Stratená
„Nancy ja sa bojím“ potichúčky šepne do tmy schúlená za náhrobným kameňom, hlas sa jej trasie od strachu. „Hailey, kde si?“ povie smelým tónom a vykročí smerom k hrobke, kde sa schováva Haily... „Čo panikáriš? Veď tu nič nie je no tak poď ideme dalej.“ Chytí Haily za ruku a ťahá ju ďalej do ešte väčšej tmy. „Nancy mne sa tu nepáči, prosím poďme preč.“ Riekne a na hlase jej počuť, že plač má nakrajíčku. „Ty strachopút! Dobre. Keď nechceš ostaň tu! Ja idem ďalej“ Pustí Hailynu ruku a čoraz viac sa vzdialuje. „Nie Nancy! Nenechávaj ma tu, prosím... Počkaj, pôjdem s tebou“ Dobehne ju a spoločne pokračujú v ceste. Kráčajú ďalej a ďalej až sa dostanú na koniec cintorína. Zdá sa, že tam už nič nie je, ale v tom si Nancy včimne akýsi les. „Pozri Haily, ten vyzerá strašidelne, poď ideme tam.“ Konáre stromov sa ľahko kníšu vo vánku studeného vetra, mesiac je v splne a v tom tichu je počuť zavýjať nejaké zviera. Haily sa trasie a po celom tele jej behajú zimomriavky. „Mama nás už určite hľadá, mali by sme sa vrátiť.“ Nancy si povdzychne a prehovorí k Haily „Nemôžeme sa vrátiť. Vždy som túžila po nejakom dobrozdružstve, ako je toto a teraz keď mám tú možnosť, mám všetko zahodiť za hlavu?“ Pozrie na Haily vyčítavým pohľadom a hovorí ďalej, no Haily ju nevníma a obzerá sa všade dookola s neprítomným výrazom. „Haily! Počúvaš ma?“ Skríkne. „Pozór“ Zakričí Haily. Zozadu sa čosi prikradlo k Nancy a schmatlo ju to okolo krku. Nancy sa hádže a kričí, no márne. Ten tvor odrazu rozprestrie krídla a odletí aj s Nancy. Haily ostane na kraji cintorína úplne sama a celá prestrašená. „Nancy kde si?“ kričí do prázdna. „Čo si len počnem?“ Obzerá sa všade dookola, či niekde nezazrie Nancy, ale nikde ani živej duše. Haily sa veľmi bojí a nevie čo má robiť. Začne plakať, vzlyká do tmy a snaží sa vrátiť domov. No nepamätá si kadiaľ sem prišla. Dostane sa na akúsi bočnú lesnú cestičku, chúďa Haily zájde hlboko do lesa, noc je chladná a Haily je už príšerne unavená a celá premrznutá, nevládze ísť ďalej a tak sa schúli do klbka a ľahne si pod najbližší strom. Snaží sa apoň na chvíľku zaspať, ale nemôže, strach jej nedovolí ani len sa pohnúť. S otvorenými očami a celá v strehu, takto prebdie celú noc, až konečne začne svitať. Haily sa pokúsi postaviť sa na nohy, ale je veľmi vyčerpaná, keďže celú noc nespala. Chvíľku ešte sedí na vlhkej tráve a potom pozbiera posledné sily a postaví sa. Teraz keď je vidno, je všetko úplne iné, porozhliadne sa okolo seba a na tvári sa jej zjavý úsmev. „No jasné.“ Vykríkne od nadšenia. „Veď ja viem, kde som.“ Poskočí si od veľkej radosti a vydá sa na cestu domov. Kráča lesíkom popri lesnom potoku a cestou si pospevuje svoju obľúdebú pieseň, ako tak ide a vyžíva sa v nádhere prírody, prehliadne odbočku a kráča stále rovno. Po dvoch hodinách sa dostane až priamo do malého mestečka. Čo to je za ulicu? Tu som ešte nebola. Haily sa hlavou preháňajú takéto myšlienky. Pokračuje v obhliadke mestečka a príde na to, že sa nedostala tam, kam chcela. Opäť kamsi poblúdila... Je veľmi unavená a hladná a ešte k tomu aj sama v cudzom meste. Znova ju pochytí panika, zúfalstvo a plač. Sadne si na chodník a preplače takmer celý deň, až si všimne potulovať sa tu akési deti. Haily sa k nim prihovorí a snaží sa im vysvteliť, že čo sa jej stalo, ale nikto tomu neverí, hovoria, že si vymýšľa. Nakoniec ich predsa len nejako presvedčila a oni sa jej zdôverili, že sú siroty, mamka im prednedávnom zomrela a už nemajú nikoho, len seba navzájom. Najstarší chlapec sa volal Danny, jeho mladšia sestra Rita a malá štvorročná Anka. Už niekoľko týždňov sú na ulici a žobrú o jedno, alebo kradnú ľuďom cenné veci. Haily sa to nepáčilo, ale nemala inú možnosť, len pridať sa k nim. Niekoľko dní boli pre ňu ako celá večnosť a zmenili sa na horor. Bol to horor ešte väčší ako tá noc na cintoríne. Haily musela každý deň žobrať o pár omrviniek jedla, čo by nenasýtilo ani vrabca a v noci keď spali v parku na lavičke, nespala, ale celú preplakala. Chcela ísť domov a veľmi sa bála o Nancy. Haily si každý deň hovotila: „Ach Nancy, kde len teraz si? Teraz, keď ťa potrebujem viac ako vedykoľvek predtým?“ Po pár dňoch polícia našla Haily v tom meste a doniesli ju domov. Haily bola podvýživená a dva týždne sa zotavovala, z toho, čo prežila a až potom bola schopná o všetkom povedať rodičom. Vyrozprávala im úplne všetko, od nočného výletu na cintorín, až po žobranie na ulici. Rodičia boli veľmi šťastný, že ich dcéra je doma a že je už v poriadku. Zrazu zaznela obávaná otázka: „Mami a kde je Nancy?“ Mamke zmizol úsmev z pier a tá žiarivá iskra nadšenia v jej očiach zhasla a po lícach jej stiekli slzy hlbokého smútku. „Vieš Haily. Nancy, no ona je...“ Nevedela ako jej to má vysvetliť, aby ju to neranilo, ale zároveň tak, aby to pochopila... „ona je v nebíčku a každý deň sa odtieľ na teba usmieva a vraví, že ťa veľmi lúbi.“ Haily sa rozplakala „ona je mŕtva však?“ Mama prikývla hlavou a Haily sa ešte viec rozplakala, preplakala celý deň a celú noc. Svoju sestru Nancy zbožňovala nadovšetko. Mala ju najradšej na celom svete a bola pre ňu niečím výnimočným... Jej staršia sestra bola pre malú Haily vzorom, bola v jej očiach tá jej veľká smelá a nebojácna sestra. No teraz ju stratila navždy. Navždy! Už nikdy sa nevráti, nikdy v živote. Haily bude musieť žiť sama, bez svojej veľkej sestry. Haily si kládla otázky prečo práve Nancy? Prečo práve ona? Vždy bola ku mne dobrá a nikdy na mňa nekričala, mala som ju tak rada. Mala som zomrieť radšej ja namiestno nej. Hailyn krásny život, plný radosti sa zmenil na jednú veľkú depresiu. Bola predvedčená, že už to nezvládne, nevedela sa so stratou sestry nijako vyrovnať a chcela z tohto sveta navždy odísť... Jedného dňa sa Hailyny rodičia vrátili domov z práce. V dome bolo chladno a prievan. Všade boli pootvárané okná a Haily nikde. Haily zmizla. Mama zbadala jej malé telíčko ležať na zemi pod oknom. Haily bola mŕtva. Skočila z okna na 7. poschodí. Odišla do neba za svojou veľkou sestrou Nancy... Tým sa jej trápenie navždy skončilo.