Kapitola 1.
Otec
Eragon pomaly kráčal táborom, až ku svojmu stanu, pred ktorým spala Zafira. Potichu okolo nej prešiel, aby ju nezobudil, teraz to nebol pre neho žiadny problém, vďaka svojim novým schopnostiam elfa. V stane si sadol na svoju posteľ a rozmýšľal o tom čo mu povedal Šruikan. Na druhej strane stanu si spokojne odfukoval Roran. Rozmýšľal nad jeho skutočným otcom, kto by mohol byť jeho otcom. Rozmýšľal, ale nikto mu nenapadol, asi si bude musieť počkať na Zafirino vysvetlenie. V inej situácii by sa na ňu bol asi hneval, ale teraz ju chápal. Ak Zafira dala sľub, že to neprezradí.
Už sa postupne začal prebúdzať celý tábor. Aj Zafira sa zobudila.
,,Ako si spal maličký? -spýtala sa ho v mysli. Eragon jej najprv neodpovedal, ale po chvíli jej povedal, že sa musia porozprávať. Zaviedol ju na čistinku, kde sa zhováral so Šruikanom.
,,Zafira povedz mi kto je môj otec, viem, že to nie je Morzan. Od koho som sa to dozvedel, to ti poviem neskôr.“ –opýtal sa jej Eragon.
,,Tvojím otcom je Brom maličký. Povedal mi to pred smrťou, ale musela som mu prisahať, že ti to nepoviem kým na to nebude správny čas. A odkiaľ o tom vieš?“ –odvetila smutne Zafira.
,,Povedal mi to Šruikan.“- povedal Eragon po chvíli. Bol šťastný z toho čo mu povedala Zafira, ale nejako to tušil.
,,Čože?“ –spýtala sa preľaknutá Zafira. Eragon jej rozpovedal všetko o čom sa zo Šruikanom rozprával. Keď skončil, Zafira bola chvíľu ticho a potom povedala:
,,To je zvláštne. Ty mu veríš?“ Eragon jej na to povedal:
,,Odprisahal mi to v starovekom jazyku a áno, verím mu, keď mu verí aj Oromis.“ Zafira mu povedala:
,,Ak mu veríš ty, tak mu verím aj ja. To znamená, že musíme ísť čo najskôr do Ellesméry za Oromisom.“
,,To áno, ale ešte musíme splniť sľub čo som dal Roranovi. Musíme zachrániť Katrinu.“ –povedal ráznym hlasom.
,,Poď Zafira, ideme za Nasuadou po dovolenie odísť.“ –zakončil Eragon.
,,Eragon, ešte niečo chcem vedieť.“ –povedala nesmelo Zafira.
,,Čo moja jediná?“ –spýtal sa jej Eragon. Zafira so ho opýtala:
,,Nehneváš sa na mňa, že som ti skôr nepovedala pravdu o Bromovi?“
,,Nehnevám sa na teba, chápem prečo si mi to nemohla povedať. Ale som nesmierne rád tomu čo si mi teraz povedala. Moje srdce to už dávno vedelo. A teraz poď za Nasuadou.“ -povedal jej láskavo.
Spolu kráčali pomedzi farebné stany, až kým nedošli k tomu najvyššiemu. Eragon pomaly vošiel, Zafira dnu strčila len hlavu. Celá by sa dnu nevošla. Za stolom už stála Nasuada a ako čakal tak aj s Aryou. Obidvom sa pozdravil kývnutím hlavy.
,,Nasuada, prišiel som ťa požiadať o dovolenie odísť.“ –povedal.
,,A kam chceš ísť?“ –náhlivo sa spýtala Arya.
,,Musím ísť do Helgrindu po Roranovu snúbenicu Katrinu, ktorú kvôli mne uniesli Razakovia . Sľúbil som mu to. A potom musím odísť naspäť do Ellesméry dokončiť svoj výcvik jazdca.“ –dokončil náhlivo Eragon. Nasuada mu odpovedala:
,, Máš moje povolenie, ale buď pripravený sa vrátiť ak by sme ťa potrebovali.“ Eragon sa nadýchol a povedal:
,,A ešte niečo.“
,,Ja nieson Morzanov syn.“ –povedal.Eragon sa nadýchol a pokračoval:
,,Môj otec bol Brom. Povedala mi to Zafira dnes ráno. Vedela to už dlhšie, ale bola viazaná sľubom, že to neprezradí, kým na to nebude vhodná chvíľa. Murtag je môj brat, ale nevlastný.“
,,Čo?“ – spýtala sa Nasuada.
,,Čo.. čože? –spýtala sa váhavo Nasuada. Nasuada s Aryou skoro odpadli, keď to počuli.
,, To je úžastné!“ - vykríkla Nasuada a Arya sa k nej pridala.
,,Už musíme so Zafirou odísť nemáme veľa času, do Ellesméry musíme prísť čo najskôr a ešte musím ísť po Katrinu.“ – povedal v rýchlosti Eragon. Poklonil sa a odchádzal zo stanu, keď tu zrazu ho chyitila nejaká ruka. Bola to Arya.
,,Veľa štastia Šurtugal!“ –povedala a usmiala sa na ňho. Vyšiel z Nasuadinho stanu a spolu so Zafirou kráčal späť.
Eragon náhle zastal.
,,Zafira ja nemám žiadny meč! Musím si po nejaký zájsť “ –povedal dračici. Odpovedala mu:
,,Choď, ja ťa počkám pri našom stane.“ Eragon išiel hľadať zbrojnicu a Zafira išla ku stanu. Eragon pomaly kráčal pomedzi stany, keď zrazu stretol Orika. Pozdravil ho a spýtal sa ho kedy bude mať kráľ Hrothgar pohreb. Orik zosmutnel pri tejto otázke.
,,O pár dní.“ –odpovedal. Orik sa Eragona spýtal :
,,Kam ideš?“ ,,Hľadám zbrojnicu, ktorým smerom mám ísť?“ – spýtal sa Eragon.
,,Už si blízko, choď rovno a potom zahni do ľava , tam uvidíš šedozelený stan.“ – poradil mu Orik. Rozlúčili sa a Eragon sa vydal k zbrojnici. Keď tam dorazil, pred vchodom stál vysoký vojak. Ako náhle zbadal Eragona, hneď sa mu uklonil a pustil ho dovnútra. Eragon si prezeral meče, až dokým neuvidel taký, ktorý sa mu pozdával. Bol to obyčajný meč nebol ničím výnimočný, ale vyzeral že ho vyrobili elfovia. Bol aj taký ľahký ako elfské meče, ale so Zar´rocom sa porovnať nedal. Vzal si ho a vydal sa späť k jeho stanu. Medzitým sa už Roran prebral. Keď tam Eragon dorazil, Roran bol už najedený a umytý. Eragonovi už len ostávalo mu povedať, že odchádza bez neho. Zafira ležala pred stanom a čakala na Eragona.
,,Roran? Chcem ti povedať že odchádzam.“ –povedal neurčito Eragon.
,,A čo Katrina? Kedy ju pôjdeme zachrániť?“ –vybehol na neho Roran.
,,Ja pôjdem po Katrinu. Do dvoch dní ju máš späť. Nemôžeš ísť so mnou, lebo nechcem stratiť aj teba.“ –odvetil mu na to Eragon.
,,Tak dobre braček, ale priveď mi ju späť!“ –odpovedal Roran, hoci nerád. Eragon mu ešte rozpovedal čo so dozvedel a potom sa pobral pobaliť na cestu. Osedlal Zafiru, dal si na ňu sedlo od Oromisa. Rozlúčil sa s Roranom a spolu so Zafirou vzlietol nad tábor ,naposledy zakýval Roranovi a už so Zafirou leteli preč.