Nellinkin príbeh
Nellinkin príbeh
Moja majiteľka mala už niekoľko psíkov: malého špica, ešte ako dieťa, neskôr na strednej škole dalšieho špicíka-Jacka, ktorého zbožňovala a on zbožňoval ju J Jack bol vynikajúci psík, a ked zostal chorý, zaobstarala si moja pani malé šteniatko nemeckého ovčiaka- Cyru. Cyra bola s PP, ale bola a je nezbednica.
Psia spoločnosť jej ale chýbala a tak sa pred pár mesiacmi rozhodla pre psíka aj ona- pôvodne som mala byť čivava, rozhodila siete na chovateľské stanice čiváv, ale kamarátka a pani mojej kamošky Jessy jej čivavu vyhovárala- nepáčia sa jej. A tak začala hladať iné plemeno, dostatočne malé do bytu, ale zároveň pekné a povahovo dobré- zase pomohla stará dobrá náhoda a dostala sa na inzerát, ponúkajúci šteniatka yorkshire teriéra- teda mňa a mojich súrodencov J Mám PP rodičov, ale ja sama preukaz pôvodu nemám a ani mi to nechýba- aj tak som krásna a dobrá J Môj ocino bol výstavne úspešný a ja som asi po ňom, lebo som veľmi pekná J Ale vráťme sa k tomu, ako som sa dostala k svojej pani...
Po prečítaní inzerátu, konzultácii s kamoškou a dohodnutí si stretnutia s majiteľkou mojich rodičov sa vybrala moja budúca panička na mňa pozrieť. Teda nie rovno na mňa, ale na niektorú z feniek z vrhu, kedže aj ona chcela fenku. Na výber mala 2 fenky, menšie ako ja. Chcela fenku na chov, a tak si ,,vybrala ´´ tú väčšiu z nich, aj ked boli vlastne navlas rovnaké. Ja som bola najväčšia a najkrajšia, ale bola som už zadaná a mala som na krku bielu stužku. Chvílu sa kochali pohľadom na nás, malé čierne šulčeky, a rozprávali sa s chovateľkou. Ja som sa medzitým nepohodla so súrodencami a tak som po nich zavrčala, čím som na seba upozornila a paničkina kamarátka na mňa upriamila svoju pozornosť- páčila som sa jej J Nazvala ma vrčo a povedala, že som najkrajšia a že je škoda, že už som zadaná. Mala som len pár týždňov, ale jednoznačne som bola naj J Chovateľka povedala, že som zadaná ľudom, ktorý chcú fenku len na maznanie a že im je jedno, ktorá to bude a tak mi dala stužku dolu a ja som bola opäť volná pre iných a zároveň znova zadaná, lebo panička po mne v tom momente chňapla, že si teda berie mňa- musela ale chvílu počkať- ak sa nemýlim, boli to 3 týždne. Mne to bolo jedno, bola som už unavená a zívala som na celý svet- a tak sa návštevníci pobrali preč, aby malé šteniatka nerušili pri ich odpočinku.
Dlhé týždne čakania prešli, ja som vyrástla do krásy,a nastal deň, kedy si po mňa moja budúca majiteľka mala prísť- ja som samozrejme nič netušila, ale to nebolo podstatné. Prišla, pozrela sa na mňa a mojich súrodencov a našla si ma J Nedalo sa pomýliť, mala som najkrajšiu srsť a stále som bola najväčšia z nich J Vzala si ma do pripravenej tašky, spolu s krmivkom a pár radami od chovateľky a mohli sme vyraziť na cestu domov. Trvala na môj vkus dlho, ale čo sa dalo robiť...Trošku som pišťala, nepáčilo sa mi byť v taške, aj ked moja pani sa snažila a prihovárala sa mi, aby som bola tichučko, že sme za chvíľku doma a že ma tam už čaká peliešok a nová kamarátka Jessinka J
S Jessy sme sa privítali viac-menej chladne, nemali sme hned záujem sa bližšie spoznávať, ona bola odťažitá a ja unavená a mierne nervózna. Uložila som sa do pelecha a pozerala, čo sa okolo mňa deje- hladkali ma, obkukávali a moja pani chystala nejaké veľké čudo, v čom som mala spať a čo sa vraj volá ,, prenoska´´...Dala mi tam dečku a uložila ma na ňu, ale mne sa tam nepáčilo, bola som tam sama a bola tam tma...Po chvíli som si kňučaním vymohla, že odmontovali vrchný kryt, a konečne som videla svet naokolo, ale aj tak sa mi tam nepáčilo a doteraz tú vec nemám rada. V aute radšej sedím kamarátke mojej pani na kolenách, aj ked ona z toho veľkú radosť nemá, lebo sa stále snažím riadiť J
Prvých pár nocí so mnou bolo perných, nechcela som spávať ani v prenoske, ani v pelechu, len pri mojej pani, ale tá sa bála, že ma v noci pridusí, a tak sa nevyspala skoro vôbec. Navyše som si obľúbila chodenie pod gauč, a šarapatenie pod ním, neskôr spolu s Jessy, ktorú som to naučila tiež. Vrchol bol, ked som sa vyšpinila pod gauč- a skončili sa zlaté časy hrania pod ním- pani mi zatarasila prístup, tak odvtedy sa hrávame na gauči alebo sa naháňame po byte či balkóne.
Našťastie som dosť rýchlo podrástla, a moja majiteľka sa už pridusenia nemusí báť- mám povolené spávať s ňou v posteli J Som strašný šinter, neposedný a bláznivý vrčo- ale kto ma spozná, nemôže si ma neobľúbiť J
Na vodítko a obojok som si tiež zvykala ťažko, vôbec sa mi to nepáčilo a kedže som sa pravidelne na obojku pridúšala, jedného pekného dňa som vyfasovala postroj- pekný, oranžový, len sa mi nechce do neho zakaždým navkliekať J Dobrým nápadom mojej pani bolo aj flexi vodítko, aspoň mám nejaký rozbeh, ale občas, hlavne ráno a ked ide so mnou a s Jessy sama ona alebo jej kamoška, ma ešte potrápi aj na klasickom vodítku, ale to sa dá vydržať J Prechádzky sa konečne stali príjemným zážitkom pre obe, resp.pre všetky štyri J aj ked dokonalé to ešte nie je.
A ešte niečo: bola som krásne, čierno-hnedé šteniatko, ale srsť mi veľmi rástla a tak ma moja majiteľka nedávno ostrihala úplne nakrátko, kvôli teplu, lebo som spávala na kachličkách a mohla som ľahko nachladnúť a tak som teraz strieborná J Pristane mi to, som ešte krajšia J
Inak, občas ma panička nazýva aj zajac, kengura a podobne, lebo skáčem ako lopta, naháňam sa a nemám chvílu pokoja J No čo, teriér J Najčastejšie ma ale volá anjelik alebo lízatko, lebo ju stále oblizujemJ