2. kapitola
20. 8. 2007
-Modré nebo, číra voda plná života, svet tvorený pestrou prírodou. Tak kedysi vyzerala krajina elfov. Z jazier bol cítiť život a každú chvílku sa ukazovalo kopec rýb, ktorým nestačil pohlad na krásne slnko len z vody. Životom prekvýtala každá časť Dúhového lesa, na ktorej sa pohybovali elfovia. Prenádherná vôňa stromov stále posiatymi ovocím, kvety každé ráno obletované včelami, ktoré pre elfov a ľudí vyrábali med, kríky boli predovšetkým obsiate krmivom pre vtáčiky a napláňach bolo tak zeleno, že nebol problém s tým, aby sa uživili jelene a srny a tiež, aby sa mohli uživiť aj ľudia a nemali kôli tomu problém s elfmi, aj keď z tohoto dôvodu sa ľudia a elfovia hádali už od dávna.-
- Neraz sa tento spor skončil smrťou a v niektorých prípadoch sa stalo že sa rozpútala vojna ľudskej rodiny proti druhej elfskej rodine. -
- No teraz to je všetko úplne inak!!! Od jedného konfliktu sa sa prestali ľudia starať o to či je na lúkach dosť jeleňovitej zvery, a to preto, lebo sa na trón dostal Frotonis. -
- Už ako malý chlapec sa zaujímal veci súvisiace s mágiou. Keď mal 15 rokov tak sa dostal do skupinky mladíkov, ktorá ukradla starému mágovi jeho čarovnú knížku a začali robiť v jeho rodnej dedine bordel a naháňali strach. Na začiatku bol proti všetkým týmto veciam, no napokon zmenil názor nikto zo skupiny nevedel prečo. Po dvoch týždňoch jeho zmeny sa dozvedela dedina o jeho smrti. Naraz ho začali fascinovať sily podsvetia a s tým spojená smrť a pohľad na krv. -
- Jedného dňa sa vybral v noci von z jaskyne, v ktorej býval a hodiny hladel na mesiac. -
Musíme sa dostať na trón!!!
A načo nám to bude??? - ozval sa mladík sediaci po jeho pravom boku. -
Aby sme mohli ako jedna rasa zničiť ostatné vybudujeme novú najmocnejšiu a najvznešenejšiu rasu , aby tento svet bol očistený od ostatných škodlivých rás...... - mladík s otvorenými ústami sledoval jeho príhovor. Frotonis sa vzápätí sa postavil a odišiel späť do ich svätine na okraji mesta. -
- V tých dobách bol na čele ľudskej rasy starí a chorí kráľ Richard. Mal len jedného potomka a ňou bola jeho dcéra Filoména. Frotonis sa rozhodol, že získa jej srdce skôr ako zomrie jej otec. Mesiac chystal lektvar, ktorým mal zmiasť srdce jej budúcej. Keď ho dokončil tak odcestoval aj s jeho priateľmi na zámok Covanitor kde sídlila kráľovska rodina. Podarilo sa mu dostať tak blízko princeznej, že ju mohol aj pobozkať... Bola nádherná, za to on bol až nadpriemerne škaredý. Pokial nezačal robyť pokusi s čarami dalo sa naňho aspoň pozerať, ale teraz už ani to.
- Mesiace sa tajne stretávali, aby o tom nik nevedel. Princezná došla na nápad ako môže predstaviť svôjho milenca jej otcovi. Ešte stále bola pod vplyvom kúzla a tak vedela, že jej milý vie čarovať, ale neuvedomovala si, že učaroval aj ju. -
Frotonis musíš sa premeniť na princa, aby som sa za teba vydala a môj otec neprotestoval proti sobášu!!! Myslíš, že to dokážeš???
Samozrejme, že to dokážem! Nie je nič čo by som nedokázal!! - zamrmlal niečo čomu Filoména vôbec nerozumela a zrazu pred ňou stál úplne iný člověk. Zdatný chlap s dlhými blonďavými vlasmi a nakrátko ostrihanou briadkou. Bol vyobliekaný do zlatého hábitu a ruky mal preplnené zlatom. -
- Obaja sa potom spolu vybrali do paláca za kráľom a oznámili mu, že sa budú brať. Keď kráľ uvidel mladíka zlatom obkladaného až mu v srdci odľahlo. -
Som rád, že si si našla mladého, zdravého a bohatého muža. Myslím, že teraz už sa môžem pobrať ďalšou cestou. Ale skôr ako to urobím musíme usporiadať veľkolepú svadbu. -
- Svadba bola krásna a veselá. Stoly plné dobrôt od rýb, ktoré deň pred svadbou nachytali tí najlepší rybári až po najdrahšie víno vypestované na tých najlepších viničoch celého kráľovstva. Celú noc sa tancovalo a zabávalo hodovali sedem dní a sedem nocí až kým poslední diviak nepadol na stôl. Aj keď sa zdalo na oslavách jeho svadby, že je zamilovaný a baví sa, no opak bol pravdou. Celý týždeň čakal len na koniec kráľa a na jeho korunováciu. Už sa nemohol dočkať kedy usadne na trón, vlastne mal už len málo času na to, aby neprestalo účinkovať kúzlo na princeznú. -
- Po oslavách prišla nedela a každý živý tvor v královstve, ktorý mal povolenie zúčasniť sa na korunovácii novo manželov boli prítomní v kláštore pod zámkom. Bol tmavý upršaný večer a mesiac bol v splne, keď sa na požiadavku Frotonisa uskutočňovala korunovácia. Všetko bolo dokonale pripravené a Frotonis už so zaťatými päsťami čakal na tú osudnú chvílku v svojom živote. -
- Pred oltár boli postavený Kráľ aj s dcérou a jej mužom a oproti nim stál pápež, ktorý v rukách zvieral zlatú diamantmi obsievanú korunu so žezlom a zlatým jablkom so safírovím znakom kráľovstva, ktoré odrážalo svetlá lámp a sviečok, ktoré vytvárali vo vnútri kláštora nezabudnuteľnú atmosféru. -
Atmosféra vplývajúca na človeka ako niečo božské sa po malom okamihu zmenila. Frotonis zabudol na svoje kúzlo. Už už sa zdalo, že sa korunácia preruší, ale budúci kráľ premohol silu strácajúceho sa kúzla a ostal nezmenený aj naďalej. Ľudia boli však šokovaný! Z jeho tváre sa pred niekoľkými sekundami stávala kmitajúca hustá masa, ktorá sa snažila dostať von, akoby pod ňou bolo niečo čo nemôže dýchať a snaží sa nadýchnuť. -
- Všetky obavy pominuly, keď začala hrať kláštorná kapela oslavné piesne ako to robila aj na veľkolepých oslavách svadby. Hudba dohrala a pápež sa chystal korunovať, keď zpoza posledných radov drevených nanovo nalakovaných lavíc pripravených na tieto dve dôležité slávnosti sa vynorila podľa hlasu stará žena zahalená v hnedom rúchu. -
Stojte!!! To nemôže byť náš kráľ! To nie je jeho skutočná tvár! To je netvor!
- Vo slávnostne upravenej sále nastal šum. Skončil v okamihu, keď Frotonis zvýšeným a sebavedomím hlasom riekol -
Kto si, že môžeš takto súdiť, dokonca hneď aj odsúdiť „Budúceho kráľa“???
Som sestra tvojej mami! - ostalo ticho -
Tvoja stará mama vždy vedela, že z teba niečo bude, ale nemala tým na mysly, že sa s teba stane netvor!
Ako sa opovažuješ??? - ozval sa kráľ -
Ako sa opovažuješ zneúcťovať tento chrám boží tvojími pohanskými rečami??? Von s ňou!!!
Nikam nepôjdem!!!
Arghhhh!!! Na ňu vojaci!!! Vypracte ju odtialto!!! vooooooon!!!
- Bosorka ako na ňu každý v tej chvíli reval sa zvrtla na päte a zmizla v tajomnom oblaku plnom vody. -
Ja ťa aj tak nenechám robiť zle tejto zemi ty netvor!!! Buď ja alebo moja či tvoja krv ťa dostane na lopatky to si píš!!! - s tými to slovami opäť nastalo v sále ticho. -
- A bolo to tu zas ten istý známy šum, no tentoraz bol o čosi hlučnejší -
Čo ak mala tá bosorka pravdu??? Čo ak si jej krv??? - ozval sa jeden ustráchaný muž -
Áno čo ak si naozaj netvor??? A odkial vlastne si??? - zakričal ďaľší. -
- A takto sa valila jedna otázka za druhou až kým nevládny kráľ neklesol na schody pod oltárom. V tom okamihu prestalo byť rušno medzi lavicami, ale pri oltári. Kráľ tam bezvládne sedel a rozhodol, že korunovácia prebehne bez žiadnych odvrávačiek. Následník trónu musí byť a keďže videl, že jeho dcéra je šťastná nemienil jej šťastie zničiť. -
- A tak začali kruté časi v kráľovstve Luny. Vlastne teraz to už je kráľovstvo Ohňa. Z počiatku to vyzeralo, že krajina získala vynikajúceho panovníka. Je pravda, že Frotonis bol dobrý čarodej a bojovník, ale akonáhle sa z neho stal zase netvor aj jeho mysel sa stala temnejšou. Skôr jako vypršalo kúzlo zmetenia srdca jeho ženy, stihol s ňou mať dieťa. Chlapec menom Parajs sa stal píchou jeho otca. -
- Počas dvoch rokov snahy zabudol na svojich priateľov, s ktorými tento plán vymyslel. Ráno bolo na zámku prázdno a preto nebolo ťažké pre dobrého čarodeja dostať sa cez stráže. A povedšine stráže spali, alebo vôbec na svojich miestach neboli. Frotonis si vybudoval rešpekt len vďaka tomu, že vedel čarovať a to mu nezabespečovalo ich oddanosť. -
- Už spomínaný mladíci sa rozhodli, že sa pripomený ich kamarátovi. Prišli k jeho komnate a zaklopali. Filoména ešte spala a Frotonisa klopanie prebralo. Postavil sa z postele a priplazil sa k dverám. -
Čo zas chcete???....... - zasekol sa mu hlas, keď uvidel vo dverách troch čarodejov. -
Aj mi ťa radi vidíme Frotonis! - ozval sa pomenší na prvý pohľad chlapec v zelenej róbe. -
Ani nás nepozveš ďalej???
Áno pán kráľ. - zarýpal doňho najvyšší z tých troch posmešným tónom. -
….. jjjjjaaaaa uff nooo. Poďte vedľa!
Ahaaa kráska spí. - ozval sa tlstčí a najstarší z nich -
Ju nechaj napokoji!!! - nahnevane skrýkol Frotonis. -
Nech vás ani nenapadne sa pokúšať jej niečo urobiť!!! Hlavne ty Glóbus.
Čo ja??? Ja som nič nepovedal!!! Aké hlavne ja??? Však to povedal Troska!
No a čo, že som to povedal ja???
Chlapci, chlapci prestante sa hádať!!! Nikomu to nepomôže!!! A zbytočne sa nám zmaria plány. - ozval sa chlapík menšieho zvrastu. Väčšinou ho volali Valybuk, ale jeho vlastné meno je Špitlík -
- Keď sa konečne dostali do malej miestnosti za knižnicou, posadali si za malý okrúhli stolík plný bezvýznamných papierov. Miestnosť bola malá, no za to dosť pohodlná. Všetci štyria sedeli na drevených stoličkách, na ktorých bola červená látka pripomínajúca zamat. Keď mladíci doobdivovali miestnosť plnú starých knižiek a zvitkov, pustili sa do vriacej debaty. -
- Rozoberali celé dva roky čo s nimi Frotonis nebol a rozprávali mu čo všetko sa naučili a čo všetko spustošili. On im naoplátku povedal ako sa dostal na trón a čo sa chystá urobiť. -
Celé dni som študoval temnú knihu a zistil som, že kedysi dávno žil na zemi jeden muž čo vedel oživiť mŕtvych a vytvárať živé bytosti z kameňa, vody, rastlín a ohňa.
Pekné od teba, že si to čítal.
Lepšie by bolo keby si to vedel....... - pripojil sa do toho ďalší a prerušil ho -
Kto povedal, že to neviem???
Ty vieš oživiť mŕtvych??? - ozval sa prekvapene Špitlík -
Áno viem. - prehlásil s hrdosťou v hlase a pokračoval -
Viem o mnoho viac ako si len viete predstaviť. Viem vyvolať nočné mory, zakliať človeka do podoby, na ktorú si len zmyslím. Viem čarovať bez toho aby som musel vyslovovať zaklínadla.....
To vieme aj mi!!!
….... Viem vytvoriť tvorov, ktorých musí zdolať päť mužov, viem......
Dobre, dobre vieme, že toho viež až moc za taký krátky čas, ale čo urobíme s tým našim plánom???
Dobrá otázka. Dúfam, že si nepolavil z nášho cieľa!
Samozrejme, že nie. - pousmial sa – Ani neviete aký som len rád, že ste sa zastavili.
No vieme ani si nevedel, že ešte žijeme ty podrazák. - nahnevane polemizoval Glóbus. -
Ja som podrazák???
Áno si!!!
Tak to si prehnal!!! - po týchto slovách sa Glóbus začal dusiť. -
Frotonis prestaň však ho zabiješ!!! - zhrozene skrýkol Troska -
Nie ešte nie nech vidí, že nemá pokúšať!!!
Pusti ho!!! Čo ti urobil???
Neboj sa nezomrie len dostane príručku! Alebo ho mám zmeniť na zvitok???
Nie nechaj ho!!!
Tak fajn ale naposledy čo som niekoho nechal tak! Naposledy!!!!
- Všetci traja sa náhle zdvihli zo stoličiek a utiekli von z kráľovstva -
- Potom jako sa nový kráľ spamätal z tejto udalosti začal vytvárať novú armádu, ale nie z ľudí, ale z nových monštier. Tak moc vytváral nové druhy živých tvorov až sa mu nakoniec nepodarilo ovládať ich schopnosti a začali si robiť po svojom. Preto si na pomoc zavolal Diablovho syna Mamona. On sa mu mal postarať o to, aby všetky tvory, ktoré stvoril poslúchali Frotonisové rozkazy. -
- Mamon nebol zďaleka taký dobrý ako jeho otec. Jediné čo sa mu podarilo bolo prinútiť prebudených mŕtvych, aby poslúchali jeho rozkazy ostatné rasy jako napríklad trólovia, Ghúlovia, Zlatokopy a Orgovia sa stali jeho nepriateľom. -
- Došlo k hádke a obaja zlosynovia sa snažili navzájom pozabíjať. Nakoniec to vyzeralo, že Frotonis ukončí svoje kraľovanie v kráľovstve ohňa a nastúpi jeho syn Parajs, ale nešťastnou náhodou sa stalo, že Mamon sa dostal do pasce, ktorú naňho prichystal Frotonis. No, skôr ako sa pobral za svojim otcom a potom hneď do zatratenia vyslal na zem seba oživovacie kúzlo, ktoré však nedopadlo tak ako by chcel. Na zem sa vrátil v podobe žijúcej kostry. Jeho schopnosti sa vytratili a on musel začať odznova pod svojím novým menom. -
- Šťastný Frotonis sa tešil z toho, že má pod sebou aspoň nejakých tvorov, ktorý majú nad ľuďmi výhodu toho, že sú mŕtvy. Nemrtvý boli jeho posledná nádej na nastolenie jedinej rasy na svete, ale stalo sa, čo sa stať nemalo! Nemrtvý zrazu prestali poslúchať jeho rozkazy a uberali sa kdesi ďaleko od Kráľovstva. Čím sa to asi stalo, že sa uberajú preč od kráľovstva? Sám seba sa pýtal. Po týždňoch dumania nad týmto problémom dostal od kostlivca list:
„ Asi sa pýtaš sám seba prečo sa tvojí kostlivci sťahujú z tvôjho teritória. Ja ti to vysvetlím. Hneď ako si poslal do zatratenia svôjho minulého protivníka, poslal na zem mňa, aby som sa pomstil za tvoju zradu k nemu. Ak by si nás chcel hladať poslúž si, ale nás nikdy nenájdeš, iba vtedy keď to mi sami budeme chcieť. Nezabúdaj na to, že ako si nás stvoril tak budeš proti nám bojovať. Ja sám sa postarám o to, aby si padol do zabudnutia. Nikdo o tebe nebude hovoriť, iba ako netvora , ktorý sa dostal na trón starej ľudskej ríše. Ber to ako plus, budeš posledný na tróne, ale zároveň aj prvý čo dostal vaše kráľovstvo do záhuby. Mal si radšej ostať mimo dosah hoc´akej moci. Tak posledné slová k tebe mám ver či nie vždy ostaneš sám!!!“
„S pozdravom Temnovládca Nekroman!“
- V tej dobe už Nekroman budoval svoje armády na zničenie všetkého živého čo na zemi jestvuje. Frotonis bol voči všetkým tým útokom zo strany nemrtvých bezmocný a nevedel si s nimi rady a napokon sa musel spojiť s ďaľšími vládcami a spolu s nimi začať budovať nové najmocnejšie, najbohatšie a najobraňovanejšie mesto. -
- Stretnutie s manželkynim bratancom Wiliamom, ohladne riadenia života v novom města sa neobišlo bez hádok, ale napokon sa dohodli a spokojne odišli Frotonis do svôjho zámku Covanitor. A Wiliam na svôj nový hrad Tripletown.-
- Hneď jako sa dostavil Wiliam na svoj zámok začal s budovaním múrov a baní na ich výstavbu a za hradbami hradu sa dostavila hŕstka sedliakov z nedalekého zničeného kráľovstva. -
- Frotonis sa bál o svoju kožu a preto chcel dať svôjho syna naučiť kúzlam, ale bál sa, že by ho mohol zradiť presne tak jako aj ostatných, ktorým veril, a preto nechal jeho výuku tak a staral sa len o to, aby sa dokázal ubrániť všetkým tým netvorom, ktoré stvoril. A dobre, že to spravil.
- Nekromanová armáda zaútočila na osadu blízko kráľovstva, kde bol mladý princ trénovaný. Nemrtvý zaútočili aj na kráľovstvo, no Parajs o tom nevedel. Keď sa osade podarilo ubrániť odišiel späť do kráľovstva.
Otec, otec. - kričal celým zámkom mladý princ čakajúc odozvu. -
Princ! Váš otec tu nie je!
A kde je??!
Išiel hladať kráľovnú.....
Čo je s mamou???
….....
No tak!!!! Čo je s mamou??? - nahnevane a so strachom v tvári vyhrkol zo seba. -
Bbbbbollllly ttttu tttuu nnnneeemmmmrrrrttttvvvyyyy.
Aj nás prepadli! Musím ich ísť nájsť! Kde sú???
Išli smerom na Dungelast.
Dungelast??? No fajn. Ďakujem ti!
- Rozbehol sa do stajní a vzal svojho koňa. Prichystal ho na dlhšiu cestu a odišiel zachrániť svoju rodinu. Keď sa dostal až ku spomínanému lesu, uvidel svôjho otca prvýkrát v živote plakať. -
Čo som to urobil??? Stvoril som netvorov horších ako ja. Ako by nestačilo, že som tu ja! Ja netvor, ktorý myslel len na seba a snažil sa zničiť celé ľudstvo za cenu.......
…..Za akú cenu??? - vstúpil mu do víčitiek Parajs -
Za cenu lásky synak!
Synak??? Aký som ti ja syn ty beštia! Vlastnú ženu a moju matku necháš na pospas tvojej marnotrapnosti. Ako si len mohol???......
…..Bol som mladý synak....
žiadny synak!!!!
…. chcel som dokázať svoje schopnosti ostatným, aby každý vedel čo dokážem!
Tak už to každý vie ty hlupák. Nestačilo ti to čo si urobil s našimi baníkmi, že??? Teraz ešte navyše aj nemrtvé položivé beštie čo vyvražďujú všetko živé na okolí.
Ale nemôžem..... za to!
Ako to, že za to nemôžeš??? Však ty si ich stvoril a poštval si ich proti sebe nie??? A prečo???
Už som ti to hovoril. Tá moc čo v sebe potláčam ma ničí.
Tak to si potom není môj otec.
Takto o mne nehovor jasné??? - zhrozeným tónom odpovedal Frotonis -
Aj keď som možno netvor nič nemení pravdu na tom, že som tvôj sploditeľ!!! A nezriekneš sa ma nikdy vždy ti bude kolovať v žilách moja krv!!! Pamätaj na to!!!
Aj ty si zapamätaj tieto slová Otec!!! - nevrlím hlasom ho prerušil Parajs. -
- Každý sám na koni sa vrátili späť na zámok. Princ ako zvyčajne odišiel do kuchyne a tentokrát to Frotonisovi ani nebolo divné, vlastne si toho ani nevšimol a odkráčal do malej miestnosti za knižnicou. Medzi udalosťou čo sa tu nedávno stali bola táto miestnosť ako zo škatulky. Stôl a stoličky zostali na tom istom mieste dokonca aj v rovnakej polohe, ale okná a poličky s knihami boli uložené a na stole bola položená veľká čierna kniha so zlatým zámkom. Zasadol si za stôl oprášil tenučkú vrstvu prachu z knížky a začal si v nej listovať. Celú noc niečo hladal. Prešlo päť týždňou a on bol v jednom kuse zavretý vo svojej pracovni a deň po dni listoval v záhadnej knížke. Jedného dňa našiel to čo hladal. V celom zámku sa zamračilo a nad kráľovstvom sa vzniesli obrovské kopy mračien, z ktorého ani jedného nevyprskla ani kvapka vody, iba desivo vyzerajúce blesky. Nekroman medzitým poslal svoje armády smerom na dúhový les, o ktorom nikto nevedel, že existuje. Rozprávali sa o ňom príbehy, ale nik im neveril-
Komentáře
Přehled komentářů
Zatím nebyl vložen žádný komentář