„Kľukatá cesta na Delarin“
Poznáme
ju ako sebavedomú, rozhodnú, ale tiež ako milú osobu – čarodejnicu. Jej rasa je
veľmi ojedinelá a záhadná – je ifrit. V škole sa s ňou môžeme
stretnúť na každom kroku, jej podpis stojí za každým dôležitým rozhodnutím...
Je dobrou manželkou a skvelou matkou. Pýtate sa kto to je? Superžena?
Alebo možno...
Áno, v prvom čísle nášho školského časopisu,
som sa rozhodla, zobrať si na mušku riaditeľku Delarinu – Anaelie Catrine Bris.
Kto to vlastne je? Ako žije? To sa dozviete, pokiaľ sa začítate do
nasledujúceho článku.
Dobrý deň, ako sa máte? Čo ste dnes prežili?
Dobrý deň, ďakujem za opýtanie. Mám sa dobre - vlastne ako takmer vždy. Môj dnešný deň sa dosť ponášal na všetky tie predchádzajúce.. Jednu jeho polovičku som si plnila profesorské povinnosti a druhú časť dňa opäť povinnosti, ale už tie menej príjemné, riaditeľské. Tiež som sa venovala špeciálnym plánom, ktoré súvisia so zveľaďovaním našej školy.
Sú vaše dni bežne takto hektické alebo skôr
kľudné?
Bohužiaľ, musím povedať, že väčšinou sú moje dni dosť uponáhľané. Venujem sa drobnostiam, ktoré je na škole zakaždým potrebné urobiť a málokedy si ich všimne niekto iný ako ten, koho sa týkajú. Preto mi zostáva na rozhovory s priateľmi alebo študentmi menej času, akoby som bola chcela ja sama.
Ste riaditeľkou na Delarine, ako vnímate túto
svoju pozíciu?
Toto je naozaj veľmi ťažká otázka... Svoju pozíciu na Delarine vnímam ako veľkú česť, pretože ide o jednu z najlepších čarodejníckych škôl. No, z inej stránky, to nie je len česť, ale aj veľká zodpovednosť. Avšak snažím sa plniť si svoje povinnosti, čo najpoctivejšie a hlavne tak, aby sa študenti chodiaci na Delarin, cítili hrdí na svoju školu. A taktiež, aby aj učitelia boli pyšní na to, že môžu učiť práve na našej škole.
Aká cesta Vás doviedla až k pozícii riaditeľky
a čím Vás Delarin natoľko očaril, že ste si
Cesta na Delarin bola kľukatá ale musím povedať, že pre mňa a aj pre
Delarin taký aký je, veľmi potrebná. Po dokončení štúdií, som vystriedala veľa pracovných
pozícií. Niekoľko rokov som učila aritmanciu. Neskôr som sa zamestnala na
ministerstve mágie ako archontka oddelenia premiestňovania... Avšak chýbal mi
styk so študentmi, tak isto, ako aj samotný proces vyučovania a vrátila k „profesorovaniu“. Vyučovala som OPČM a v tej
dobe taktiež viedla aj fakultu... A nakoniec... Vo fáze, ako ma
poznáte dnes, som sa rozhodla prijať ponuku a zároveň výzvu, stať sa
riaditeľkou Delarinu. V dnešnej dobe ma študenti poznajú aj ako profesorku
čarovania...
Ako jedna z mála profesorov, nemáte v údajoch
o Vašej osobe uvedené krátke zhrnutie z predchádzajúceho života... Je
v ňom niečo, čo chcete utajiť?
Nie. Toto nie je dôvod, prečo nemám uvedený profil. Skôr nechcem, aby ste sa dozvedeli môj vek, pretože som ako každý ifrit obdarená, alebo dá sa aj povedať prekliata nesmrteľnosťou. A tak na môj vek vôbec nevyzerám. A okrem toho... Moja rasa bola vždy obdarená záhadami a nechcem jej túto povesť pokaziť.
Okrem riaditeľky Delarinu, tak ako ste už aj
spomínali, ste tiež profesorkou... Myslíte si, že ste medzi študentmi obľúbená?
Úprimne povedané, myslím si, že Anaelie, ako profesorka je obľúbená. Ale Anaelie, ako riaditeľka, musí častokrát riešiť aj nepríjemné záležitosti. Z toho vyplýva určitá zásadovosť a aj trvanie na dodržiavaní pravidiel, ktoré sa nie každému páčia. No, snažím sa byť dobrou a aj chápavou... Či už na hodinách alebo ako zamestnávateľka, či riaditeľka. Avšak priznávam, že ohnivá nie je len moja rasa, ale aj povaha. Tá sa vo mne neraz nezaprie.
Myslím si, že ako kedy. Dosť to závisí aj od toho, aký som mala deň, čo
považujem za moje veľké negatívum. A tiež aj od toho, o čo sa jedná a o aký
priestupok ide. Všeobecne však u mňa platí, že ma treba nechať „predýchať“
do druhého dňa a potom som schopná prepáčiť skoro všetko.
Vedeli by ste nás pobaviť
nejakou veselou historkou z Vašej hodiny? Utkvie Vám vôbec taká v pamäti?
Mám dojem, že občas Vám tieto zážitky môžu prichodiť až banálne, voči problémom
na riaditeľskom poste...
Historka, ktorá mi asi najviac utkvela v pamäti, sa spája
s terajším ministrom mágie, vtedy ešte len profesorom démonológie... Raz
som na hodine preberala levitačné kúzlo wingardium leviosa a ukazovala som
spôsob, ako ho nie je vhodné ukončovať. Musím podotknúť, že moja ukážka
prebiehala na dosť veľkom predmete. Po páde tohto predmetu, sa otriasla celá
učebňa a asi to muselo spôsobiť dosť rozruch, lebo pár sekúnd po
mojej ukážke sa do učebne premiestnil profesor démonológie, ktorý mal kabinet
pod učebňou, kde som práve vyučovala. Odrazu tam pred nami všetkými stál
s vytiahnutým prútikom a v muklovskom oblečení. Neviem, čo si
v tej chvíli musel myslieť, že čo sa deje u nás v učebni, ale
musím povedať, že toto bol zážitok, na ktorý sa len tak nezabúda... Vidieť
ministra, ktorého poznáte vždy perfektne upraveného, odrazu v muklovskom
oblečení tesne po prebudení... Poviem Vám, nezabudnuteľný a ohromný zážitok :-)
.
Aká ste bola študentka?
Na veľa ľudí pôsobíte milo, ale neraz aj prísno a nekompromisne. Bolo to
tak vždy?
Aká som bola študentka, to by bola skôr otázka na mojich bývalých profesorov. Jeden z nich aj v dnešnej dobe pôsobí na Delarine. Je to Ederen Laznasis, ktorý ma učil čarovanie a musím povedať, že to bol najlepší profesor akého som za celý život poznala. A ak by som ho mala citovať a podľa toho aj posúdiť, aká som bola študentka, tak asi veľmi dobrá, ale aj veľmi otravná.
A čo robí taká
riaditeľka, keď má kúsok voľného času... Či len pre seba alebo svoju rodinu.
Voľný čas sa snažím tráviť so svojou rodinou a hlavne svojim milovaným
manželom. Ale rada sa stretám aj so svojimi priateľmi, na ktorých mám menej
času, akoby som chcela. Tiež veľa
cestujem, či už za riešením problémov v škole, alebo len tak rekreačne.
A nakoniec... Mojou veľkou vášňou je šerm, v ktorom sa snažím neustále zlepšovať a venujem sa mu vždy,
keď mám kúsok času len pre seba.
Každý, kto Vás pozná
trochu bližšie vie, že Vašim synom je Dark Shadow. Na koho sa viac podal? Na
otca, ktorého rasou je praobyčajný človek, alebo Vás – ifrita?
Dark, sa úprimne povedané, neponáša ani na jedného z nás. Nakoľko zdedil upírsky gén mojej rodiny. Je upír, rovnako ako bola moja mama a je aj môj brat Eznael. Avšak povahovo aj výzorovo sa podal na môjho manžela. Po ňom je pekný a po mne múdry... :-) Samozrejme žartujem...
Ako Vás tak počúvam, tak
ma napadá otázka... Ako by ste reagovali, keby sa Vám narodí dieťa – šmukel.
Ako by ste sa vysporiadali s niečím takýmto? Hlavne v rodine,
z akej pochádzate vy – úspešnej s dlhou čarodejníckou minulosťou...
Nerada to priznávam, ale tento fakt by som niesla dosť ťažko, pretože naša rodina má naozaj dlhú čarodejnícku tradíciu. Ale samozrejme, milovať by som ho milovala aj tak. Tiež si myslím, že dobrý život sa dá žiť aj bez čarov. I keď asi ťažšie...
A na
záver: Polož si otázku i odpoveď sám... (Tu sa budú čitatelia stretávať
s otázkou, ktorú by spovedaný chcel počuť, ale nedostal k nej v
rozhovore priestor...)
Veľmi zaujímavá rubrika... Ja by som sa teda rada
opýtala samej seba, ako zvládam povinnosti na Delarine a v odpovedi
taktiež pár ľuďom poďakovala a objasnila všetkým, akú obrovskú rolu hrajú
na škole moji kolegovia...
Takže... Najprv by som sa chcela veľmi poďakovať môjmu manželovi, ktorého
nekonečne milujem a vždy mi bol a je veľkou oporou, vo všetkom, čo
potrebujem. Taktiež mu ďakujem za to, že vybavuje objednávky z Alesiaru
a pomáha mi všetkými možnými spôsobmi. Rovnaká vďaka patrí aj môjmu
bratovi Eznaelovi, ktorý ma vždy dokáže podržať. Ďalej by som rada poďakovala
Namee Ilian Azisis za to, ako úžasne vedie našu knižnicu, Katrine Aerin Isilme
za to, ako sa stará o naše profily a ich úpravy. Rovnako ďakujem
všetkým vedúcim fakúlt, ako ich skvele vedú a zároveň
popritom zvládajú aj učiť a administrovať Delarin. Rovnako by som
rada menovite poďakovala Elisse Naomi Winter a Ederenovi Laznasisovi,
ktorí si vzali na starosť temnú časť Delarinu - cintorín. A napokon
ďakujem všetkým profesorom a zamestnancom školy za ich poctivú prácu...Všetkým vám patrí
moja úcta a vďaka.