Quebec Nordiques
14. 8. 2006
Quebec Nordiques Klub Quebec Nordiques dostal názov na základe geografickej polohy. V čase svojho vzniku bol Quebec najsevernejším hokejovým mestom na mape. V NHL pôsobili severania od sezóny 1979/80 do sezóny 1994/95. Finančné problémy prinútili kanadský klub k sťahovaniu do Colorada, kde aktuálne pôsobí pod hlavičkou Avalanche. Logo klubu predstavovala červená hokejka s modrým pukom a zrezané písmeno N, ktoré pripomínalo príbytok Eskimákov - iglu. Vzhľadom na to, že sa Quebec nachádza vo frankofónnej oblasti, nosili hráči Nordiques na dresoch i typický francúzsky znak - ľalie rodu Anjou. Klubovými farbami boli modrá, biela a červená. História klubu Quebec Nordiques sa začala písať v roku 1972. Skupina kanadských investorov vedená Paulom Racinom sa rozhodla za 215 000 dolárov kúpiť licenciu tímu San Francisco Sharks. Ten pôsobil vo WHA. Svoj prvý zápas vo WHA odohrali Nordiques pod vedením legendy Montrealu Maurica „Rocket“ Richarda 11. októbra 1972. Po prehre 2:3 s Clevelandom Crusaders sa Richard rozhodol, že trénovaním sa živiť nechce. Ďalšia posila z Montrealu Canadiens však zabrala. J.C. Tremblay sa stal kľúčovým hráčom tímu a vo svojej debutovej sezóne v drese severanov zaznamenal 75 asistencií. S bilanciou 33-40-5 skončil Quebec vo Východnej divízii tri body za priečkou zaručujúcou play-off. Pred sezónou 73/74 posilnili rady Nordiques hviezdy WHA Serge Bernier a Rejean Houle a Quebec mal po základnej časti pozitívnu bilanciu. K brehom vyraďovacej časti však opäť nedoplával. Tentoraz mu chýbal len jediný bodík. Nordiques pokračovali v posilňovaní kádra a pred sezónou 74/75 získali do svojich radov Reala Cloutiera a Marca Tardifa. Nové posily mali okamžitý dopad na hru tímu a Quebec sa po prvýkrát dostal do play-off, pričom dokonca vyhral Kanadskú divíziu. Najväčšou hviezdou tímu bol Serge Bernier, ktorý nastrieľal 54 gólov. V prvom kole nadstavbovej časti vyradil Quebec v piatich zápasoch Phoenix Roadrunners a v semifinále potreboval na postup cez Minnesotu Fighting Saints len o jeden súboj viac. Vo finále však narazili Kanaďania na Houston Aeros vedený Gordiem Howom, ktorý hral spoločne so svojimi dvomi synmi. Quebec nedokázal poraziť Houston ani v jednom zo štyroch stretnutí. Výborná forma vydržala Quebecu i o rok neskôr. Marc Tardif získal cenu pre najužitočnejšieho hráča súťaže a zároveň sa stal i najproduktívnejším hokejistom ligy. V play-off sa však Tardif zranil po tvrdom údere Ricka Jodzia a oslabení Nordiques nestačili na Calgary Cowboys. V sezóne 1976/77 pokračovali Nordiques v skvelých výkonoch a vyhrali Východnú divíziu. Rael Cloutier nastrieľal 66 gólov, čo mu zaručilo titul kráľa ligových strelcov. V play-off vyradil Quebec tímy New England Whalers a Indianapolis Racers a po druhýkrát v posledných troch rokoch sa ocitol vo finále. Séria s Winnipegom Jets nebola vôbec ľahká, ale po siedmom súboji sa napokon z prvého titulu šampióna WHA tešili predsa len severania. Serge Bernier si navyše za svoje výkony vyslúžil ocenenie pre najužitočnejšieho hráča play-off. Šampionát WHA začali trápiť problémy, ale Quebec plánoval obhajobu prvenstva. Marc Tardif bol opäť ocenený ako najužitočnejší hráč ligy a po tretíkrát získal honor najlepšieho kanoniera ligy. Po zisku štvrtého miesta v základnej časti vyradili Nordiques v šiestich zápasoch Houston Aeros, ale v semifinále ich púť ukončili hráči New England Whalers. Nad budúcnosťou WHA sa začali sťahovať mraky a majiteľ Nordiques Marcel Aubut začal lobovať za prestup všetkých tímov WHA do NHL. Vedenie NHL s takouto požiadavkou nesúhlasilo, ale súhlasilo s rozšírením súťaže o štyri najsilnejšie tímy – New England Whalers, Winnipeg Jets, Edmonton Oilers a Quebec Nordiques. Najväčšie výhrady k tomuto kroku adresovali predstavitelia Montrealu Canadiens, ktorí boli proti vstupu Quebecu do ich teritória. Vo svojej poslednej sezóne vo WHA skončili severania na druhom mieste a Real Cloutier získal korunu určenú pre kráľa kanonierov. V play-off stroskotal Quebec na Winnipegu, ktorý neskôr získal posledný AVCO Cup v histórii AHL. Po sezóne ukončil kariéru J.C. Tremblay a jeho dres s číslom 3 bol počas slávnostného ceremoniálu vyvesený pod strechu štadióna Le Colisee de Quebec. Vo svojej premiérovej sezóne v NHL zaplatil Quebec tvrdú nováčikovskú daň a obsadil nelichotivé posledné miesto v ligovej tabuľke. Všetko sa však zmenilo príchodom bratov Petra a Antona Šťastných v sezóne 1980/81. Hviezda Petra Šťastného začala okamžite žiariť a debutovú sezónu uzavrel so ziskom 109 kanadských bodov. Skvelá produktivita mu zároveň zaručila Calder Trophy – cenu pre najlepšieho nováčika. Vo výbornom svetle sa predstavil i Anton, ktorý nazbieral v 80-tich súbojoch 85 bodov. Šťastní strhli svojimi výkonmi i spoluhráčov a výsledkom bol postup do vyraďovacej časti. Tam sa však severania dlho neohriali a po sérii s Philadelphiou Flyers z bojov o striebornú trofej vypadli. Pred sezónou 1981/82 pribudol do kádra Marián Šťastný a bratské trio bolo kompletné. Peter nastrieľal 46 gólov a celkovo nazbieral až 139 bodov. Anton s Mariánom pridali ďalších 162 bodov a Quebec skončil na štvrtom mieste ligovej tabuľky. V play-off narazil Quebec na svojho provinčného rivala z Montrealu a o historickom postupe do druhého kola rozhodol v piatom súboji v hale Montreal Forum gólom v predĺžení Dale Hunter. Vo finále Adamsovej divízie vyradili severania ďalší z tradičných tímov – Boston Bruins. Potom však došli hráčom Nordiques sily a vo finále Walesovej konferencie prehrali s NY Islanders všetky štyri súboje. Bodová žatva bratov Šťastných pokračovala i v ročníku 82/83. Peter zaznamenal 124 (47+77), Anton 92 (32+60) a Marián 79 (36+43) kanadských bodov. Do vyraďovacej časti postupoval Quebec opäť zo štvrtej priečky, ale tentoraz zamrzli Nordiques už v prvom kole po sérii s Bostonom Bruins. V sezóne 83/84 sa výkony Quebecu opäť zlepšili a bilancia 42-28-10 im zaručila postup na tretiu priečku ligovej tabuľky. Peter Šťastný skóroval v 46-tich prípadoch a celkovo nazbieral 119 bodov. Jeho dvaja bratia pridali ďalších 114 bodov a spoločne sa pričinili o vyradenie Buffala Sabres v prvom kole vyraďovacej časti. Vo finále Adamsovej divízie sa stretli Nordiques s Montrealom Canadiens a tentoraz sa tešil z postupu slávnejší rival. Sezóna 1984/85 bola poslednou spoločnou bratov Šťastných v Quebecu. Celá základná časť sa niesla v znamení boja Nordiques a Montrealu o prvé miesto v divízii. Peter Šťastný nazbieral v 75 zápasoch rovných 100 bodov a na Kanadskom pohári nastúpil v drese s javorovým listom na hrudi. Anton získal v 79-tich súbojoch 80 bodov a Marián sa rozlúčil s Quebecom bilanciou 21 bodov v 50-tich zápasoch. V play-off vyradili Nordiques v prvom kole Buffalo Sabres, pričom si mohli v posledných troch súbojoch dovoliť inkasovať až 18 gólov. Vo finále Adamsovej divízie narazil Quebec opäť na Montreal a priaznivci oboch klubov zažili neskutočnú drámu. O všetkom rozhodol až siedmy zápas a gól v predĺžení z hokejky Petra Šťastného. Slovenská hviezda tímu zaznamenala v 18-tich stretnutiach play-off 23 bodov. Nords postúpili po druhýkrát v histórii do finále Walesovej konferencie, ale postup do finále Stanley Cupu im opäť súdený nebol. Tentoraz ich zastavila Philadelphia. Marián Šťastný zamieril pred sezónou 85/86 do Toronta, ale produktivitu jeho bratov to výrazne neovplyvnilo. Peter bol spoločne s Michelom Gouletom naďalej hlavným ťahúňom tímu a 76-tich zápasoch nazbieral 122 bodov. Anton odohral 74 stretnutí s priemerom bod na zápas a Nordiques získali svoj prvý divízny titul od vstupu do NHL. V nadstavbovej časti však prišlo veľké sklamanie v podobe skorého vypadnutia s Hartfordom Whalers. V ročníku 86/87 stratila hra Nordiques lesk z predošlej sezóny, ale 31 víťazstiev stačilo na štvrté miesto a postup do play-off. Peter Šťastný odohral 64 zápasov a nazbieral v nich 77 bodov. Jeho brat Anton nastúpil do 77 stretnutí a na bodové konto si pripísal 62 bodov. V prvom kole nadstavbovej časti vrátil Quebec Hartfordu vyradenie z pred roka, ale vo finále Adamsovej divízie prehral sedemzápasovú bitku s Montrealom Canadiens. Pokles formy pokračoval i v sezóne 1987/88 a severania sa dokonca po ôsmich rokoch po prvýkrát neprebojovali do play-off. S bilanciou 32-43-5 obsadili až posledné miesto. Neúspešnú sezónu však rozhodne nemožno pripísať na vrub slovenskej dvojice. Peter Šťastný totiž zaznamenal v 76-tich zápasoch až 111 bodov, pričom nastrieľal 46 gólov. Anton ukončil ročník s bilanciou 72 bodov v 69-tich súbojoch. Kríza Nordiques trvala i v sezóne 1988/89. Anton Šťastný nazbieral v 55-tich zápasoch 37 bodov a počas sezóny putoval do klubu Halifax Citadels, ktoré pôsobilo v AHL. Jeho brat Peter si dokázal napriek slabým výkonom Quebecu udržať pozitívnu bilanciu, keď zaznamenal v 72 zápasoch 85 bodov. Svoju premiérovú sezónu v NHL absolvovala vychádzajúca hviezdička Joe Sakic. Celkovo vyhrali severania len 27 zápasov a skončili na dne ligovej tabuľky. V snahe o obrat získalo vedenie Quebecu z NY Rangers slávneho Guya Lafleura, ktorý bol už v tom čase členom Siene slávy NHL. Najväčšie úspechy pritom získal v drese konkurenčného Montrealu. Ďalšími významnými ťahmi boli posezónne odchody Petra Šťastného do New Jersey (s Nordiques sa rozlúčil bilanciou 62 bodov v 62-tich zápasoch) a Michela Gouleta. Sezóna 89/90 skončila katastrofálne a Nords získali len 12 víťazstiev, čo bolo najmenej v ich histórii. Do sezóny 1990/91 vstúpili Nordiques po dlhých rokoch bez mena Šťastný v zostave. Quebec vsadil na budúcnosť a začal experimentovať s mladými talentami. Kapitánsku pásku dostal len 21-ročný Joe Sakic a ten získal v 80-tich súbojoch 109 bodov, pričom nastrieľal 48 gólov. Jeho spoluhráči sa však k nemu nepridali a so 16-timi víťazstvami sa z ligového dna vyhrabať nedalo. Guy Lafleur už v trápení pokračovať nechcel a po sezóne zavesil korčule definitívne na klinec. Z posledného miesta tabuľky sa Nords neodlepili ani v sezóne 91/92, ale pozornosť pútali predovšetkým iné udalosti z kuchyne Quebecu. Počas predsezónneho draftu si totiž Nordiques vybrali v prvom kole Erica Lindrosa, ale ten odmietol hrať vo frankofónnom meste. Lindros zamietol všetky návrhy na podpis zmluvy a tak sa napokon odohrala veľká výmena medzi Quebecom, NY Rangers a Philadelphiou. Lindros odišiel, ale Quebec za neho získal skvelú náhradu. Do kádra Nordiques totiž putovali Peter Forsberg, Steve Duchesne, Kerry Huffman, Mike Ricci, Chris Simon, Ron Hextall, Jocelyn Thibault a prvá voľba v drafte v roku 1994. Čo viac si mohol manažment Quebecu za hviezdu OHL želať? V sezóne 92/93 už žiarili mladíci v drese Quebecu naplno. Kapitán Joe Sakic nazbieral 105 a Mats Sundin dokonca 114 bodov. Obaja pritom nastrieľali viac, než 45 gólov. Produktívni boli i ďalší hráči ako Steve Duchesne, Mike Ricci, Owen Nolan, Andrej Kovalenko, Scott Young, Martin Ručinský, či Valeri Kamensky a tak sa zrodilo najlepšie zlepšenie oproti minulej sezóne v histórii NHL. V ligového suterénu sa Nordiques vyšvihli až na druhé miesto s peknou bilanciou 42-27-10. Do play-off vstúpili Nords rázne a vyhrali prvé dva zápasy s Montrealom v domácej aréne Le Colisee. Canadiens sa však zmobilizovali a triumfovali v ďalších štyroch súbojoch, pričom dvakrát zvíťazili po predĺžení. Habs tak naštartovali cestu za Stanley Cupom, pričom zaznamenali neuveriteľných 10 víťazných predĺžení. Po veľmi povzbudivej sezóne prišlo v ročníku 93/94 sklamanie. Nordiques doplatili na množstvo zranení a ani produktivita Sundina, Sakica, či Kamenského na všetko nestačila. Quebec získal len 34 víťazstiev a to na postup do play-off nestačilo. V snahe o skĺbenie skúsenosti s mladosťou vymenil manažment Quebecu pred sezónou 1994/95 Matsa Sundina do Toronta Maple Leafs za dvojicu Wendel Clark – Sylvain Lefebvre. Za nového trénera bol vymenovaný Marc Crawford. Štvormesačný štrajk základnú časť značne zredukoval, ale Nordiques patrili od úvodu k najlepším tímom. Miesto Sundina v tíme výborne zaujal nováčik Peter Forsberg, ktorý nazbieral v 47-zápasoch 50 bodov a získal ocenenie Calder Trophy. Tradičnou oporou boli opäť Joe Sakic (62 bodov) a Owen Nolan (49 bodov). V bráne sa striedali Stephane Fiset a Jocelyn Thibault. Zo začiatkom play-off sa však začali sťahovať mračná nad budúcnosťou klubu. Majiteľ Nordiques Marcel Aubut žiadal provinčnú vládu Quebecu o finančnú pomoc, ale tej sa nedočkal. Existenčné problémy klubu doľahli i na hráčov a v prvom kole vypadli po šiestich zápasoch s NY Rangers. Aubut napokon dospel k názoru, že situáciu môže vyriešiť len predaj klubu a v tom sa ozvala skupina investorov z Denveru. Značka Quebec Nordiques zanikla a svetlo sveta zahliadol nový klub Colorado Avalanche. Lavíny dokázali získať Stanley Cup hneď vo svojej premiérovej sezóne 1995/96 a radosť z tohto titulu mali i fanúšikovia v Quebecu. Tí totiž považovali tím Colorada stále za Nordiques. Pokus o znovuzrodenie Quebecu Nordiques nastal v roku 2004. Skupina podnikateľov totiž plánovala založiť novú ligu WHA a jedným z jej klubov mal byť i quebecký klub s názvom Nordiks. Verejnosti bolo dokonca predstavené i logo (dominoval mu ľadový medveď), ale tento projekt napokon stroskotal a tak môžu fanúšikovia i naďalej len spomínať na zašlú slávu. Dresy Quebecu Nordiques: Tréneri: (16) Maurice Richard 1972/73 Maurice Filion 1972/73 Jacques Plante 1973/74 Jean-Guy Gendron 1974/75-1975/76 Marc Boileau 1976/77-1977/78 Maurice Filion 1977/78 Jacques Demers 1978/79-1979/80 Maurice Filion 1980/81 Michel Bergeron 1980/81-1986/87 Andre Savard 1987/88 Ron Lapointe 1987/88-1988/89 Jean Perron 1988/89 Michel Bergeron 1989/90 Dave Chambers 1990/91-1991/92 Pierre Page 1991/92-1993/94 Mark Crawford 1994/95 Vyradené čísla: (3) 3 J.C. Tremblay D 1972/73-1978/79 8 Marc Tardiff LW 1974/75-1982/83 16 Michel Goulet LW 1979/80-1989/90 26 Peter Šťastný C 1980/81-1989/90 Členovia Siene slávy: (3) Michel Goulet LW 1979/80-1989/90 Guy Lafleur RW 1989/90-1990/91 Peter Šťastný C 1980/81-1989/90 Kapitáni: (11) Jean-Guy Gendron 1972/73-1973/74 Micheal Parizeau 1974/75-1975/76 Marc Tardif 1976/77-1980/81 Robbie Ftorek 1981/82 Andre Dupont 1981/82 Mario Marois 1982/83-1985/86 Peter Šťastný 1985/86-1989/90 Joe Sakic 1990/91 Steven Finn 1990/91 Mike Hough 1991/92 Joe Sakic 1992/93-1994/95 Držitelia trofejí v drese Nordiques: Jack Adams Award (najlepší tréner): (1) 1995 Mark Crawford Calder Trophy (najlepší nováčik): (2) 1981 Peter Šťastný C 1995 Peter Forsberg RW