Keď som dorobil rozhovor s Mishou, cestou domov som začal vymýšľať nejaký úvod. Pravdupovediac, ostal som z nej dosť mimo. Obyčajná babenka, jak sama seba nazvala, s maximálnym zápalom pre hudbu a snáď aj so šťastím. Cestovala po štátoch a stretla sa s ľuďmi, ktorí ju fascinujú a ona fascinovala ich, a ktorí fascinujú aj vás. Misha má obrovskú charizmu a nemá s ničím problém. Našu vyše hodinovú kávu som skresal na toto minimum, aj keď mám pocit, že to je asi najdlhší rozhovor, aký sme na hip-hop.sk uverejnili. Priznám sa, že je mi to dosť ľúto, lebo je to naozaj zaujímavé čítanie. Ale po nejakých 10 stranách prepisu som si povedal, že proste musím selektovať. Jo, a ešte aby som vás komentátorov predbehol. Misha má čo na hip-hop.sk čo robiť! Dôvod? Jednoduchý. Mishina hudba je slovenské RnB a to je ruka v ruke s hip-hopom. Neveríš? Nebuď zadubený a kukni si bars jaký hip-hopový svetový portál. No a teraz už príjemné čítanie.

P.S.: Velikánska vďaka Mishe za ochotu pri vzniku rozhovoru.

Posledný album si vydala niekedy myslím v....
...to bola jeseň 2004, takže skoro presne po troch rokoch vydám ten ďalší. Singel som dala von teraz, lebo ľudia sa už trošku nevedia dočkať a bombardujú ma, kedy už bude nový album. Chcela som ho oveľa skôr a aj by som ho bola vydala teraz v máji, lenže všetky štúdia sú úplne vybookovane a tie kde, ja môžem nahrávať, kde to mne technicky a producentsky vyhovuje, sú fakt vybookovane do leta. Takže som si povedala, nebudem to stresovať. Teraz sa mi robí oveľa lepšie, mám na tie skladby oveľa viac času, som v totálnom kľude, keď píšem texty a hudbu. Nemám stres z termínu, lebo je ešte ďaleko. Ale z tempa som vôbec nepoľavila. Bola som pripravená do konca apríla odovzdať master, takže teraz robím takým istým tempom, ale oveľa dôkladnejšie. A producentsky som to rozdelila medzi strašne veľa ľudí od New Yorku až po Prahu cez Košice a Budapešť, samozrejme AMO, niečo by mal robiť DJ Wich až po Monkey Bussines. Tým, že je to také pestré, venujem tomu 16 hodín denne, do slova a do písmena. Lebo vieš, ani jedna vec sa nezrodí za 5 minút, na to treba veľa robiť, veľa rozmýšľam o textoch, koncertoch, nástrojoch, chcem to celé živé ... ale nechcem teraz ešte o albume rozprávať, lebo je to skoro. Nechajme to na potom, keď bude vonku.

Okej čo singel? Ten už je vonku, produkoval ho Viktor Hazard ako sa s ním robilo?
Singel je taká prvá lastovička, bude možno iný ako zvyšok albumu. Veľmi dobre sa mi s chalanmi z AMO robilo, sú super. Viktor Hazard to produkoval, on to so mnou vlastne napísal a tak z jeho dielne je vlastne podklad. Text som prvý krát v živote zobrala iný ako môj. Evita ma oslovila, že by mi rada napísala text. Texty bežne nepíše, je to novinárka a moderátorka, ale veľmi dobrá a napísala knihu a je to človek, ktorý má to potrebné cítenie a hlavne je to môj blízky človek. Tak som to skúsila a spracovala som tému, ktorá sa mňa osobne netýka. Veľa spevákov spieva o veciach, s ktorými nemá vlastnú skúsenosť, ale dokážu to spracovať. Myslím, že sa mi to celkom dalo. Vysamplovala som tam môjho 15 mesačného synovca. Vždy som chcela mať v tracku detský smiech, ale nechcela som nasilu niekde ťahať nejakým sampel cudzieho decka. Toto je z mojej rodiny, naháňala som ho s mikrofónom od jeho 5 mesiacov. Behala som za ním s minidiscom, až som ho nakoniec vzala do štúdia v Košiciach a vystrájali sme, až kým sa nezasmial a tak mi zvýskol, že som to mohla použiť. Som spokojná. Leo je zlatý. Sú tam náznaky human beatboxu, od jedného chalana, ktorý je momentálne v Londýne, prišiel mi to sem nahrať. Snažila som sa spraviť zas niečo, aby sa to malo koho dotknúť, aby to bolo zas aj do klubu, aby to proste šlapalo, aby to malo drive. A aby to bolo prejavom moje. Takže tak to je....produkcia Viktor Hazard, text Evita a ja som ho dopísala a doupravovala aby mi vyhovoval.

Naposledy ťa ľudia mohli zaregistrovať v klipe Čo s tým urobíš. Čo si robila tú dobu od tohto klipu po nový singel? Fotila?
Nie, nie to nie. Ja som vlastne cestovala celý rok. Strávila som rok v New Yorku. Na 5 krát som tam vybehla a vždy som tam bola minimálne mesiac, mesiac a pol, podľa potrieb. Celý rok som strávila cestovaním. Strašne veľa mi to dalo, zoznámila som sa s neskutočnými típkami, muzikantskými jazzovými, najväčšie kalibre na svete. Od basgitaristu Richarda Bonu až po Kool and the Gang, čo je už síce funk, ale to je jedno. Proste som stretla kopu ľudí, naučila som sa kopu vecí, prešla som veľmi veľa úžasných koncertov. NY je iný vesmír. Byť chvíľu v anonymite, slobodne si tvoriť, sadnúť si v Central parku na zem a písať si, čo mi napadne. Je to dobrá príležitosť mať prázdnu hlavu a dať von úplne úprimné veci. Neovplyvnené tým showbizom, na ktorý sa tu dosť hráme, v našej malej republike. Niekedy mi to tak strašne smiešne pripadá, Ja ani nie som žúrka típek. Žijem si svoj svet, úplne obyčajný a keď som na pódiu, som v podstate niekto iný. Viem sa položiť do takej roviny, že teraz to chcem takto vyjadriť, takto zaspievať, mám za sebou kapelu. Snažím sa hrať s kapelou vždy, keď môžem. V súkromí som úplne obyčajný človiečik, so všetkým čo k tomu patrí. Hociaká babenka, heh. Nemám potrebu byť stále veľká celebrita. Chcem len osloviť ľudí hudbou, radšej ich oslovovať dlho, môcť to robiť do konca života so strašnou radosťou, radšej nech som underground, kvalitný, ako točiť sa chvíľu vo veľkých číslach.

S AMO si prvý krát spolupracovala na ich debute Originál. Sleduješ slovenskú hip-hopovú scénu alebo si ju začala registrovať až od tejto spolupráce?
Stále som kontrolovala hip-hop do tej miery, čo ma zaujalo. Zahraničný aj náš. Nemôžem povedať, že mám napočúvané kvantá hip-hopu. Mám napočúvaný slušný základ. Rozhodne sa mi páči. Keby si mi dal 10 albumov, že to mám počúvať celý deň, tak ich budem počúvať celý deň. A vyznám sa v tom do tej miery, čo ma zaujíma. A slovenský hip-hop dosť slušne sledujem. 10 albumov slovenského hip-hopu určite doma mám. Možno aj viac. Chalani z AMO ma oslovili na featuring, tak som to rada urobila. Mala som len jednu podmienku, že to nesmie byť vulgárne, to mi niekedy vadí. Nemám problém s nejakou nadávkou sem-tam. Vadí mi však prvoplánová vulgárnosť za každú cenu. Máme doma v hip-hop sfére dobré podklady. Niektorí raperi to vedia fakt veľmi dobre frázovať, čo v Slovenčine veľmi obdivujem. Sama dobre viem, čo to je robiť slovenské texty na nejakú tú dosekanú rytmiku. S tým možno nemajú taký problém popoví a gitaroví speváci. Do rocku to ide ľahšie, ale urobiť slovenský text do hip-hopu, alebo do RnB nasekaných rytmov je niekedy problém. A preto obdivujem všetkých, ktorí to dokážu. Ja sa stále snažím.

Vedela by si si predstaviť aj spoluprácu s nejakou inou slovenskou hip-hopovou kapelou? Pretože AMO sú trošku špecifickí v tom, že sú takí viac hudobní, dá sa povedať.
Určite áno. Mám rada temné veci, s temným podkladom. Aj úplne neštandardné, nemelodické, nekomerčné. Keby si ty vedel, čo ja všetko počúvam a v čom idem, bol by si veľmi prekvapený. Keďže sa mi stalo, že som sa hudbou začala živiť úplne neplánovane, ťažko sa mi vracia do tlmočenia, to sa nedá kombinovať. Hudbu milujem, a chcem ju robiť. Preto musím ísť aj do komerčných vecí, aby sa to dalo financovať a zvyšok albumu môžu byť moje srdcové záležitosti, ktoré by mi ináč vydavateľstvo samostatne nikdy nevydalo. A tak je to aj s hiphopom. Môžem spolupracovať s hocikým, prachy ma nezaujímajú... od low budgetových po najznámejšie kapely. Je mi jedno, kto to je. Pokiaľ dostanem podklad, čo ma "zabije" a poviem si: wow, toto je dobré a hneď mi napadne melodická linka.

Čo som našiel informácie na albume budeš mať produkcie aj od Wicha. Bude to tvoja prvá spolupráca sním?
Wich spolupracoval na Čo s tým urobíš. Poznáme sa už asi 2 roky. Už dlho plánujeme niečo spolu urobiť. Dostala som od neho asi 52 kúskov podkladov, ale zatiaľ to ešte nie je v takom štádiu, aby som o tom mohla povedať viac. Robím na tom a verím, že sa k takej skladbe dopracujem, mám toho veľa. Mám rôzne možnosti na spolupráce a mám len obmedzený počet piesní, ktoré sa na album môžu dostať. Je skoro o tom hovoriť, ale rozhodne vidíš, že hip-hop mi je veľmi blízka sféra a fakt, že vždy si tam nájdem cestu.

V jednom rozhovore si raz povedala, že máš radšej klubové, možno komornejšie koncerty, než open airy. Máš pocit, že na Slovensku sú kluby na takéto koncerty?
To je náš problém. Podľa mňa nie sú. Podľa mňa u nás sú diskotéky v malých mestách, ktoré sú skôr robené na, nazvime to, také búchanice. Ale ja asi nie som ten vhodný človek na to, aby som to hodnotila, lebo nikam nechodím. Ja sa na Slovensku nechodím zabávať, lebo nezvládnem cigaretový dym. Môj organizmus to nevie zniesť. Po 10 minútach mi začnú slziť oči, kašlem, musím ísť preč.

...no ja som myslel skôr z pohľadu vystupujúceho...
Je to tiež niekedy problém. Nemáme dobré pódiá s dobrým ozvučením. Strašne som vždy túžila po kluboch, kde by organizátori zainvestovali do dobrého zvukového aparátu napevno. No nie iba na reprodukciu vecí z platní alebo CDs, ale na ozvučenie live kapely. To by sa fakt vedelo publikum vyžívať v live hudbe. Niekedy príde veľmi dobrá kapela, veľmi dobre hrá ale zvuk je tak na nič, že ľudia z toho nemajú dobrý pocit. Potom kapela odchádza sklamaná, organizátor je sklamaný, a aj ľudia. Treba charizmatický priestor, čo vyzerá krásne a človek sa tam dobre cíti. Je to kombinácia všetkého dokopy. Talentovaného umelca, ktorý vie zaspievať, dobrej kapely, ktorá vie zahrať, krásneho priestoru, ľudsky krásneho. Stačí málo, žiadne snobárny, nepotrebujeme drahé materiály. Len to charizmaticky vymyslieť. Možno jediné, čo lezie do peňazí, sú poriadne reproduktory a mixpult. Keby bol v každom meste aspoň jeden klub pre 200 ľudí s takou výbavou. Hrala by som za najmenšie honoráre s veľkou radosťou. Hranie po kluboch nie je zárobková činnosť. Je to túžba ukázať ľudom, že to myslíme vážne. Že vieme živo zahrať, že máme vlastné veci a že vieme priniesť niečo naše slovenské, originálne pôvodné, nové.

Rozprávaš o živej kapele. Ako dlho si ju formovala alebo si sa pridala k nejakej už existujúcej?
Moja kapela je so mnou od začiatku, teraz to bude 5 rokov čo robím hudbu pre ľudí od víťazstva v Coca-Cola Pop Star. A začala som ju skladať koncom roku 2002, keď som vydala album. Ale prešla mnohými zmenami. Boli to chalani z Košíc, ktorých som potom musela pomeniť. Sme v pohode, ale je to hrozne ďaleko, bolo to nepraktické, všetky náklady na cestu a na skúšky. Teraz mám kapelu z Trnavy, už 2 roky hrám s postavenou kapelou Supple People. To sú bratia Bugalovci a Duro Gregorík a Palo Bartovic. Hrá sa mi s nimi dobre. Tiež som asi pol roka hrala so Sax 'n'Jay. To je bratislavská kapela. Popovičovci a spol a VladkoWittgruber. Slušná banda muzikantov. To ma bavilo, bol tam soxofón, trumpeta, bolo to úžasné. Ale je to 5-členná zostava, nie vždy sa to organizačne dá. Je to drahé. Mám vlastne k dispozícii dve kapely. A tiež unplugged verziu len s klávesom a na stiedačku basu a gitaru. A najradšej by som hrala len s gitaristom a perkusionistom a možno dj scratch do toho.

Ty si spomínala, že na albume budeš mať samplované hudby od Viktora a Wicha...
Nie sú to samplované podklady, sú to nimi normálne vybudované harmónie žiadne vykrádačky.

Jasne jasne. Ja len, že vraj živé kapely si musia upravovať takéto počítačové hudby, aby sa to dalo zahrať nejako slušne.
Nie je to problém, len je to trochu iné a presne to ma na tom baví. Z rádia to počuješ ako programovanú záležitosť s dohranými živými nástrojmi. Ja to mám na albume rôzne. Niektoré skladby sú úplne bez programovanie, len na čistých živých nástrojoch. Vždy chcem zo dve, tri také tracky, to je moja srdcovka. Tiež milujem spojenie živých nástrojov s programovanými cool zvukmi. Dosť si do svojej hudby hovorím. Sedím pri producentovi a poviem si, čo a ako tam chcem. Na minulom albume som 3 skladby spoluprodukovala. Ale nemusím sa uvádzať ako spoluproducent. Potom pre kapelu, keď to skúšame, je to veľká výzva, lebo sú zvuky, ktoré sa jednoducho na živom nástroji zahrať nedajú. A jediná možnosť je ich tam niekde dosamplovať a pustiť to z podkladu. To je jedna cesta, veľa skupín tak hrá po celom svete. A druhá možnosť je to proste zahrať live bez doplnkových zvukov. Pesnička má potom trochu iný sound, ale keď dokáže rezať aj napriek tomu, len na base, gitare, klávesoch a bicích, vtedy sme niečo zvládli. Docieliť drive aj bez kúlerských zvukov, ktoré sú na platni. Ale niektorí ľudia idú práve po týchto živých veciach a idú na koncert práve preto aby to počuli v inej verzii ako to z rádia. Uvítajú, keď sa zahrá niečo akusticky len o perkuskách, a hlase napríklad. Nemusí to byť stále len rámus.

Vyhrala si Coca-Cola Pop Star. Neprischla ti na základe tejto výhry nejaká nálepka, ktorá by ťa povedzme nejako brzdila?
Takáto nálepka ma nemôže brzdiť. Lebo ak ju mám, je to tá najlepšia nálepka. CocaCola Popstrar je jedna kvalitná súťaž autorských vecí, žiadne karaoke ani showka na zábavu národa. Vyhrala som ju s vlastnou tvorbou a hlavne v dobe keď tu žiadne RnB nebolo. Nemyslela som si vtedy, že to naozaj vo veľkom ľudia zaregistrujú. Mala som vtedy už 27 rokov, nebola som žiadna naivná tínedžerka, čo si povie, že urobí zo seba hviezdu. Súťaž Popstar je o originálnej poctivej hudbe. Možno ten názov ľudí mýli. Všetkým to vrele odporúčam. Môžeš byť hocikto, robiť hociakú hudbu, niekde v zašitej dedine... máš rovnakú šancu, ak si dosť dobrý. To je super.

Na tvojej stránke, ktorá je skôr neaktualizovaná....
Pripravujeme úplne novú stránku k vydaniu albumu. Ale aktualizuje sa stále sú tam dohodené koncerty a ja tam píšem DIARY.

...v tvojej biografií som čítal, že ste niečo ako rivalky s Janou Kirsner, čo bolo bojkotované. Mňa napadne skôr Tina v tomto smere.
S Janou vôbec nie sme rivalky a Tinu poznám strašne dlho, ešte keď ju nikto nepoznal, ani mňa nikto nepoznal. Stretávali sme sa v rádiu. Ona bola mladučká, zlatá a mňa zaujala tým, že vie spievať, že má krásnu farbu hlasu, a že to chce robiť úprimne zo srdca a preto Tinu absolútne uznávam. Neviem o žiadnej rivalite medzi nami. Hocikedy dáme spolu kafčo, dokonca plánujeme duet na môj album. Takže ja jej držím palce. Čím je tu viac dobrých speváčok, tým sú lepšie možnosti na spoluprácu, zaujímavejšie projekty. Niekedy sa naše médiá sústredia len na jedného interpreta, ktorý je práve v kurze. Mne sa to tak mlelo, vtedy si všade, je z teba taký produkt napohľad, zaškatuľkujú ťa niekam a ty makáš ako fredka, robíš si všetko sám, píšeš si všetko sám, trénuješ, cvičíš s kapelou, všetko hráš live a nerobíš playbacky. Si na všetkých titulkách časákov trojnásobný Slávik. Potom prídu reakcie typu čo má čo robiť Slávik na festivale Pohoda. A cítiš sa úplne ukrivdený, lebo do prdele môžeš ty za to? Chápeš? Niekedy mám pocit, že popularita vylučuje kvalitu. Niekedy sa to tak vníma a preto nechcem byť taká populárna. Radšej menej ale nech ich zaujíma, či je to kvalitné alebo nie.

S Tinou spolupracovala aj Zdenka Predná, ktorá má nábeh tiež sa venovať sa skorej takému hudobnému smeru. Ako vidíš ju?
Zdenkin album som si teraz vypočula a je to fajn. Spolupracuje tam autorsky a ja si myslím, že keď Superstar mal jeden zmysluplný výsledok, je to Zdenka.

O koncertoch sme čo to už spomínali v súvislosti so živou hudbou. V dohľadnej dobe odohráš jeden v Nových Zámkoch. Na akú show sa môžu ľudia pripraviť. Pesničky len z jedného albumu alebo z oboch?...
Snažím sa hrať všeličo, hrám z obidvoch albumov z prvého pomenej viac z druhého. Nový ešte nie je hotový, ale keby sa mi podarilo to nacvičiť, dala by som aj niečo nové. Možno nový singel, teoreticky. Možno na half, že ho zaspievam do podkladu. Čiže koncert s kapelou a singel na half. Ten je vonku iba 6 dní (rozhovor bol robený 18.4.07 pozn. red.) kapela ho ešte nepočula takže to je trošku na knap.

Čo ty a spievanie cudzích vecí? Tina má nejaké svoje srdcovky prespievané na albume.
Ja spievam svoje, mala som prevzatú len jednu na koncerty od Indie.Arie, moja srdcovka. Nebránim sa tomu, ale zatiaľ nič iné prevzaté nespievam. A už som o tom aj veľa krát rozmýšľala, že si naskúšame niečo prevzaté, niečo, čomu by som chcela vzdať hold.

Čo video k singlu?
Je v plánoch na najbližšie týždne. Trošku som len smutná z toho, že v tejto krajine nemá význam robiť videoklipy, lebo niet kde ich ukázať. Všetky hitparády sa rušia, ostane jediná v STV, ak mám dobre info. Musicbox je jediné, čo ostáva a aj netuším akú to má sledovanosť a čo tam hrávajú, lebo už 3 roky vôbec nepozerám telku. Neviem, ako mám na ovládači nastavené kanály, nesledujem žiadne média, časopisy, nič. A ani rádia v podstate. Všetko čo potrebujem vedieť, sa dozviem od ľudí, ktorých poznám osobne. Úplne sledujem vývoj hudby, všetko čo sa deje vonku aj u nás. Viem to z hudobných kruhov, ale nesledujem to v médiách. Ukľudňuje ma to, spím 7 hodín v kuse. A som happy.

Takže nie je to nejakým nedostatkom času...
Nie, to je môj cieľ! Keď som videla jak u nás ľudia píšu o tom, v čom sa vôbec nevyznajú. Prečítaš si v časopise, že "herečka" India.Arie..., pritom má Grammy za soulovú hudbu, tak sa ti zastaví rozum a už viac ten časopis nechytíš do ruky. Lebo potom neveríš pol riadku čo tam vidíš. No a keď si o sebe prečítaš úplne nezmysly, tak to ťa už úplne odstaví. Proste som ich začala odmietať so slovami, že ja nemám potrebu byť zbytočne v médiách. S tebou rada urobím rozhovor, lebo ide o hudbu, ale že by som rozprávala o mojej obľúbenej farbe a s kým som bola kde na dovolenke....treba mi to?! Ľudí, čo idú po hudbe to proste nezaujíma, nie?

Tak určite. Nestalo sa ti po tej spolupráci s AMO, že ťa fanúšikovia hip-hpu začali nejako viac vnímať?
Noooo...sem tam mám zaujímavé mailíky od ľudí a veľa ľudí reagovalo na Čo s tým urobíš, že super pesnička, dobrý klip a to ma potešilo. Musím zaklopať, že nemám žiadne negatívne ohlasy. Som úplne nekonfliktný típek, nikdy sa mi nestalo, že by na mňa niekto niečo divné vykríkol.

Ešte späť ku klipu, vieš kto ho bude točiť?
Uvažuje sa o českom tíme, ale skoro je o tom hovoriť. Ešte sa môže všeličo meniť.

Ty si myslím teraz aj menila vydavateľstvo. Bolo v tom niečo, či prirodzený vývoj?
Bol to prirodzený vývoj. Jednoducho som sa tak rozhodla, dostala som asi trošku zaujímavejšiu ponuku od toho druhého vydavateľstva na možno trošku kreatívnejší postup a preto som to prijala.

Spomínala si že si texty píšeš alebo dolaďuješ....
Píšem si všetky sama, ten spomínaný bol jediný, všetky ostatné si píšem ja.

...sú teda tie texty tvoja nejaká vnútorná výpoveď alebo používaš nejaké fiktívne záležitosti?
Sú to kombinácie. Samozrejme to nie je do bodky moje súkromie. Aj keď veľa vecí tam je priamo z môjho života, priamo moje myšlienky, s čím sa stotožňujem. Ale konkretizovať to nie je dobré, lebo to je to krásne, keď má človek priestor si to domyslieť. Veľa sa zamýšľam a mám veľa tém, o ktorých sa bojím písať. Nechcem aby niečo vyznelo ako klišé. Vyzrievame a posúvame sa ďalej a chcem, aby s nami aj naša hudba dozrievala. Aj keď najprv oslovujeme mladšie publikum, potom chceme trošku staršie a aj v textoch to je cítiť aj v hudbe je to cítiť. Celé sa to vyvíja.