hip-hop
História hip-hopu
Graffiti je súčasť veľkomestskej subkultúry hip-hopu, v rámci ktorej tvorí samostatný prvok so špecifickými vlastnosťami. Hip-hop tvoria štyri vzájomne spojené časti - rap, breakdance (tanec), DJing (mixovanie z vinylových platní) a graffiti.
Graffiti vzniklo v černošských getách v New Yorku začiatkom 70-tych rokov, odtiaľ sa postupne rozšírilo do celých USA, cez oceán do Európy, kde prestalo byť doménou najnižších vrstiev spoločnosti a po roku 1989 začalo prenikať aj do Východnej Európy.
- Spôsobom oblečenia v širokých nohaviciach, oldschoolových botách a oldschoolových bundičkách, takisto ako zástanci iných štýlov oblečenia, sú writeri reprezentantmi odporu proti systému a sami ho vlastne skryto budujú, presne ako všetci ostatní! Sú to často ľudia samotnou podstatou rovnakí ako hocikto okolo nás! A predsa sa medzi nimi nachádzajú úplne odlišní ľudia, ktorých plynutie času a realita je úplne iná, žijú iným svetom, skutočne ponorený do vesmíru svojho bytia, skutoční writeri, osobnosti sami pre seba a, na to, čo sú a aký sú. Osobnosti sú totiž úplne obyčajní ľudia so znakmi naozajstného uvedomovania si podstaty. Naozajstní writeri sú ľudia, ktorí sa bez problémov stratia v dave: bez oldschoolových topánok, bundičiek, širokých nohavíc, ale s uvedomemím si... Každý sa oblečie iba do vlastnej pohody. Predsa potom by nemohli písať po budovách a vlakoch, pretože podstatný je iba účel a pocit z writingu a nie imidž. Kto má krásne boty, či bundičku a kto má krásnu novú fasádu, aký je v tom rozdiel, sú to tí istí ľudia. - SOUL*
Každý writer je svojím spôsobom umelec a filozof, jedinečná osobnosť, hĺbaví ľudia žijúci v spoločnosti, ktorú nenávidia, lebo neveria, že prispôsobiť sa jej obmedzeniam prináša slobodu. Práve túžbu po voľnosti a oslobodení sa, po akomsi inom živote pokladám za ďalšie slovíčko v odpovedi na otázku "Prečo to všetko?". Na poznámky typu, že čo z toho majú, writeri odpovedajú väčšinou, že len pocit, len obyčajný pocit, že tu existujem, že som slobodný a neobmedzený, že som to proste ja! To, že v živote vraj ´nič´ nedosiahnu im vôbec nevadí. Pramení to z uprednostňovania duchovnej stránky človeka pred materiálnou. Neveľmi ich zaujíma kariéra, peniaze, vila s bazénom, auto, práca, svetlá budúcnosť, šoubiznis a iné nezmyselné vynálezy našej "pokrokovej spoločnosti".
- Imidž je nanič, zahoď Sprite!
Typická je tiež úcta, priam bázeň k svojmu mestu. Nemá nič spoločné s falošným lokálpatriotizmom či nacionalizmom, writeri svoje mesto naozaj úprimne "milujú", poznajú ho ako vlastnú dlaň (najmä železničnú stanicu).
Veľa writerov od ostatných ľudí na prvý pohľad ťažko rozoznať. Pracujú v najrôznejších povolaniach alebo sú študentmi často vysokých alebo umeleckých škôl. Vlastne žijú v akejsi zdvojenej realite, majú dve tváre, pričom často sami nevedia, ktorá je skutočná (možno obidve). Sú to ľudia ukrývajúci sa za život v mestských davoch, a predsa ich druhé ja, graffiti, ich spája do prazvláštneho celku, tvoria kruh bez začiatku a konca.
Za najtypickejší prvok oblečenia writera považujem sneakers. Sú to staré modely botasiek (najmä značky Addidas, ale tiež Nike alebo Puma) z obdobia 70-tych rokov s plochou, hrubou podrážkou, širokými šnúrkami (fatlaces) a veľmi jednoduchým designom. Ďalší odev, ktorý dnes okrem writerov nosí málokto, je tepláková bunda so zipsom, vyrobená z lesklého, elastického materiálu. Podstatná je značka - Addidas alebo Puma. Toto oblečenie, ktoré writeri označujú ako oldschoolové (=stará škola) má symbolizovať módu z obdobia vzniku graffiti, úctu a rešpekt starým kráľom New Yorku, vďaka ktorým graffiti existuje, i tým, čo prišli po nich. Je prejavom podvedomého opovrhovania novodobou masovou kultúrou a konzumnými tlakmi spoločnosti. Každí writer si veľmi dobre uvedomuje, že za tým všetkým stojí lenivosť a strach ľudí zastaviť sa a myslieť a moc peňazí veľkých firiem podporujúcich konzum ako životný štýl. Preto sa svojím oblečením snažia povedať, že sú nezávislí od akýchkoľvek manipulácií. Tiež by mohlo symbolizovať prirodzenú priamu výbušnosť, energickosť, či túžbu po pohybe. Pre svoju kvalitu, pohodlnosť a dobrý kontakt s podlahou i telom je obľúbené aj medzi breakermi. Tu si treba uvedomiť previazanosť hip-hopovej kultúry; mnohí writaz sú zároveň aj breakdancermi, rapermi alebo DJemi.
Nohavice sú široké, voľné, o pár čísel väčšie, často menčestráky s množstvom veľkých vreciek potrebných na spreje, trysky, fiksy a ďalšie "nástroje", pomocou ktorých je writa schopný zanechať svoje meno v rôznych podobách na rôznych povrchoch a ktoré sa musia dať v každej situácii rýchlo vytiahnuť, nenápadne použiť a opäť schovať. O to vlastne ide, najlepšie je byť všade, byť všade "podpísaný". V lete sa nosia kraťasi dlhé pod kolená. Zvyk nosiť odev o pár čísel väčší je charakteristický pre celú hip-hopovú subkultúru. Možno to považovať za prejav pocitu slobody, či voľnosti, ale myslím, že tu ide aj o snahu vyzerať silný a veľký (nie len fyzicky). Zdôrazňuje to túžbu byť rešpektovaný ostatnými členmi subkultúry a možno aj členmi spoločnosti. Získanie rešpektu považujem za jeden z podstatných motívov, hnaciu silu writerov.
Obľúbeným oblečením je aj mikyna s kapucňou. Kapucňa alebo kukla sa často používa počas nelegálnej činnosti na zakrytie tváre naznačujúce skrytie bežnej sociálnej identity, ktorá je nahradená identitou tagu. Zakrývanie tváre má aj praktické dôvody, sťažuje identifikáciu "páchateľa".
Ďalší charakteristický prvok, ktorého význam je podľa môjho názoru iba praktický, je batoh alebo kapsa cez plece na prenášanie sprejov. Writeri nosia všade so sebou pár papierov na kreslenie sketchou a často si "niečo čmárajú" alebo si nechajú "niečo načmárať" od iných writerov. Každý writer je totiž fanatik, ktorého myslenie je totálne prestúpené tvarmi písmen a preto je dôležité si každý nápad hneď zachytiť. Dôležitý je tiež walkman a hudba pomáhajúca vytvoriť pohodu a zabudnúť na realitu. Jedná sa viac-menej o nekomerčnú hudbu, najčastejšie rap.
Pri akciách býva výzor writera ladený v tmavších farbách, nenápadný a pohodlný. Toto je dôležité najmä pri maľovaní vlakov ale aj pri iných ilegálnych aktivitách, kde je často nutné skrývať sa v tieňoch, rýchlo nehlučne a nenápadne sa presúvať, prípadne utiecť. Riziko a pocit z porušovania zákonov sú súčasťou životného štýlu, ku každodennému životu patrí útek a ukrývanie sa. Polícia bojuje proti writerom ako proti iným zločincom, preto je vhodné, aby nikto nevedel čomu sa writer venuje a aký má tag. Oblečenie je síce svojské a pre členov subkultúry ľahko identifikovateľné, no navonok nenápadné.
- Ak umenie je zločin, nech nám Boh všetkým odpustí
- Celé desaťročia zanedbaná Amerika oslepovala svoje deti vysokými a prázdnymi stenami mrakodrapov. Tieto budovy tlmili náladu každého okoloidúceho. Prázdne steny hovoria: ”Nikdy nezistíš, čo sa deje dnu. Všetko, čo vieš, je, že oni hýbu svetom, a ty nie.” A tak deti kreslili svoje graffiti na spodok takýchto budov, rapovali si pritom svoje rýmy, bubnovali na smetné koše a hopsali do rytmu.
Subkultúra graffiti sa na Slovensku začala vytvárať v roku 1994 a jej rozvoj odvtedy neustále graduje. Nie je tak komplexne prepojené s ostatnými časťami hip-hopu ako na Západe, skôr sa zdá, že scéna sa zatiaľ formuje a súdržnosť je navonok viditeľná iba na niekoľkých hip-hopových párty spojených s graffiti jamami. Hip-hop ako tak funguje v Bratislave, v menších mestách je graffiti často naviazané na skupiny skateboardistov, subkultúru hardcore a celé undergroundové prostredie, ktoré sa tu zlieva do jednej väčšej skupiny. Vo všeobecnosti sa jedná o oddelené akcie malých skupiniek alebo jednotlivcov, no napriek tomu sa budem snažiť nájsť určité spoločné znaky.
- Nesnažíme sa dosiahnuť nijaký cieľ, my sme ten cieľ! Sme jedno obrovské nekontrolovateľné šialenstvo utišujúce náš smäd po aktivite.
- O čo ide? O writing predsa!
Najtypickejším vzorcom správania sa writerov je samotné maľovanie graffiti. Za prvotný motív považujem zábavu. Časom si však väčšina writerov začne vymýšľať ďalšie "vznešenejšie" ciele, ako túžba po sebarealizácii, sebaprezentácii a tvorbe, boj proti spoločnosti, únik z anonymity veľkomesta, pocit neobmedzenosti a slobody, komunikácia v rámci subkultúry, atď., v čom majú z časti pravdu, ale nevystihuje to podstatu. No a na koniec to zasa všetko skončí pri tej zábave a nepochopiteľnej jednoduchosti writingu.
Maľby, ktoré sa označujú ako graffiti, vždy vychádzajú z písmen writerovej prezývky (tagu). Nie je podstatná farebnosť, ale krása tvarov, kompozičná vyváženosť, skôr jednoduchosť ako zbytočná komplikovanosť, zdrvujúca priama dynamika a svojský originálny štýl.
- Štýl nadobúda krásu od sily myšlienky a nie naopak. - A.Schopenhauer
Cieľom je nájsť originálny spôsob stvárnenia písmen, proste dokonalý podpis v nespočetných obmenách. Graffiti je úplne abstraktné a spontánne umenie, ktoré v skratke zachytáva momentálny pocit a aj celkovú charakteristiku autora. Vo svojej skrytosti je neobyčajne úprimné, hoci pre každého, kto graffiti nikdy nemaľoval je absolútne nezrozumiteľné, čo iba podčiarkuje uzavretosť tejto subkultúry pred masovou spoločnosťou. Na druhej strane si treba uvedomiť, že umenie graffiti je posolstvo ľudí z ulice, určené aj spoločnosti, každému, kto je ochotný sa nachvíľu zastaviť, zamyslieť sa, cítiť a spýtať sa "prečo?!". Komixové postavičky a iné characters, často oceňované bežnými ľuďmi slúžia iba ako doplnok a pre writerov sú až druhoradé.
- V každom tagu je ukrytá sila a v každom chróme pocit, všade sa dá nájsť kúsoček duše človeka, leží tam, potichučky čaká na toho, kto sa zohne a zoberie si! - SAKO*
Maľby graffiti sa dajú rozdeliť na pieces (veľké, viacfarebné maľby najmä na legálnych miestach), chrómy a bombingy (dvojfarebné, rýchlo nastriekané maľby v uliciach), tagy (podpisy writerov fiksami, sprejmi alebo inými prostriedkami, všade) a špecifickú skupinu tvorí maľovanie na vlaky a metro.
Tagy a chrómy sú najkontroverznejšou časťou graffiti. Dokonca aj medzi writermi sa vedú diskusie o tom, kam patria a kam nie. Sú snahou vystúpiť zo šedej anonymity veľkomesta, stať sa známi a zároveň ostať ukrytý. Hovoria "som tu a chcem sa presadiť". Hoci vyzerajú rovnako, pre človeka, ktorý sleduje scénu sú ako odtlačky prstov.
- ...len sa pozrite, koľko ľudí chodí po meste, je to ako značka... Do riti, veď ja žijem! - OMAR
Pieces zdôrazňujú umeleckú vyspelosť writera, je to spôsob sebarealizácie. Najpozoruhodnejšie sú však vlaky a pre väčšinu writerov majú aj najväčšiu hodnotu. Pri hľadaní dôvodov, prečo sa maľuje na vlaky a metro, sa musíme vrátiť k prvopočiatkom graffiti v New Yorku. Práve na metre, ktoré jediné bolo schopné prekonať obrovské vzdialenosti v tomto gigantickom veľkomeste a tak ´ukázať´ writerove meno všade, sa to všetko začalo. Dopravný systém metra sa vlastne stal komunikačnou sieťou. Malo však ešte niečo...
- Graffiti to nie je len pocit, supersilný útok písmen a šialených komixových postavičiek, ale aj hrkotanie, aghr a ahhrr, zavýjanie plaziace sa po koľajniciach, rýchly pohyb... To všetko ich oživuje a posúva bližšie k hraniciam reality. - MAILER
- Vlaky sú na graffiti ideálne médium. - CANS*
Podobne je to aj dnes v Európe. Vlaky jazdia hore-dole po celom štáte a writerove meno vidí obrovská masa ľudí, je tu možnosť komunikovať medzi writermi z rôznych miest. Neopakovateľná je aj atmosféra nočných staníc a odstáviek, zvuky, kroky, napätie, sykot sprejov, hrkot guličiek, pár minút, márne sú slová, ten kto nezažil nepochopí. Writaz vedia o staniciach všetko a celý deň snívajú o noci.
Writaz graffiti nikdy nerozdeľujú na takzvane dobré a zlé, je to životný postoj, majúci hodnotu iba ako celok, v ktorom každý prvok má svoju funkciu, je niečím zaujímavý a dôležitý. Návrhy "vzorných občanov", aby maľovali iba na legálnych miestach sú pre nich bezpredmetné.
- Nikto to nepochopí, kým tam nebude jeho meno. - CANS*
Myslím, že ďalšie vzorce správania nie sú na toľko výrazné, aby stáli za hlbšiu analýzu, ide o writing predsa. No za spomenutie stojí ešte podávanie rúk a "požívanie" marihuany. Podávanie rúk najrôznejšími spôsobmi symbolizuje dôveru a súdržnosť, nekonečnú kontinuitu hip-hopovej komunity.
Sleng writerov obsahuje výrazy priamo spojené s maľovaním graffiti, vychádzajú z angličtiny, často poslovenčené, sú špecifické len pre túto subkultúru a rozumejú im iba jej členovia. Tiež sa objavuje množstvo slov, ktoré sú však charakteristické skôr pre underground a menia sa v závislosti od mesta.
SLENGOVÝ SLOVNÍK:
BATTLE/STYLE WAR - vojna na stene. Medzi crews často dochádza k sporom, väčšinou sa riešia nenásilne, t.j. kto nastrieka lepší alebo viac piece, vyhráva
BOMBING/BOMB - narýchlo nastriekaný nápis
BOMBER - writer, ktorý strieka často, hlavne ilegál
BUFFING - odstraňovanie graffiti z vlakov
BURNER - vynikajúci, geniálny piece
CAN/DÓZA/PLECHOVICA/PLECHOVKA - sprej
CAP - tryska na sprej
CROSS - tagy, alebo odkazy cez piece
DEF - veľmi dobrý piece ale ešte nie burner
GALLERY/HALL OF FAME - miesto, kde striekajú len najlepší writeri
GRAFF/GRAFFITI - maľba sprejom a všetko s tým spojené, nemá množné číslo
FAT CAP - tryska so širokou stopou
FREIGHT TRAIN - graffiti na nákladnom vozni
CHARACTER - postavička v graffiti
CHRÓM/SILVER/STRIEBRO - graffiti s použitím striebornej farby, hlavne bombingy
HC/HARDCORE/ILEGÁL - graffiti urobené na mieste, ktoré nie je povolené (ilegálne)
JAM - stretnutie writerov, kde naraz maľuje viac ľudí
KILL - striekať v obrovskom množstve
KING/KRÁĽ - najlepší writer v meste
LEGÁL - miesto, kde je graffiti povolené (legálne)
NEWSCHOOL - nová škola, označuje writerov, ktorí teraz diktujú štýly a smer
OLDSCHOOL - stará škola, označuje ľudí, ktorí všetko začínali
PANEL - graffiti na vlaku od okna k oknu
PIECE - jedna maľba graffiti
PIECE BOOK - kniha, kde si writer kreslí všetky nápady
PRODUCTION - niekoľko piecov, ktoré na seba nadväzujú
SKETCH - náčrt piecu
SKINNY CAP - tryska s tenkou stopou
STYLE - štýl
STYLER - writer, ktorý má vlastný štýl
TAG - podpis writera
TAGOVAŤ - podpisovať sa, robiť tagy
TOP TO BOTTOM/TTB - graffiti na vlaku od strechy po podvozok
TOY - začiatočník, hajzel
VANDAL SQUAD - policajná jednotka určená na boj proti graffiti
VLAKAS/TRAINS - vlaky
WHOLE CAR/WC/VULCAR - graffiti cez celý vozeň
WHOLE TRAIN - graffiti cez celý vlak
WILDSTYLE - takmer nečitateľný piece
WRITOVAŤ/WRITE/BOMBIŤ - robiť graffiti
WRITING - malovanie graffiti
WRITER - ten, kto robí graffiti, pomenovania ako grafiťák (???) pôsobia skôr ako urážka
ZÓNA - oblasť, kde sa dá vidieť graffiti
best
(milky, 19. 1. 2009 22:30)