Dňa11.Apríla.2008
Všetci si dobre spomíname na tento deň, ked sa hral posledný siedmy finálový zápas extraligy medzi HC Slovan Bratislava a HC Košice, ktorý vyhrali Belasí Majstri 3:2.Vtedy som si myslel, že ma už nič lepšie nemôže postretnúť, no mýlil som sa.To najpodstatnejšie sa stalo po zápase, keď ma môj najlepší kamarát Vlado s mojím otcom zobrali do šatne Slovana.Tam som sa najskôr pristavil pri Sasu Hovim, ktorý sa mi podpísal na čapicu,prisľúbil mi permanentku na celú budúcu sezónu Extraligy 2008-2009 a odfotil sa so mnou. Postupne sa mi podpísali na čapicu a odfotili sa so mnou všetci Slovanisti. Marek Uram mi dal svoj domáci belasý dres, ktorý si práve zo seba vyzliekol. Róbert Döme mi dal svoje naloketníky, ktoré si tiež práve zo seba vyzliekol. Jozef Kováčik mi dal hokejku, ktorú predtým podpísal. Potom mi chlapci našli aj Zdena Cígera, ktorý mi povedal, že mám dvere do šatne vždy otvorené a spoločne ma vyhlásili za najlepšieho fanúšika Slovana.
Dňa14.Apríla.2008
Oslavy Belasých Majstrov na Primaciálnom námestí začala skupina Karpina, ktorá zložila a spievala Slovanistickú hymnu My sme Slovan a my sme tu doma, ale aj pesničku Najväčšia diera je Prievidza.Potom sa konečne na balkone Primaciálneho paláca objavili Slovanisti.Neskôr zišli z balkona na pódium.Marek Uram mal na sebe biely dres, pretože ja som mal jeho belasý, ktorý mi dal v už spomínanej šatni.Róbert Döme mal na sebe tiež biely dres, lebo tiež dal svoj belasý dres nejakému fanúšikovi.Ostatní Slovanisti mali na sebe belasé dresy. Potom mi jedna chirleaderka dala jednu guľu a Slovanisti ma zobrali na pódium, kde som roztlieskaval ostatných fanúšikov.
Dňa18.Apríla.2008
Bola autogramiáda Slovana v Poluse v Samsungu.Na autogramiáde sa zúčastnili štyria Slovanisti.Boli to Richard Kapuš,Radoslav Kropáč,Miroslav Lažo a Michal Hreus.Michal Hreus však meškal. Dokonca sa povrávalo, že ide z Popradu na bicykli do Bratislavy.Keď dorazil - autogramiáda sa začala.Začali podpisovať a rozdávať podpisové karty.Samozrejme som si zobral podpisové karty aj ja, ale nebol som sebecký a myslel som a zobral som podpisové karty aj s venovaním aj pre mojich kamarátov, ktorí sem nemohli prísť.Potom som sa odfotil aj s pohárom určeným pre majstra ligy, ktorý som mal položený na kolenách.Tieto zážitky som porozprával aj moderátorovi večera, ktorý zo mňa urobil mediálnu hviezdu.
Dňa28.Júna.2008
Boli majstrovstvá sveta v inline hokeji v Samsung aréne.Po finálovom zápase keď sme prehrali so Švédskom a skončili druhí som išiel do šatne Slovenska.Tam mi dali dres a všetci hráči sa mi naňho podpísali.Potom sa mi Višňovský,Klučár,Horský podpísali aj na hokejové karty.Potom som išiel do šatne Českej republiky kde sa mi na fotku ktorú mi predtým dal podpísal Aleš Hemský.A nakoniec som išiel do šatne Fínska kde sa mi na hokejovú kartu podpísal Sasu Hovi.
Dňa28.Júna.2008
Som bol na SlovanFeste bohužial jediný zo Slovanistov ktorý tam bol bol Miroslav Lažo.Na moje prekvapenie mi povedali že pôjdem na pódium a že si mám pripraviť text čo budem hovoriť.Kedˇ ma tam odniesli tak sa ma Mirec moderátor večera spýtal odkedy fandím Slovanu a ja so mu povedal že môj prapradedo bol Slovanista môj pradedo bol Slovanista môj dedo je Slovanista.Teda že fandím Slovanu od narodenia.A potom som začal hovoriť pripravený text.Myslím si že sme sa tu zišli kvôli dvom veciam a to kvôli tomu aby sme sa dobre zabavili a kvôli tomu aby sme celému svetu ukázali komu my fandíme.Preto navrhujem aby sme si spolu zakričali.S publika sa ozvalo no dobre začni.Tak som začal a oni opakovali.V Bratislave všetkým známe že belasých radi máme každá pani každý pán fanúškuje za Slovan glóri,glóri halelúja.Kedˇ sme dokričali pokračoval som a dúfam že sa tu stretneme aj o rok aj o dva a tak dˇalej pretože všetky tímy sú dočasné ale Slovan je večný.Počas tohto príhovoru ludia o dušu tlieskali.Kedˇ sa Mirec o chvíľu spamätal z toho príhovoru povedal tak uznajte že takýto fanúšik si zaslúži niečo čo iní nemajú a podal mi tri druhy slovanistických tričiek,CD belasá šľachta2 a slovanistický šál.Potom ma zniesli dole z pódia a tam som počúval nové pesničky z CD belasá šľachta2 ktoré spievali na pódiu.
Dňa30.Septembra.2008
Včera som dostal lístky na exhibičný zápas Slovan Bratislava versus Tampa Bay Lightning ktorý sa hral v Samsung aréne.Bol to super zápas ktorý vyhrala Tampa Bay Lightning až po samostatných nájazdoch 3:2.Po zápase som chcel získať podpis Martina St. Louisa a Vincenta Lecavaliera.Mihálik vyšiel hlavným vchodom a tak som si ho odchitil dal mi podpis a opýtal som sa ho či nevie ako získať ich podpis.On mi povedal že ešte ani nevie kde im príde autobus.Vtom som započul že pán stojaci vedľa nás je američan a tak som sa ho samozrejme po anglicky spýtal či je z Tampa Bay Lightning.On mi povedal že nie že je z asociácie NHL a že ani netuší ako sa k hráčom Tampa Bay Lightning aby som od nich dostal podpis.Už som sa chystal odísť a hľadať iného človeka no vtom si odopol zo saka odznak NHL a dal mi ho tak som sa mu predtým ešte pekne podˇakoval.Potom som išiel k autobusu Tampa Bay Lightning a akurát išiel Vincent Lecavalier tak sa otec precpal ku zábradliu a dal mu podpísať hokejovú kartu.Martim St. Louis si však medzi tým sadol do autobusu a tak som poprosil jedného funkcionára Tampa Bay Lightning aby mu tam dal podpísať moju hokejovú kartu.On však odmietol.Tak som začal prosiť druhého funkcionára Tampa Bay Lightning.Vtom ma však zastavil jeden chlap stojaci vedľa mňa a povedal že on to vybaví.Tiež mu povedal pár viet po anglicky a funkcionár sa dal prehovoriť. Vošiel do autobusu a o chvílu vyniesol podpísanú hokejovú kartu Martina St. Louisa.
Dňa1.Marca.2010
V tento deň sa časť našej olympískej výpravy,ktorá nemusela na druhý deň hrať zápasy NHL a iné súťaže vrátila z olympijského Vancouveru domov na Slovensko.Prileteli prezidentským špeciálom spolu s pánom prezidentom.Pred ich príletom ma však ešte vyspovedali redaktori TVR a TV Markíza,ktorých asi zaujala moja obrovská slovenská zástava,v ktorej som bol zabalený.Moje rozhovory si môžete pozrieť dnes 2.marca.2010 medzi 18:30 až 19:30 na TVR a na Markize buď v televíznych novinách alebo v športe okolo 17:00 alebo 19:00.Po ich prílete bola tlačová konferencia,na ktorú pustili len novinárov a fanúšikovia museli čakat vonku pred budovou,kým skončí tlačová konferencia a ich idoly vyjdú von.Aj keď to trvalo dlho,oplatilo sa čakať.Získal som podpisy Rasťa Staňu,Riša Zedníka,Martina Štrbáka,Žiga Pálffyho a Jožka Stumpela.Odfotil som sa s medailovými biatlonistami Nasťou Kuzminovou a Paľom Hurajtom, ale aj hokejistami Žigom Pálffym,Rišom Zedníkom,Jožkom Stumpelom a Martinom Štrbákom.Tieto fotky môžete vidieť v najnovšej fotogalérii s názvom:Ja,medailoví biatlonisti a slovenskí hokejisti.
Dňa1.Mája.2010
Dnes som bol na turnaji SPP Exhibicion game of old stars.Konkrétne na zápase medzi Slovenskom a Ruskom.Tento zápas prehrali Slováci 3:6.Za Slovákov sa predstavili také hviezdy ako napríklad Zdeno Cíger,Róbert hráča Pukalovič a iní.Jozef Golonka bol náš tréner.Za Rusov sa predstavili tiež hviezdy ako napríklad Tepliakov,Yakushin a iní.Trénerom Ruska bol Sergey Makarov.Na začiatku zápasu som si bol pre knižku, v ktorej boli vyfotení všetci hráči Ruska Do tejto knižky som si po zápase vypýtal cez manažérku týmu podpisy celého týmu Ruska.Ďalej som chcel hokejku od Kovalenka,ale on už predtým dal svoju hokejku niekomu inému.Tak som si vypýtal hokejku od druhého najlepšieho hráča Ruska podľa môjho názoru,ktorým bol brankár Yakushin.Ďalej mi Jozef Golonka dal svoju bundu Gasprom.A nakoniec som sa so Zdenom Cígerom dohodol,že sa s ním stretnem v jeho hoteli 21,aby mi podpísal karty,ktoré sa mi v zbierke nazbierali za čas čo odišiel zo Slovana.
Dňa30.Augusta.2010
Som bol na tréningu Slovana pretože som sa dosvedel,že tam okrem Slovanistov budú aj Miroslav Šatan a Jaroslav Halák.A obaja tam aj boli.Lenže Jaroslav Halák zabalený od hlavy až po päty v nepremokavom oblečení,keďže vonku pršalo,z dôvodu tohto maskovania unikol môjmu zraku.Keď som sa spýtal kde je Jaroslav Halák bolo mi povedané,že pred chviľou išiel von.Vtom som sa rozbehol zdesený von,ale Jaroslava Haláka som už nezastihol.To mi však až tak moc nevadilo,lebo som si ešte chcel dorobiť vlastnoručne vyrobenú podpiskartu, zloženú z jeho fotky z časopisu Ružinovské echo a jeho mena napísaného fixkami vo farbách slovenskej zástavy.A potom mu ju dať podpísať spolu s jednou hokejovou kartou.Miroslav Šatan mi neutiekol,čo bolo dôležité,a podpísal mi všetky karty,ktoré som mu podal aj sa so mnou odfotil.
Dňa31.Augusta.2010
Som bol na tréningu Slovana po druhý raz,lebo mi bolo povedané,že uprchlík zo včera Jaroslav Halák a Miroslav Šatan majú prísť na tréning Slovana aj v tento deň.Miroslava Šatana som zbadal hneď,no Jaroslava Haláka som nevidel,aj keď som si išiel oči vyočiť.Vtom išiel okolo Masér Slovana,môj dobrý kamarát,Samuel Petráš.A tak som sa ho spýtal,že či je tu dnes Jaroslav Halák.On mi nato odpovedal,že Jaroslav Halák odriekol učasť na tréningu pod vplyvom nečakaných udalostí.Až ma pot oblial pri otázke,či tu bude ešte aj zajtra?A v duchu som si predstavoval už hotovú vlastnoručne vyrobenú podpiskartu a hokejovú kartu bez podpisu Jaroslava Haláka.O to sklúčujúcejšia bola odpoveď Samuela Petráša,že nevie,to sa vraj musím spýtať trénera brankárov Rudolfa Jurčenka,že on to bude vedieť.Rudolf Jurčenko mi povedal,že Jaroslav Halák by mal byť zajtra na tréningu Slovana.A tak som dúfal,že už zajtra získam vytúžené podpisy a fotky s Jaroslavom Halákom.A tak som sledoval tréning.V tom som si všimol,že na tréningu sa nečakane objavil aj Ľubomír Višňovský.Povedal som si,super aj jeho karty tu mám.A Ľubomír Višňovský mi podpísal obe karty,čo som mu podal a tiež sa so mnou podobne ako Miroslav Šatan odfotil.
Dňa1.Septembra.2010
Som bol na tréningu Slovana po tretí a zároveň posledný raz,kedy som mal šancu získať podpisy,fotky a možno aj viac od Jaroslava Haláka.Už počas cesty na štadión som sa modlil, aby tam bol.Prišiel som s babkou k ľadovej ploche a s napätím sa rozhliadal či uvidím prekrásnu masku Jaroslava Haláka. Po chvíli rozhliadania som ju neuvidel a taktiež ani babka nie.Vtom išiel,podobne ako včera,okolo Samuel Petráš a babka sa ho spýtala,či tu dnes je Jaroslav Halák.Z jeho úst zaznela pozitívna správa,že Jaroslav Halák je ešte v šatni a prezlieka sa.V duchu som vyskočil od radosti a povedal som,že už som sa zľakol,že tu ani dnes nie je.Babka navrhla,aby sme išli do šatne za ním,aby nám náhodou zase neutiekol.Súhlasil som.A tak mi Jaroslav Halák v šatni podpísal vyrobenú podpiskartu,ktorú asi 40 sekúnd obdivoval a dal mi na ňu aj venovanie.Tiež mi podpísal aj druhú hokejovú kartu a odfotil sa so mnou,podobne ako pred ním Miroslav Šatan a Ľubomír Višňovský.Potom som sa ho opýtal,či si môžem odfotiť jeho Vancouverskú reprezentačnú prekrásnu prilbu.Jaroslav Halák mi to dovolil.Potom som si spomenul na môjho kamaráta,ktorý mi povedal,že keď brankári menia klub,menia aj masku a spýtal som sa ho,či mi nemôže dať svoju Montrealskú masku,keďže prestupuje do ST.Louis.On mi na to odpovedal,že keby ju tu mal,tak mi ju dá,ale ju nechal v Montreale,kam sa už nevráti a Montreal ju vydraží.A tak sme sa rozlúčili.Potom som ešte chviľu sledoval tréning,kde som si odfotil hráčov pri striedačke okolo trénera a išli sme spokojne domov so splnenými cieľmi,lebo sa babka ponahľala,keďže mala robotu.Ja osobne by som najradšej ostal na tréningu až do konca.
Dňa30.Januára.2011
Bola beseda vedenia a trénerov Slovana Bratislava s fanklubom Verní Slovanu v reštaurácii Play-Off vedľa štadióna.Keď sa beseda skončila a vyšiel von manažér Slovana Maroš Krajči spomenul som si čo mi povedal Miroslav Šatan keď som si od neho pýtal jeho dres v ktorom hral za Slovan že on mi ho dať nemôže a že si ho mám vypýtať od Maroša Krajčiho.A tak som povedal Marošovi Krajčimu že som zberateľ hokejových predmetov a veľmi by ma potešilo keby bol v mojej zbierke aj dres Miroslava Šatana v ktorom hral za Slovan.On mi na to povedal že dobre že si mám poňho prísť po ďalšom zápase.****
Dňa12.Februára.2011
Som čakal slovenskú hokejovú reprezentáciu v hoteli Bratislava pred finálovým zápasom Slovakia Cupu 2011 Slovensko Švajčiarsko,ktorý sa potom skončil našim víťazstvom 2:0.Získal som tam podpisy od Marcela Hossu,Richarda Stehlíka,Petra Bondru,Branislava Mezeia,Reného Vydareného,Richarda Zedníka,Petra Hamerlíka,Branka Radivojeviča a Ivana Baranku .Ivan Baranka mi dokonca okrem podpísania mojej karty,dal aj jednu inú svoju kartu,ktorú mal on a tiež ju podpísal.Dokonca mám aj podpisané karty aj od Rastislava Deja,ktoré on doniesol pre mňa z auta a podpísal mi ich.S Ivanom Barankom,Brankom Radivojevičom,Marcelom Hossom,Richardom Lintnerom,Petrom Bondrom,Richardom Zedníkom,Branislavom Mezeiom,Petrom Hamerlíkom,Richardom Stehlíkom a s Reném Vydareným som sa aj odfotil.Tieto fotky môžete vidieť vo fotogalérii Ja a Slovenská hokejová reprezentácia 12.2.Slovakia Cup 2011.
Dňa18.Februára.2011****
Dnes nastal ten deň D keď som si mal po zápase vyzdvihnúť slovanistický dres Miroslava Šatana.A tak som išiel k VIP sektoru a Maroš Krajči povedal že poprosil Veroniku Némethovú manažérku Slovana pre styk s verejnosťou aby preňho išla že o chvíľu ho prinesie.O chvíľu ho priniesla a keď mi ho Maroš Krajčí dal prekvapene povedala že netušila že ten dres je pre mňa.Pozrela sa na ten dres a dodala že podpis Miroslava Šatana tam ešte chýba.Ja som povedal že si ho dám v lete na tréningu podpísať.Nato Veronika Némethová povedala že mám chvíľu počkať že pre mňa ešte niečo má a doniesla slovanistickú šiltovku s menom a číslom Miroslava Šatana na boku a jeho vlastnoručným podpisom na šilte a dala mi ju.
Dňa23.Februára.2011
Bol na Hlavnom námestí turnaj Slovakia on ice.Na tomto turnaji sa najskôr rozdelili Slovanisti oblečení v karnevalových maskách do dvoch mužstiev a hrali proti sebe neskôr si mužstvo Slovana zahralo proti fanúšikom Verným Slovanu.Keďže tam bolo veľa ľudí a nič by som nevidel tak ma Verní Slovanu vyniesli na pódium odkial som mohol pohodlne sledovať oba zápasy.Po zápase si David Hájek všimol že som tam a dal mi mini fanúšikovskú hokejku Slovana Bratislava s nápisom HC Slovan Bratislava a znakom mužstva.Potom ma zniesli z pódia a Dávid podpredseda fanklubu Verní Slovanu mi povedal že keď chcem si môžem zastrielať na Pavla Rybára.S radosťou som ponuku prijal a pri prvom pokuse mala strela dobrú výšku aj razanciu ale preletela tesne vedľa pravej tyčky a tak nasledoval druhý pokus ktorý už skončil gólom v sieti Pavla Rybára a priateľské podanie rúk po ňom. Logicky za jeho pomoci lebo keby to nechcel tak ho laik nikdy nemá šancu prekonať.Potom mi moderátor dal ďalšiu fanúšikovskú mini hokejku,puk so znakom Slovana,nafukovacie tyčky na povzbudzovanie a šál.Spýtal sa ma že či viem prečo som dostal ten šál a po mojej odpovedi že neviem vtipne odpovedal že preto lebo som ošálil Rybára.Potom bola autogramiáda Slovanistov kde som rozšíril svoju zbierku o nové podpisy a karty.Nakoniec som sa odfotil s Pavlom Rybárom a Braňom Konrádom ktorý na fotke stoja za mnou a vytvárajú svojimi betónmi za mnou hradbu.Fotky z tejto akcie nájdete vo fotoalbume Slovakia on ice 2011.
Dňa21.Marca.2011
Dnes som sa bol pozrieť v sieni slávy slovenského ľadového hokeja v Avione.Bolo tam veľa obrazov hokejistov,fotiek z rôznych hokejových udalostí,boli tam všetky juniorské trofeje,trofeje z olympiád,z nižších kategórii majstrovstiev sveta,trofeje z A-kategóŕie majstrovstiev sveta ako aj rôzne výročné trofeje a trofeje jednotlivých hráčov.Každý hráč mal svoju vitrínu,ktorá bola plná jeho osobných exponátov ako trofeje,dresy,puky rukavice......a za ňou bola veľká plocha s fotkou hráča,ktorého veci boli v nej a vedľa fotky boli o ňom napísané dôležité informácie ako dátum narodenia krátky životopis........
Od dňa29.Aprila 2011 do dňa15.Mája.2011
Prvých päť dní MS v hokeji som na podpisy nechodil a ďalšie dni som hneď po škole išiel k niektorému z hotelov v Bratislave, kde boli ubytované mužstvá. Dokonca som si v škole vybavil, že som si počas zostávajúcich dní šampionátu, nemusel písať domáce úlohy, ani sa učiť a v škole ma neskúšali, ani som nepísal písomky.V šiesty deň šampionátu som teda išiel k hotelu Double Tree by Hilton vedľa zimného štadióna Ondreja Nepelu.Tu boli ubytovaní Slováci, Česi a Švédi.Z Čechov sa mi podarilo získať skoro všetky podpisy okrem Radka Martínka,lebo sa zranil a odceskoval domov skôr,ako som ho stihol požiadať o podpis.Ostatných mám podpísaných v špecialnej knihe,ktorú česi vydali pre novinárov pred MS a mne sa k nej podarilo dostať.Menovite to boli Martin Havlát,Milan Michálek,Patrik Eliáš,Jakub Voráček,Jaromír Jágr,Roman Červenka,Petr Vampola,Tomáš Rolínek,Jakub Klepiš,Jan Marek,Petr Prucha,Jiří Novotný,Petr Hubáček,Petr Koukal,Michael Frolík,Marek Židlický,Karel Rachunek,Petr Čáslava,Ondřej Němec,Martin Škoula,Lukáš Krajíček,Jakub Nakládal.Ondřej Pavelec,Jakub Štěpánek a Jakub Kovář.Podpisy som získal buď osobne alebo som nechal knihu na recepcii a tam to hráčom dali podpísať recepční. Okrem knihy som získal aj podpisy na karty od Romana Šimíčka,Tomáša Plekanca,Jaromíra Jágra,Lukáša Krajíčka,Zbynka Michálka,Martina Havláta,Jakuba Voráčka,Patrika Eliáša a Mareka Ždlického.Potom prišli na rad fotky s Čechmi.Fotky mám s Tomášom Plekancom,Marekom Židlickým,Martinom Škoulom,Jakubom Voráčkom,Ondřejom Pavelcom,Zbynkom Michálkom,Lukášom Krajíčkom,Jaromírom Jágrom,Karlom Rachunkom a Patrikom Eliášom.V siedmy deň šampionátu som zase pred hotelom Double Tree by Hilton odchytával slovenských hračov.Podpisy som získal od Pavla Demitru,Milana Jurčinu,Michala Handzuša,Richarda Pánika,Mariána Gáboríka,Borisa Valábika,Ladislava Nagya a Marcela Hossu.A fotky mám s Martinom Cibákom, Milanom Bartovičom,Jozefom Stumpelom,Pavlom Demitrom,Štefanom Ružičkom,Richardom Stehlíkom,Michalom Sersenom,Petrom Podhradským,Dominikom Graňákom,Ľubošom Bartečkom,Ladislavom Nagyom,Michalom Handzušom,Ivanom Majeským,Mariánom Gáboríkom a Milanom Jurčinom.Okrem hráčov slovenského výberu mi podpísali karty a odfotili sa so mnou aj Tréner Glen Hanlon,bývalý hráč Richard Lintner,legendy hokeja Václav Nedomanský a Peter Šťastný.Keď začala štvrťfinálová časť pred hotelom Double Tree by Hilton som získal ešte podpis Švéda Patrika Berglunda. Posledný človek,s ktorým som sa odfotil pred hotelom Double Tree by Hilton bol prezident Medzinárodnej hokejovej federácie René Fasel .Počas ďalších dvoch dní bola mojím stanovišťom plocha pred hotelom Gate One,ktorý sme prezývali aj veterná hora,lebo tam takmer nepretržite fúkal silný vietor.Tento hotel bol domovom Fínov a Rusov. Z fínskych hráčov som získal podpisy Mikka Koiva,Tuoma Ruutua a Ossiho Vaanena.A z fínskych hokejových legiend mám podpis od Teppa Numminena.A fotky mám s Mikkom Koivu,Tuomom Ruutu,Ossim Vannanenom a Nikom Kapanenom.A z fínskych legiend mám fotky s Teppo Numminenom,Pasi Nurminenom a Ville Peltonenom.Z ruských hráčov som získal podpisy Maxima Afinogenova,Ilyu Kovalchuka,Alexeja Morozova,Alexandra Radulova a Alexandra Ovechkina.Práve k podpisu Alexandra Ovechkina sa viaže najzaujímavejšia príhoda pred hotelom Gate One.Keď išiel Alexander Ovechkin späť do hotela z vychádzky,tak stálo v rade viac zberateľov žiadajúcich ho o podpis a natrčajúcich ruky s kartami a fixkami.Všetkých však obišiel, len mne,poslednému v rade zobral z ruky fixku, a tak ako som držal v ruke kôpku jeho kariet,vrchnú podpísal,vrátil mi fixku a odišiel.Ešteže som mal pevnú ruku, takže na vrchnej karte,ktorú podpísal, sa podľa slov všetkých okolostojacich neúspešných žiadateľov o podpis,zrodil najkrajší podpis Alexandra Ovechkina,aký kedy zberatelia videli.Z ruských hráčov mám fotky s Maximom Afinogenovom,Alexandrom Radulovom,Alexeiom Morozovom,Ilyom Kovalchukom a v tento deň sa mi k podpisu Alexandra Ovechkina, podarilo vybaviť aj spoločnú fotku mňa s ním.Z ruských legiend mám fotku s Vladislavom Tretiakom.Moje top stretnutie celých MS sa začalo odvíjať práve pri hoteli Gate One,keď som čakal, či mi Alexander Ovechkin nepodpíše náhodou ešte jednu kartu.V tom došiel jeden zberateľ a povedal,že dnes by sa na zápas Kanady mal prísť pozrieť Mark Messier a že ho už videli v meste a býva v hoteli Carlton.V tom som babke povedal,kedže som vedel,že od Alexandra Ovechkina sa mi dostať další podpis už asi nepodarí,aby sme išli skúsiť získať podpis od Marka Messiera.V tom mi zberateľ,ktorý túto správu oznámil,povedal,že to je zabitá akcia a že sa k Markovi Messierovi v hoteli nedostanem.Ja som však vedel,že pomer šancí dostať sa k Markovi Messierovi a získať ďaľší podpis od Alexandra Ovechkina je skoro rovnaký a tak sme išli s babkou ku Carltonu.Cestou sme stretli živú sochu hokejového brankára,s ktorou som sa odfotil a pokračovali sme v ceste.Kúsok ďalej som sa odfotil s tiež zaujímavou sochou hokejistu,ale tentokrát to už nebola živá socha a bol to hráč nie brankár.Potom sme sa už zastavili až v cieli,teda v Carltone.Tam som sa šibalským spôsobom spýtal recepčnej,či mám správnu informáciu, ak je moja informácia taká že by tu mal byť ubytovaný Mark Messier a dúfal som,že touto šibalskou otázkou obídem klauzulu že nemôžu poskytovať informácie o hosťoch.To sa mi,ale nepodarilo a tak som vysvetlil recepčnej,že mi ide len o podpis a fotku,a že nie som terorista.Najskôr som síce aj tak dostal pôvodnú odpoveď,ale po desiatich minútach mi povedala,že sa pokúsi porozprávať s jeho šoférom.Pristúpila k mladému pánovi,ktorý bol podľa mňa Martin Madej známy hitom Potlač Bobby,lebo chcem naspäť to lego.Povedala mu pár slov,vrátila sa ku mne a povedala mi,že pán Mark Messier o desať minút odchádza a pred odchodom príde za mnou.O chviľu sa zjavil na recepcii s úsmevom mi podpísal karty a odfotil sa so mnou a odišiel.V tom momente som si uvedomil dve veci.Tá prvá bola,že skutočné hviezdy,akou Mark Messier bezpochyby je,kedže podľa mňa je to druhý najlepši hráč sveta, aký kedy hral po Waynovi Gretzkom,nerobia drahoty okolo svojej osoby,ba naopak správajú sa úplne normálne a milo.Druhá bola,že sa nemám nikdy vzdávať a vyskúšať všetko,aj keď sa mi to zdá zabité,lebo to či je to naozaj zabité,nezistím kým to nevyskúšam.Toto poznanie ma veľmi posunulo a výrazne mi pomohlo pri rozširovaní zbierky.