5.7.2003
– Sobota Deň 3.
Zobudili sme sa do
krásne a tichého rána . Marcela s Vlaďkou už zakladali oheň
a snažili sa nachystať čaj a raňajky. Bohužiaľ všetky potrebné veci
a pomôcky k výrobe ohňa a čaju
sú na lodi na ktorej už po včerajšej noci spali 2 dospelí a jedno dieťa.
Po raňajkách a vykonaní
základných hygienických potrieb sme boli nútení zaplatiť miestnemu
nekompromisnému pánovi za stany a za cumovanie. To je parkovne za loď.
Poučení tým, že stany treba zložiť skôr, ako príde pán výberčí sme okolo 10
hodiny vyplávali. Plavili sme sa jazerom Talty a sústavou malých kanálov
a jazier. Po čase sme si dali pauzu a zakotvili sme pri mole
s nadpisom bar. Akonáhle sme zakotvili, objavil sa pri nás mladý poľsky chlopak
a žiadal poplatok za cumovanie. Zaplatili sme a na oplátku sme
v blízkosti móla vykonali malú potrebu. Na veľkú bol pri mole pripravený
záchod, ktorému neodolali len silné žalúdky a slabé zvierače.
Prešli sme lúkou, ktorá mala slúžiť aj ako táborisko a dostali sme sa
k baru. V bare sme sa posilnili poľskými špecialitami ako bigos
a pirogy s kapustou a hubami a zapili to poľským pivom. Niektorí
Poliaci si do piva lejú špeciálny sirup, aby to pivo bolo sladšie. Okúsili sme
aj túto špecialitu, ale nikomu z nás to zvlášť nechutilo...skôr naopak.
Po zaplatení útraty a vyplávaní sa na našej lodi začali technické
problémy. Na hlavnej plachte sa nám niečo utrhlo a nemohli sme ďalej
pokračovať v plavbe. Boli sme nútení vrátiť sa k baru a poprosiť
pána majiteľa o pomoc. Pán majiteľ bol veľmi ochotný a problém nám
pomohol odstrániť. Čo nás prekvapilo ešte viac, nechcel za to ani zloty....ako
prejav vďaky dostal panáka domácej slivovice a plechovku Krušovic. Myslím,
že sila domácej moravskej slivovice ho trochu zaskočila, ale držal sa statočne.
Zase sme sa plavili sústavou kanálov, ktoré spájali menšie jazerá. Každý
tento kanál a každé jazero mali svoj názov. Napr. Jazero Talty
a jazero Taltowisko spájal kanál Talcki, jazero Kotek a jazero Szymon
zase kanál Mioduňski.
Okolo 17.30 sme zakotvili na ďalšom táborisku, kde sme mali v úmysle prečkať noc. Jedna časť našej výpravy sa podujala variť večeru (hlavne ta ženská časť) a druhá časť sedela na lodi s udicami v rukách. Väčší úspech zožala večera – kotlíkový guláš – všehochuť. Zase sa po ňom len tak zaprášilo. Chvíľu sa ešte sedelo pri ohni a popíjalo a okolo 22.30 sme sa rozpŕchli do úkrytov, kde sme upadli do spánku.
pokračovanie deň štvrtý