Radarová a protiraketová stanice je potřebná
Radarová a protiraketová stanice je potřebná
Svět se změnil, ale myšlení mnoha lidí ne. Přišla jsem na
toto shromáždění, abych vám přednesla svůj názor na protiteroristická vojenská
zařízení na evropském území:
Myslím si, že způsob udržování míru hrozbou odvetných útoků
je již strategií minulosti. Když Sovětský svaz a Spojené státy měli stejný
raketový a jaderný potenciál, mohli se vzájemně držet v šachu hrozbou odvetného
útoku. Jestliže by tedy sověti vyslali rakety na americká nebo evropská města,
vyslala by Amerika stejné rakety na ruská města ještě ve chvíli, než sovětské
rakety dopadnou. Účinnost této strategie byla podstatná a víme, že zachránila
svět před další světovou válkou a možná odvrátila hrozbu zničení světa.
Změna nastala v okamžiku, když se sovětský blok zhroutil a
svět se otevřel. V otevřeném světě je možno snadno pronikat do jednotlivých
států a přinášet s sebou metody boje zaostalého světa. Teroristé tak mohou
využít svobody, kterou máme, k tomu, aby se u nás usadili, splynuli s
prostředím a zaútočili buď sebevražedným nebo jiným útokem. K této strategii
zaostalého světa, běžné ve frontových zemích jako je Izrael, patří též možnost
použití raket.
Na světě je mnoho míst, která nejsou kontrolována pravidelnými
jednotkami nějakého státu a jsou v rukou teroristů. Víme že Hizbaláh provedl
raketové útoky z libanonského území na Izrael a libanonská vláda proti tomu
nemohla zakročit, protože dané území na jihu své země vůbec nekontroluje. Z
téhož území může být proveden útok i na nás nebo na nějakou spojeneckou
evropskou zemi, která je v dosahu, přičemž rakety delšího doletu jsou nebo brzy
budou pro teroristy dosažitelné díky finanční podpoře ropných magnátů. Totéž
může být provedeno z Iránu.
Až budou mít teroristé také jadernou zbraň, bude
asi pozdě stavět základnu, neboť se staneme vydíraným subjektem bez vlastní
vůle, závislým na libovůli zločinců.
Chceme se toho dočkat?
A jestli někdo tvrdí, že napadení
naší země je méně pravděpodobné, než napadení jiných zemí, tak to snad je
nějaký argument? Takto si máme vykládat slovo "spojenectví"? Chceme
dopadnout jako Anglie a Francie po Mnichově, poté co nás zradily? Jsme tak
krátkozrací, abychom se nepřipravili včas?
Již staří Římané říkali: Chceš-li mír,
připravuj válku.
Zdeňka Mašínová, 26.4.2007
Předneseno 26. dubna 2007 v Brně na veřejném shromáždění "Radar? Jen malá splátka za svobodu!" na podporu zřízení radarové stanice armády USA na území ČR pořádaného Konzervativní stranou.
Komentáře
Přehled komentářů
ale ne pro obranu, je třeba k útoku - na Rusko - a my se dobrovolně cpeme do středu té chystané pranice - asi jsme se dobrovolně rozhodli se nechat vymazat z povrchu země - nebo to za nás rozhodla naše vláda? - oni zmizí někam za moře a nás tu nechají usmažit ...
Možná další tunel
(Bezi, 10. 5. 2007 16:09)Je možné že to vymysleli čeští "tuneláři" (mozek těchto akcí nemusel a nemusí být čech), a chtějí to zrealizovat spolu s americkým zbrojním průmyslem a o zisk se šábnout. Je na tom totiž poznat jejich práce. No zkuste si vzpomenout, jak to kdysi dělali a uvidíte tu analogii.
G.O. To zní logicky
(Bezi, 10. 5. 2007 16:03)Příspěvky G.O. zní naprosto logicky naozdíl od původního članku. Pokud uděláme analogii k radaru, a zeptáme se proč se vyplatí postavit zbrojařskému průmyslu v ČR radar, dostaneme opět stejně jednoduchou odpověď: Někdo jim to zaplatí... Radar bude pravděpodobně jen velmi drahým památníkem, ale za 20 let si těžko americký daňový poplatník vzpomene, že dal kdysi nějaké peníze na něco co rezaví ve střední evropě.
6-Financovanie zbrojárskeho priemyslu
(G.O., 5. 5. 2007 18:02)
Čiže ako som spomínal vo svojom prvom príspevku tam niekde dolu každá akcia plodí so sebou automaticky reakciu (fyzici vedia o čom točím), to isté platí aj v prípade zbrojenia! Vety typu "svetový mier je podmienený zbrojením, resp. podporou zbrojárskeho tzv. obranného priemyslu." sú iba naivné tlmočenia mamonu ktorý potrebuje šíriť zbrane za každú cenu, pretože na tom stojí existencia niektorých krajín (veľmocí) namiesto toho aby sme sa zamýšľali nad financovaním úplne iných odvetví. Pretože ak je človek neznalý pomerov, je ľahko ovládateľný a kontrolovateľný. Ak naopak začne rozmýšľať vlastnou hlavou, vie sa postaviť na odpor proti barbarstvu a nezmyslom, ktoré sú diktované často iba ekonomickými záujmami.
5-Financovanie zbrojárskeho priemyslu
(G.O., 5. 5. 2007 17:49)
Druhá alternatíva tohto ropovodu so strategickou dôležitosťou, by mala dĺžku približne 5 500 km, čo by bolo konštrukčne a aj na údržbu a prípadné dane krajín, ktorými bude ropovod prechádzať pre USA veľmi predražené.
Oveľa jednoduchšie je teda zrovnať so zemou krajinu, ktorá je už aj tak 30 rokov mučená vojnou a urobiť ju závislou na sebe a takto mať možnosť vybudovať a prevádzkovať ropovod kratšou cestou v úplnom pokoji.
Aby sme pochopili, prečo sa Bush znovu snažil zaútočiť na Irak, treba nám vedieť, že USA mali okolo rokov 2001/2002 veľké ťažkosti so svojím najväčším poskytovateľom ropy na Strednom východe: Saudskou Arábiou. Rozpor sa stal v poslednej dobe neriešiteľným, pretože Saudská Arábia je jednou z krajín, ktoré sú najviac zapojené do terorizmu Bin Ládina, a aj preto, že medzinárodná verejná mienka sa masovo postavila proti tejto krajine z dôvodu nedodržiavania základných ľudských práv. Tak vznikol pre Bushovu vládu prvoradý cieľ: hľadať na Strednom Východe inú ropnú alternatívu, namiesto Saudskej Arábie. Najľahším spôsobom bolo rozpútať ďalšiu vojnu v Iraku a ustanoviť bábkovú vládu, ktorá bude priamo závisieť od USA.
Otázka, ktorá nás spontánne napadá je: Prečo práve Irak? Pre 3 jednoduché motívy:
1) je to krajina, ktorá sa nemôže brániť (chudoba zapríčinená embargom spôsobuje každý rok smrť hladom tisícov ľudí (podľa správy OSN z roku 2001 21 tisíc ľudí).
2) Irak ponúka ľahkú zámienku (predpokladaná prítomnosť zbraní hromadného ničenia, ktoré sa predsa môžu vyvíjať iba s najvyspelejšou technológiu a význačným kapitálom; dve veci, ktoré vlastne Irak mať nemôže) aby ospravedlnili útok v očiach verejnej mienky, ktorá nič nevie o skutočných dôvodoch vojny (podiele na kontrole ropy).
3) V rokoch okolo 2002 Irak neml podporu žiadneho z mocných štátov, ochotného postaviť sa na odpor proti rozhodnutiu o hrozbe amerického útoku.
Navyše v posledných troch mesiacoch roku 2002 sa začala v celej svojej dramatickosti sociálna revolúcia vo Venezuele, ktorá vznikla pre neľudské podmienky života jej populácie, diktované nadnárodnými spoločnosťami ťažiacimi ropu.
Venezuela bola totiž najväčším zahraničným dodávateľom ropy pre USA. Prioritným objektom Bushovej vlády sa teda stalo nájsť alternatívu Saudskej Arábie a Venezuely.
4-Financovanie zbrojárskeho priemyslu,
(G.O., 5. 5. 2007 17:48)
Trochu si to prepočítajme …
Výdavky na vojnu: Arabské krajiny - 30 miliárd $ / Vláda USA - 10 miliárd $ / Podnikatelia USA - 0 mld $
Zisk zo zdraženia ropy: Arabské krajiny - 30 miliárd $ / Vláda USA - 21 miliárd $ / Podnikatelia USA 9 miliárd $
Celkové zisky alebo straty: Arabské krajiny - 0 miliárd $ / Vláda USA - Zisk 11 miliárd $ / Podnikatelia USA - Zisk 9 miliárd $
A kto vlastne nakoniec splatil výdavky vojny v Iraku z roku 1991 ? No predsa tí, ktorí spotrebúvajú ropu… čiže my!!! Pred vojnou bola cena za barel 15$, počas vojny v zálive sa zdvihla na 42$ za barel !
USA teda získali zvýšením ceny ropy a ziskami zo zbrojárskeho priemyslu… 11 miliárd $ priamo, 49 miliárd $ nepriamo!
To však ešte nie je všetko… Kam išlo v konečnom dôsledku 40 miliárd dolárov nákladov na vojnu? Do vojenského priemyslu, ktorý je a takmer úplne AMERICKÝ!!!
Je jednoduché predstaviť si, ako vojna v zálive, v roku 1991 bola vedená predovšetkým kvôli týmto ekonomickým dôvodom, a nie pre nejaké „humánne" ciele alebo kvôli „obrane slobody“.
Teraz je ľahšie pochopiť aj ďalšie dva fakty vtedajšej situácie (okolo roku 2002): prečo vojna v Afganistane a nová vojna v Iraku (terajšia tzv. "Iracká sloboda"-zaujímavé je ako sa tento názov podivuhodne pomaly vytráca zo slovníkov masmediálnych prostriedkov)
Vojna v Afganistane mala vlastne ako hlavný cieľ ustanovenie „bábkovej“ vlády, ktorá by dala voľnú ruku výstavbe ropovodu (vo vlastníctve Američanov-stavajú ho americké koncerny) s dĺžkou 2 550 km, ktorý by prechádzal ich územím z Indie cez Pakistan.
3-Financovanie zbrojárskeho priemyslu,
(G.O., 5. 5. 2007 17:47)
Spätný pohľad na americký útok proti Iraku v roku 1991 (Púštna búrka)
Najskôr si priblížime výdavky vojny v zálive. Čísla (v mld dolárov) sa vám budú zdať podstatne nižšie ako sú dnes-vďaka odlišnej hodnote dolára dnes a v roku 1990/91. Celkové výdavky na vojnu v zálive boli niečo málo cez 40 mld dolárov. To bolo 1160 miliárd slovenských korún (pozor, po prepočte nákladov na vojnu v mld dolároch začiatkom roku 1993!).
A kto ich zaplatil ? Spontánne by sme povedali že 40 miliárd $ zaplatili USA ako výdavky na vedenie tejto vojny. No to je pravda len z časti: v skutočnosti 40 MILIÁRD $ výdavkov na vojnu približne z 25% (t.j. 10 MILIÁRD $) pokryli USA a cca 75% (t.j. 30 MILIÁRD) výdavkov pokryli arabské krajiny, hlavne Kuvajt a Saudská Arábia.
Ale kde našli tieto peniaze ? Cena ropy pred vojnou bola asi 15 $ za barel ale s vojnou v zálive sa zdvihla na 42 $ za barel, vytvoriac tak PARÁDNY zárobok cca 60 miliárd $.
A komu išiel tento zárobok? V Arabských krajinách platí v ťažobnom priemysle zákon fifty-fifty: t.j. 50% miestnej vláde a 50% nadnárodnej spoločnosti, ktorá kontroluje ťažbu. Takže čistý zisk z ťažby ropy na konci roku 1992 bol 60 MILIÁRD $ (30 MILIÁRD $ ropným spoločnostiam a 30 MILIÁRD $ vládam arabských štátov (Kuvajt + Saudská Arábia) )
No a komu to patria tamojšie ropné spoločnosti? Ťažba a obchod s ropou na strednom východe sú úplne v rukách 7 sestier (Shell, Tamoil, Esso, Chevron, Exxon, Texaco a Caltex) všetky americké, z toho 5 bolo (4 sú stále) v štátnom vlastníctve USA. To znamená že 30 MILIÁRD $ išlo nadnárodným spoločnostiam ktoré kontrolujú ťažbu z toho po rozdelení okolo 21 miliárd $ americkej vláde a okolo 9 miliárd $ americkým podnikateľom (samotným ropným koncernom).
2-Financovanie zbrojárskeho priemyslu,
(G.O., 5. 5. 2007 17:46)Pokúsim sa ti ropnú problematiku blízkeho východu vysvetliť čiastočne aj na príklade vojny v Iraku 1991 a Afganistane na základe jedného zaujímavého textu vybraného z prednášky na fakulte Modelistiky a využitia prírodných zdrojov Techickej Univerzity (Politecnico) v Miláne, fakulte Ekonómie a Histórie Jamesa Stirlinga v Cambridge (+ ďalšie na ktorých som to ale nepočul takže nebudem predstavovať) a teda to niesú žiadne posťahované články a texty po internete ale časť učebných osnov Cambridge etc. sumarizované na aj na základe výročných správ OSN.... Musel som to rozdeliť do viacerých príspevkov. Prečítaj si to celé a snaž sa potom nad tým trochu poremýšlať. Ono dávam si tu námahu to sem napísať pretože to priamo súvisí s tvojim spomínaným "vydieraním spoločenstva" ropou a celkovým pohľadom na danú vec ktorý máš ako vidím značne skreslený. Na to tu treba uviesť aj zopár faktov, holé vety nám tu už nepomôžu. Chcem upozorniť že čísla budem zámerne zaokruhľovať na miliardy kôli ľahšiemu pochopeniu, keďže nechcem zachádzať do detailov, nieje tu na to ani priestor ani prostredie preto iba čo možno najstručnejšie a zároveň aby ste pochopili.
1-Financovanie zbrojárskeho priemyslu,..
(G.O., 5. 5. 2007 17:44)Robby povedz mi dôvod prečo prekrúcaš moje slová? Kde som ja napísal že neřád od nás nič nechce?? Pokiaľ si dobre spomínam a ak dobre vidím nižšie napísané, tak som tam písal o napadnutí cudzej krajiny, nie o tom či od nás niečo chce alebo nechce. Ak chceme viesť konštruktívny dialóg tak sa držme faktov, napísaného a neprekrúcajme pojmy, oki?
Go, Go...
(Robby, 5. 5. 2007 15:06)Kde žiješ? Neřád od nás nic nechce a nic nenutí? Kdo vydíral společenství ropou??? Pěkně skáčeme, jak on píská, celá praštěná EU!
Jeliman 05. 05. 2007 13:23
(G.O., 5. 5. 2007 14:50)A to je čo za netrefná otázka. V Kanade sa takmer nezamykajú, nemajú legalizované zbrane a strelivo a majú niekoľkonásobne nižšiu kriminalitu a počet vrážd a samovrážd ako v susedných USA kde sa zamykajú, majú legalizovaný nákup zbrane a streliva raz do mesiaca a majú ročne najviac úmrtí zastrelením v prepočte na obyvateľa! (podobne v porovnaní aj so SR/ČR vzhľadom na počet obyvateľov, kde si zamykáme). Nabudúce sa rozhodni či píšeš Slovensky, alebo Česky a vynechaj zbytočné primitívne invektíva ak sa chceš dočkať odpovede! Obsah a forma tvojich príspevkov zodpovedá výške tvojho intelektu~ ...
pre vymyškovaného GO
(Jeliman, 5. 5. 2007 14:38)jsi somár, hej? A chodz už do riti alebo na Slováč, vyjde to rovnako!
hej hej Robby, 05. 05. 2007 13:27)
(G.O., 5. 5. 2007 13:32)Ale prečo by som mal presviedčať práve nejakého neřáda v Iráne ktorý nikdy nenapadol cudziu krajinu keď vidím neřádov v Iraku z obrovským zbrojným arzenálom ako vďaka ich záujmom vyhasínajú desiatky tisícov životov?
Pro Go
(Robby, 5. 5. 2007 13:27)Vysvětli tuctu cikánů s kudlou, že krást se nemá a že tě mají nechat být. Jestli to dokážeš, jdi do Iránu přesvědčit Neřáda. :-))
pre somára GO
(Jeliman, 5. 5. 2007 13:23)Prečo si zamykáš byt aj aotomobil, keď lepšie je nekradnůť?
pre (Robby, 05. 05. 2007 13:13)
(G.O., 5. 5. 2007 13:15)Čiže svetový mier je podmienený zbrojením, resp. podporou zbrojárskeho tzv. obranného priemyslu. Potom prečo a vďaka čomu sa teda vedú vojny keď má byť teda ten mier?
pre (Atllanka, 05. 05. 2007 13:04)
(G.O., 5. 5. 2007 13:13)Čiže svetový mier je podmienený zbrojením, resp. podporou zbrojárskeho tzv. obranného priemyslu. Potom prečo a vďaka čomu sa teda vedú vojny keď má byť teda ten svetový mier?
Kdyby měli všichni rozum..
(Robby, 5. 5. 2007 13:13)Valná většina států považuje mír za předehru na válku. Takový Irán by měl velkou radost kdybysme přestali zbrojit. Slabost a ústupky jsou příznakem snadné kořisti, milý Go, co na tom nechápeš???
reakcia na Atllanka, 05. 05. 2007 12:04
(G.O., 5. 5. 2007 12:47)Čiže svetový mier je podmienený zbrojením, resp. podporou zbrojárskeho tzv. obranného priemyslu. Rozumiem správne? Potom prečo a vďaka čomu sa teda vedú vojny keď má byť teda ten svetový mier?
ano - je potřebná ...
(klid, 11. 6. 2007 21:36)