... Ani vietor nie je vidieť, ale cítiť. A nie je dôležité, že som sa Ho nedotkol, ale že sa On dotkol mňa a za to ho chválim...
Volám sa Rudo a mám 18 rokov. Pochádzam z Hlohovca z takej "polo" kresťanskej rodiny, kde mama chodí do kostola na rozdiel od otca. Tak ako sa to vlastne stalo, že sa ma Boh dotkol?
„Som si istý, že kto Bohu povie svoje "ÁNO", toho zmení.“
Bolo to počas prípravy na sviatosť birmovania. Môj animátor (otec Mirek) ma raz pozval na chvály a tam nám rozprával, že kto povie Bohu "ÁNO", že toho zmení. Tak som rozmýšľal, či mu to poviem a nakoniec som povedal ÁNO a doteraz neľutujem. Vtedy som zažil najkrajší pocit v mojom živote, lebo som cítil, že Boh je všade okolo nás a má ma rád aj napriek mojim chybám.
Boh zmenil dve základné veci v mojom živote. Tá prvá je, že som bol strašne tichý a teraz dokážem hovoriť s Bohom a iným ľuďom o Bohu. Tá druhá vec je, že som začal chodiť do kostola, kde som nebol od prvého svätého prijímania až takmer po Birmovku.
Keď som nastúpil na strednú školu, tak som si myslel, že všetko bude O.K., ale mýlil som sa, pretože spolužiaci sa ma začali vypytovať: „Ako môžeš veriť v niečo, čo si nikdy v živote nevidel, čoho si sa nedotýkal?“ Ja som im na to vtedy povedal: „Ani vietor nie je vidieť, ale cítiť a nie je dôležité, že som sa ho nedotkol, ale že sa On dotkol mňa a za to ho chválim.“
Som si istý, že kto povie Bohu svoje "ÁNO", toho zmení. Nezabúdajte: „Všetko je možné tomu, kto verí!“ (MK 9,23)