope vznikáskupina alebo blok. Skupina je najmenšu jednotku, ktorúpoužía operačýsysté (OS) na ukladanie úajov. Počt sektorov a stô na disku určje jeho kapacitu. Po vytvorenísektorov a stô vytváa diskovámechanika na začatku tabuľu umiestnenia súorov, tzv. FAT tabuľu. Do tejto tabuľy odkladáOS informáie o šruktúe adresáa disku, o tom, ktoréskupiny sektorov disku súpoužténa uložnie súorov. Po naformáovaníje disk pripravenýna záis alebo číanie úajov. Diskety Úaje, ktoréje treba trvale uchovať musíe ukladaťna niektoréz permanentnýh pamäťvýh méií Najbežejše súdva druhy: Formátovaním sa celý obsah diskety nenávratne vymaž !!! Princí čnnosti diskety je jednoduchý Informáie súna disketáh zapíanév sútrednýh kružiciach, tzv. stopáh. Po povrchu rotujúej diskety sa pohybuje dvojica číacíh a zánamovýh hlá (disketa je obojstranná jeden pá hlá pracuje na hornom povrchu, druhýna dolnom) Procesor dodána zálade programu informáiu, z ktorej stopy a z ktorej jej čsti sa máčíať resp. zapisovať Hlava sa nastavído poždovanej polohy a operáiu vykoná Disketa sa neotáč stáe. Pokiaľnie je poždovanýzáis alebo číanie, je disketa v pokoji, ažpo príhode požadavky na vykonanie operáie sa roztočí Číanie alebo záis sa neuskutočňje ihneď len keďsa rotáia diskety ustái na prevázkovej rýhlosti 6 otáčk za sekundu. Pevné disky radičdisku. Radičdisku funguje ako tlmočí, úaje disku prekladádo formáu, ktoréu rozumie zbernica počíač a naopak. Nosič údajov, pri ktorých je použtý laserový lúčCD ROM - optické nosič údajov súurčnéna ukladanie veľéo objemu úajov, u ktorýh nie je požadavka čstej aktualizáie. CD ROM je len zariadenie, z ktoréo možo len číať Na záis vlastnýh úajov klasickéCD ROM použťnemôžme. Na CD ROM možo ukladaťvideosekvencie, obráky, text, zvuk. DVD ROM - väčša hustota zánamu Vybavenie PC Pri pohľde na skriň zvonku uvidíe obvykle sieťvývypíača tlačdlo RESET použíanéna tzv. studenýšart počíač, teda na jeho vlastnéspustenie a zavedenie operačéo systéu z disku. (Úlnézavedenie - * studenýšart* sa vyvolápri zapnutípočíač alebo po stlačnítlačdla RESET. *teplýšart nasleduje po stlačníkombináie kláesov Ctrl + Alt + Dcl. Teplý šartom sa rozumie neúlnézavedenie systéu (boot), ktorépreskakuje diagnostiku hardvéu. (Bootovanie je šartovacia procedúa, počs ktorej sa z disku zaváza do pamäe RAM operačýsysté.) Na prednej strane eše súdvierka disketovýh mechaní, ktorésúurčnéna vložnie diskety. Pri pohľde zozadu vidíe otvor vetráa, záuvku na pripojenie sieťvej napáacej šúy, príadne eše jednu pre šúu napáania monitora do elektrickej siete, ďlšíje päťolíovýkonektor DIN na pripojenie kláesnice a sada portov (rozhraní, č súvýtupy zo záladnej dosky a jednotlivýh kariet. Obvyklúsadu predstavuje paralelnýport, slúžaci hlavne na pripojenie tlačarne, na prepojenie dvoch počíačv a séiovýport, cez ktorý sa pripáa myš modem. Paralelnérozhranie je dlhés dvoma radmi „ierok", séiovéje kráke (9 kolíov) alebo dlhés 25 kolími. Väčšnou sa použía na pripojenie tlačarne paralelnérozhranie. Paralelnéporty dokáž vyslaťalebo prijaťviac bitov naraz (obvykle 8, teda 1 bajt), séiovéporty môž vyslaťalebo prijaťv jedinom okamihu len jeden bit. Počíačje interne napáanýjednosmerný prúom s napäí 5 a 12 VPevnýdisk je principiáne to istéako disketa. Na rozdiel od diskety nie je prítupnýa vymeniteľý Od diskety sa líš podstatne väčšu kapacitou a prítupovou rýhlosťu. ( 1 MB zodpovedápribliže 250 straná beže tlačnej knihy) Aby mohol pevnýdisk spráne fungovať musísa dorozumieťs počíačm. Na to slúž
PaedDr. Anna Fraňvá
- obvody s vysoký stupňm integráie
- viac procesorov na l čpe
- klasickávon Neumanova šruktúa počíač sa priblížla hraniciam svojich možostía dnes nastupuje jej protiklad - paralelnýpočíač Paralelnýpočíačje eše stáe veľi draházáežtosť
- je vhodnýnajmävtedy, keďje rozhodujúim faktorom rýhlosť(napr. v kozmonautike, vojenstve a v riadicich aplikáiáh)
- Paralelnépočíač majúrône koncepcie. Takto pracuje naprílad superpočíačCRAY-1.
Použtáliteratúa: Kalaša kol.: Informatika pre strednéšoly, SPN Bratislava, 2005 Skalka a kol.: Zálady PC, Windows a Office - podrobnýsprievodca pre začatočíov a stredne pokročlýh, Nitra, 2004 Roubal: Informatika pro střdníšoly
http://www.google.sk/ / www.live.sk- Históia počíačv - spracovanépodľ webovej literatúy 2 Vstupno - výstupné zariadenia;
- Kláesnica
- Myš
- Grafickýtablet
- Skener
- Páovýovláač
- Mikrofó
Digitáne úaje sa
- Monitor
- PlochýLCD monitor
- Tlačareň
- Reproduktory
- Videoprojektor; dataprojektory
- Tlačarne
Vstupno - výtupnézariadenia = označjeme spoločý návom
Technickézariadenia máajúniekoľo vstupnýh a výtupnýh zariadení Aby sme mohli využíať
- Termináy
- Vonkajše magneticképamäťvézariadenia (magnetickédiskové pákové bubnové disketové kazetovépamäe)
Pri výtupe úajov je možéprenášťinformáie priamo aj do inéo pripojenéo počíač.
Výtupnéinformáie z počíač dostáame najčstejše v podobe obrazu na monitor alebo textov vytlačnýh na tlačarni.
Ako vznikána obrazovke monitora obraz Obraz na obrazovke monitora sa skladáz obrovskéo množtva malýh obrazovýh bodov. Informáie o farbáh jednotlivýh obrazovýh bodov súuložnév šeciánej pamäi
- Počíačsa skladázprocesora, pamäe avstupno-výtupnýh zariadení
- Program je uložnývpamäi počíač
- Procesor vykonáa inšrukcie programu postupne
- Úaje sa spracúajúvdvojkovej sútave
Podkladom, ktorýspáa vštky súčastky počíač, je záladnádoska (mainboard, motherboard). Súna nej umiestnenénajdôežtejše čsti :
- procesor,
- pamäť
- zbernica - zabezpečje prenos elektrickýh impulzov medzi jednotlivýi súčastkami.
Na procesor je pripevnenýchladič ktorýsa niekedy dodáa priamo s procesorom. Chladičje nevyhnutný pretož pri prái vznikávysokáteplota, ktorútreba odvázať Ak sa procesor prehreje, počíaťzamrzne (zasekne sa) alebo sa podtaktuje - spomalí Procesor prostrednítvom záladnej dosky (zbernice) komunikuje s ostatnýi zariadeniami;
- §výobca (Intel - najznáejša - celosvetovo jej patríokolo 90 % trhu, AMD, IBM),
- §rad (486, Pentiu, Pentium III, IV, Celeron,)
- §frekvencia („ýhlosť, sakou prebieha spracúanie vo vnúri procesora - čí je vyšša frekvencia, tý rýhlejše procesor pracuje, napr. frekvencia 2,5 GHz znamená ž procesor zmenísvoj stav 2500000000 - krá za jednu sekundu).