Rozprávka pre veľkých
Maličký spokojne sedel na lavičke a v náručí držal hnedého macíka. Drobnými rúčkami sa k nemu tuho tisol a oči mu pritom blažene svietili. Malé nožičky sa mu veselo hýbali vo vzduchu. Hore, dole. ....
Jemný vánok mu rozfukoval tmavohnedé vlásky. Pozeral niekam dopredu. Akoby sa mu pred očami objavila krásna rozprávková krajina, v ktorej boli všetci šťastní a spokojní. Niekde v kútiku duše vedel, že to tak nie je, ale má predsa svojho macíka, ktorý ho vždy ochráni.
O chvíľu prišiel veľký a priniesol so sebou temný tieň. Podišiel k maličkému a vytrhol mu macíka z náručia. Maličký sa na neho zdesene pozeral a načahoval pritom za macíkom ruky.
Veľký sa na neho len zlovestne usmial a cez pokazené zuby sa nahlas rozosmial. O chvíľu macíkova hlava spočinula na špinavej dlážke obklopenej špačkami od cigariet a pľuvancov.
Maličký sa prudko hodil na kolená, zdvihol macíkovi hlavu a pevne si ju pridržal v náručí. Z očí sa mu rinuli slzy, prosiace veľkého, aby prestal.
Veľký sa len smial a posypával maličkého macíkovým vnútrom.
Biele, vatové chumáče mu pristávali na tvári a usadili sa mu vo vlasoch.
V maličkého pohľade už nič nebolo. Žiadna prosba, žiadna bolesť ani strach. Vyzeral ako nepodarená socha umelca, v ktorej neprevládal žiadny cit.
Veľký sa len smial a smial až sa z toho pocikal, čo ho rozosmialo ešte viac.
Maličký mu zrazu strčil ruku do brucha. Veľký na neho neveriacky civel, pokrútil hlavou a potom sa od bolesti rozreval.
Maličký sa mu neľútostne prehrabával vo vnútornostiach a napokon mu vytrhol srdce z tela. Veľký sa zatackal a padol na zem plnej krvi.
Maličký tam len tak stál s prázdnym pohľadom a so srdcom v rukách. Po chvíli si ho strčil do úst a s uspokojením ho zjedol.
Potom sa rozbehol kamsi do diaľky.
Zostali po ňom len krvavé stopy na zemi a macíkova utrhnutá hlava posypaná bielymi vločkami....