Výchova
Mladý trinásťročný chlapec sa stáva obeťou svojich troch spolužiakov. Tí si chlapca počkali po vyučovaní. Chlapec plače, má zlomeninu ruky a niekoľko modrín po celom tele. Dvaja dvanásťroční chlapci okrádajú starenku kvôli jednej stokorunáčke. Starenka nezvláda strach a zomiera. Ďalší jedenásťroční chlapci týrajú svoju mohutnejšiu spolužiačku. Dievča stráca chuť do školy. Každé ráno vstáva so strachom. Desaťročným deťom nerobí problém vytiahnuť na svojho rodiča nôž. Štrnásťročné dievčatá sa stávajú súčasťou obchodu. Toto všetko a ešte viac sa deje priamo pred naším zrakom. S otvorenými očami iba sledujeme ako pribúdajú trestné činy neplnoletých detí, zo dňa na deň ich počet rastie. Noviny, televízia, či titulné stránky časopisov zapĺňajú deti, ktoré vykrádajú obchody alebo partie starších školákov, ktorí šikanujú mladších spolužiakov. Tvoria sa detské mafie, ktoré potrebujú mať peniaze na balík cigariet. A to všetko kvôli pár korunám. A tak si vyberajú slabších spolužiakov čo im platia. V obetiach sa skrýva strach, neistota a často krát aj túžba pomstiť sa. Zabíjať. Keď to pôjde týmto smerom ďalej, tak stránky novín budú zdobiť trinásťroční zabijaci. Pýtam sa však: „Kde sa podeli oči učiteľov?“ Ako je možné dopustiť toľké šikanovanie? Sú v tom peniaze? Učiteľka sa sťažuje rodičovi, váš Janko je veľký lajdák, drzí ako ploštica, nič nevie iba vyrušovať a ustavične robí zle svojim spolužiakom. Rodič si však povie: „A čo! Milá pani riaditeľka môžete byť rada, že táto škola existuje. Ak by sme vám neprispievali, tak by ste tu už dávno neboli.“ Zo školy by už bola len stará budova čakajúca na bombardér. A tak to býva. Kde sú rodičia? Ako možno dopustiť, že váš syn má na svedomí vraždy? Aká je to prosím vás výchova. Vy ste rodičom! Veď váš syn olúpil starenku. Vy to nevidíte? Dajte si dole tie ružové okuliare! Kde sa podeli starostliví ľudia? Predsa nemá byť škola druhým domovom žiaka. V dnešnom tisícročí sa život v škole stáva otázkou: „Kto prežije?“ Škola má byť pocitom bezpečia, má dávať pocit istoty. Predsa nemôžeme nevidieť šikanu či týranie. Kde sa podel pravý pojem rodina? Rodinu má tvoriť milujúca matka a otec.
A dieťa z ničoho nič nemôže byť zlé. Zo slov ako je škola a domov má vyžarovať bezpečie, láska a pokoj. Spamätajte sa ľudia. Rodičia dajte do vašej výchovy viac lásky. Učitelia staňte sa priateľmi svojich žiakov. Skúste zmeniť prístup k deťom a stane sa to čo bolo nemožné. Veď tam, kde sa vytvára vzťah, ktorého koreňom je láska nemôže byť násilie. Učme naše deti žiť v láske, naučme sa milovať. Premýšľajme nad tým čo je zlé a čo dobré. Ak budeme vytvárať pocit bezpečia a lásky, tak sa z nášho sveta bude pomaly vytrácať túžba pomsty, zabíjania a nenávisť. Zhoďme z našich sŕdc špinavé a hriešne masky.
Majko