Ako som k nim prišla...
Mohla som mať takých dvanásť rokov. Šla som na očkovanie. Neznášam ihly... Mama mi chcela urobiť radosť,tak mi dala 50Sk,nech si niečo kúpim. Mala som do odchodu autobusu chvíľu čas a moje kroky automaticky zamierili do najbližšieho zverimexu...
Chodievala som tam často,obdivovať zvieratká,ktoré som odjakživa zbožňovala(nemyslím tým s kečupom...). Už ako decko som mala škrečky-sírske,roborovské,džungarské... Hlodavce boli mojou slabosťou. Ako som sa tak prechádzala,zbadala som na zemi klietku. Boli v nej laboratórne potkany. Hneď som vedela,čo súrne potrebujem. Mamu doma skoro trafilo,ale čo mohla robiť? A tak k môjmu škrečkovi Škrekovi pribudol aj potkan-Cukrík. Bohužiaľ mi onedlho zomrel na zápal pľúc. Bola som skormútená, a keď mi onedlho na to zomrel na starobu aj Škreko,povedala som si, že ďalšie zvieratko už nechcem.
Lenže,minulý rok som na osemnástku dostala od kamarátok originálny darček. Krásneho potkana čierneho ako uhlík. Vedela som,že musí byť Cukrík. Musí prežiť to,čo ten prvý nestihol. A po čase k nemu pribudol aj druhý, aby mu nebolo smutno.
Nebolo to ani tak veľmi plánované,aj keď som sa s myšlienkou na druhého potkana zahrávala... Lenže na potulkách zverimexom som zbadala medzi potkanmi môjho prvého Cukríka. Vyzeral úplne rovnako. Sivobiely,s ružovučkými ušami a nosíkom,roztomilý.... Prestrčila som konček prsta cez úzke mreže. Všetci špunti okamžite pribehli a zvedavo oňuchávali,čo to je. Len môj krásavec sedel ďalej smutne v rohu. Ani sa nepohol,len svoje tmavočervené oči upieral niekam do diaľav... Lákala som ho celú večnosť,až sa nakoniec dvihol a pomaly došiel k môjmu fuksiovému nechtu. Zbadala som jeho chvostík. Chýbali mu z neho asi tri centimetre. Bolo to očividné. Ten potkaník bol kvôli chvostíku menejcenný, a ešte nejavil záujem o okolie. Prvý adept na potravu pre hada. Lenže vyzeral ako môj prvý potkaník. Mala som pocit,akoby to bol vážne on. Je mu súdené nedožiť sa potkanej dospelosti ani druhýkrát? Vedela som,že je to hlúposť,ale nemohla som ho tam nechať. Mal sa volať Robbie-lebo sa mi páči Robbie Williams- ale... Bol taký krásny,taký chrumkavý... a už bol z neho Keksík.
K Fábiovi som prišla za nie veľmi šťastných okolností... Kamarát si ho už nemohol viac nechať :( Je to nežné zlatíčko, ktoré mi okamžite prirástlo k srdcu.
Bývajú v obrovskej klietke,spia v hamaku pritúlení k sebe a po nociach robia riadny rachot. Zbožňujem ich a netuším,čo som robila, kým som ich nemala. Moje potkanie lásky. Obránim ich pred celým svetom!