Občianske právo
Občianske
právo
Prameňom občianskeho práva je u nás:
- Ústava SR,
- Občiansky zákonník
- Občiansky súdny
poriadok (upravuje občianske právo procesné, t.j. postup súdov
a účastníkov konania v občianskoprávnych sporoch)
Občiansky
zákonník upravuje občianskoprávne vzťahy:
-
osobného a majetkového charakteru medzi fyzickými osobami, medzi fyzickými
a právnickými osobami, medzi fyzickými osobami, právnickými osobami
a štátom,
- nemajetkového charakteru (napr. ochrana
autorských práv),
- súvisiace s ochranou osobnosti (napr.
ochrana mena, súkromia, atď.).
Občianske
právo upravuje občianskoprávne vzťahy, ktorých predmetom sú veci, majetkové
práva a iné hodnoty.
Veci
môžu byť:
hnuteľné - hociktorá vec,
s ktorou môžeme pohnúť,
nehnuteľné - pozemky a stavby
spojené so zemou pevným základom.
Účastníci
občiansko-právnych vzťahov - fyzické
a právnické osoby.
Fyzickou osobou je každý človek od
narodenia. Narodením vzniká spôsobilosť fyzickej osoby mať práva
a povinnosti. Túto spôsobilosť má aj počaté dieťa, ak sa narodí živé.
Smrťou táto spôsobilosť zanikne. Dôležitá je však spôsobilosť fyzickej osoby na právne úkony, t.j. vlastnými právnymi
úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti, ktorú fyzická osoba získava
až dosiahnutím plnoletosti. Táto spôsobilosť môže byť odobraná podľa §10 OZ na základe rozhodnutia súdu a to
pri:
a)
duševnej chorobe,
b)
pri nadmernom požívaní alkoholu, alebo iných omamných látok.
Právnická osoba –
Vzniká
dňom zápisu do obchodného a iného registra (napr. register obcí, register
nadácií a pod.). Môže ňou byť:
a) viac
fyzických osôb,
b) účelové
združenie majetku - fondy, nadácie...
c) jednotka
územnej samosprávy - obec, VUC,
d) iné subjekty, o ktorých to ustanoví
zákon (napr. banky, televízia, štátne podniky, rozpočtové, príspevkové
organizácie).
Občiansky zákonník
upravuje zastúpenie:
1)
zo zákona (rodič - dieťa),
2)
na základe rozhodnutia štátneho orgánu (opatrovníctvo),
3)
na základe plnomocenstva.
Občiansky zákonník rieši
problematiku:
- Ochrany osobnosti
- Vecné právo - Práva vlastníkov (vlastnícke právo)
- Dedenie
- Záložné právo
- Zádržné právo
- Záväzkové právo (typy zmlúv)
Ochrana osobnosti
Fyzická
osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä na ochranu:
- života
a zdravia,
- občianskej cti
a ľudskej dôstojnosti,
- súkromia,
- svojho mena,
prejavov osobnej povahy (listy, zápisníky, podobizne, snímky, zvukové
záznamy).
Písomnosti
osobnej povahy, podobizne, obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej
osoby smú sa zhotoviť alebo použiť len s jej privolením.
Ak
bola znížená dôstojnosť fyzickej osoby, má právo na:
- primerané
zadosťučinenie (napr. verejné ospravedlnenie),
- náhrada
nemajetkovej ujmy v peniazoch
Občianske právo
upravuje:
a)
právo vecné
b)
právo záväzkové
Právo vecné
Do
vecného práva patrí napr. právo vlastnícke.
Vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať,
užívať, požívať jeho plody a úžitky a narábať s nimi. Všetci
vlastníci majú rovnaké práva - rovnaká ochrana štátu.
Práva vlastníkov:
- Právo držať predmet
svojho vlastníctva - vlastník je oprávnený predmet svojho vlastníctva
držať (napr. rodinný dom, auto...).
- Právo predmet
vlastníctva užívať a požívať jeho plody a úžitky (napr. úrodu zo
záhrady, úroky z vkladov...).
- Právo nakladať
s vlastníctvom (napr. dať do prenájmu...).
- Právo na ochranu
vlastníctva - vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto neoprávnene
zasahuje do jeho vlastníckeho práva.
Vlastníctvo
bytov a nebytových priestorov,
vlastníctvo štátu upravuje osobitný zákon.
Povinnosti vlastníkov:
Povinnosť
vlastníka zdržať sa všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval
iného alebo vážne ohrozoval výkon jeho práv. Vlastník nesmie ohroziť susedovu
stavbu alebo pozemok úpravami pozemku, nesmie nad primeranú mieru obťažovať
susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými
a tekutými odpadmi, svetlom, tienením, nesmie nechať chované zvieratá
vnikať na susediaci pozemok, prípadne nešetrne odstraňovať vetvy stromu
presahujúce na jeho pozemok.
Vlastník
je povinný strpieť, aby v stave núdze alebo v naliehavom verejnom
záujme bola na nevyhnutný čas a v nevyhnutnej miere a za náhradu
použitá jeho vec, ak sa nedá účel dosiahnuť inak (napr. v prípade požiaru
môžu požiarnici vstúpiť na pozemok).
Vo
verejnom záujme je možné vec vyvlastniť alebo vlastnícke právo obmedziť (napr.
výstavba diaľnice).
Spoluvlastníctvo - vlastníctvo jedného
predmetu viacerými osobami. Spoluvlastníctvo môže byť:
podielové - keď každý má určitý
podiel,
bezpodielové - existuje iba
v manželstve. V bezpodielovom vlastníctve manželov je všetko, čo môže
byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za
trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako
aj vecí, ktoré slúžia osobnej potrebe, alebo výkonu povolania len jedného z manželov,
vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému
z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva.
Zánikom manželstva zaniká aj bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.
Vlastníkmi sa môžeme
stať (spôsoby nadobúdania vlastníctva):
a)
kúpnou zmluvou
b)
dedením
c)
darovaním
d)
rozhodnutím štátneho orgánu
e)
iným spôsobom - vydržaním (ten, kto má hnuteľnú vec v držbe 3 roky
a nehnuteľnú 10 rokov v dobrej viere)
Dedenie
1) zo zákona - vtedy, keď poručiteľ
nezanechal závet, kto a v akom pomere bude dediť. Podľa zákona sú
dedičia rozdelení do 4 skupín:
1.
skupina - poručiteľove deti a manžel/ka (manžel/ka dedí vždy polovicu,
druhá polovica sa dedí rovnakým dielom medzi manželom/kou a deťmi),
2.
skupina - keď poručiteľ nemal deti, tak dedí manžel/ka + poručiteľovi rodičia +
tí, ktorí s poručiteľom žili 1 rok v spoločnej domácnosti,
3.
skupina - súrodenci poručiteľa + tí, ktorí s poručiteľom žili 1 rok
v spoločnej domácnosti,
4.
skupina - prarodičia poručiteľa a ich deti.
Ak
sa nikto nenájde, tak dedičstvo pripadá štátu.
2) zo závetu - môže ho napísať
každý, kto je spôsobilý na právne úkony, mladistvý len vo forme notárskej
zápisnice.
a)
holografický - napísaný vlastnou rukou, treba napísať deň, mesiac, rok, podpis,
nevyžadujú sa svedkovia a ani overenie,
b)
alografický - nie je napísaný vlastnou rukou, ale na počítači, stroji, môže ho
napísať aj iná osoba. Musí obsahovať okrem vyššie uvedených skutočností aj
podpisy 2 svedkov a notárske overenie (v prípade nevidomých musia byť traja
svedkovia a vyžadujú sa podpisy tých, ktorí závet dotyčnému prečítali, písali).
V závete
musí potomkom pripadnúť aspoň toľko, koľko by im pripadlo podľa zákona.
3) zo zákona a zo
závetu
V tej
časti, kde je závet neplatný, dedí sa zo zákona.
V závete
poručiteľ nemôže vynechať potomkov (sú to neopomenuteľní dedičia). Vydedenie
nie je súčasťou závetu - je to osobitná listina
o vydedení.
Poručiteľ
môže vydediť potomka len v štyroch prípadoch:
a)
ak v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc
v chorobe, starobe alebo iných závažných prípadoch,
b)
ak o poručiteľa trvalo neprejavuje skutočný záujem, ktorý by ako potomok
mal prejavovať,
c)
ak bol odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní
najmenej jedného roka,
d)
ak trvalo vedie neusporiadaný život.
Pokiaľ
chce poručiteľ vydediť aj potomkove deti, musí to v listine uviesť.
Dedičstvo
sa dá do jedného mesiaca odmietnuť.
V tejto
časti Občiansky zákonník upravuje aj:
Záložné právo slúži na zabezpečenie
pohľadávky tým, že v prípade jej riadneho nesplnenia je zákonný veriteľ
oprávnený domáhať sa uspokojenia zo založenej veci.
Zádržné právo môže uplatniť ten, kto
je povinný vydať hnuteľnú vec, môže ju zadržať, aby zabezpečil svoju splatnú
peňažnú pohľadávku voči tomu, komu je povinný tú vec vydať.
Vecné bremená obmedzujú vlastnícke
právo k veci v prospech iného subjektu. Toto obmedzenie sa môže
vzťahovať len na nehnuteľnosti a má individuálne určený obsah. Povinnosť
vyplývajúca z vecného bremena môže spočívať v povinnosti
v prospech oprávneného subjektu:
a)
niečo strpieť (napr. čerpanie vody zo studne za účelom polievania cudzej
záhrady),
b)
niečoho sa zdržať (napr. neoplotiť časť záhrady pri svojom dome),
c)
niečo konať (napr. udržovať studňu na svojom pozemku aj pre potreby tretích
osôb).
Vecné
bremená vznikajú spravidla na základe zmluvy - písomne, môžu vzniknúť súdom
schválenou dohodou dedičov o vysporiadaní dedičstva, ale aj rozhodnutím
príslušného orgánu (stavebné povolenie). Niekedy môžu vzniknúť zo zákona (zákon
o vlastníctve bytov a nebytových priestorov). Vecné bremená sa
zapisujú do katastra nehnuteľností a s vkladom je spojený ich vznik,
zmena a zánik.
Záväzkové právo
Predmetom
záväzkového práva sú záväzkové vzťahy, ktoré možno vymedziť ako vzťahy,
z ktorých veriteľovi vzniká právo na plnenie od dlžníka a dlžníkovi vzniká
povinnosť splniť záväzok.
Typy zmlúv podľa Občianskeho
zákonníka:
Kúpna zmluva
Podstatnými náležitosťami kúpnej zmluvy
sú:
- zmluvné strany -
predávajúci a kupujúci,
- predmet kúpy - môže
byť vec hnuteľná alebo nehnuteľná (napr. predaj a kúpa bicykla, auta,
bytu, pozemku a pod.),
- kúpna cena - jej
výška sa určuje dohodou v súlade so všeobecne záväznými právnymi
predpismi,
- spôsob platenia
kúpnej ceny (napr. v hotovosti, na účet, v mesačných splátkach
a pod.),
- dohoda
o prechode vlastníckeho práva (napr. zaplatením kúpnej ceny,
zaplatením prvej splátky
a pod.),
- ďalšie ujednania
(napr. oboznámenie s technickým stavom veci, so znaleckým posudkom,
s vadami a pod.),
- miesto
a dátum, podpisy predávajúceho a kupujúceho.
Z kúpnej
zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť odovzdať predmet kúpy kupujúcemu
a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň
predávajúcemu dohodnutú cenu. Ak je predmetom kúpy nehnuteľnosť, musí sa kúpna
zmluva uzavrieť písomnou formou.
Darovacia zmluva
Účastníkmi
sú darca a obdarovaný. Darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva
alebo sľubuje obdarovanému, a ten dar alebo sľub prijíma. Darovacia zmluva
musí byť písomná, ak je predmetom daru nehnuteľnosť. Účinnosť nadobudne
registráciou na notárstve.
Zmluva o dielo
Účastníkmi
sú objednávateľ a zhotoviteľ diela (podnik, živnostník). Zmluvou
o dielo sa zhotoviteľ diela zaväzuje objednávateľovi, že vykoná dohodnuté
dielo za dohodnutú cenu na svoje nebezpečenstvo (napr. zhotovenie vodovodnej
prípojky, úprava záhradných priestorov).
Nájomná zmluva
Účastníkmi
sú prenajímateľ a nájomca. Nájomnou zmluvou prenajímateľ ponecháva za
odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne užíval, alebo z nej bral úžitky.
Predmetom
nájmu môžu byť veci hnuteľné a nehnuteľné, ale aj časť veci, prípadne jej
súčasť. Nájomné - pod ním rozumieme odplatu za prenechanie určitej veci na
užívanie. Poskytuje sa predovšetkým vo forme peňažnej, ale nie je vylúčené jeho
plnenie vo forme naturálnej.
Zmluva o ubytovaní
Dáva
objednávateľovi právo, aby mu ubytovateľ poskytol prechodné ubytovanie na
dohodnutý čas alebo na čas vyplývajúci z účelu ubytovania v zariadení
na to určenom (napr. ubytovanie na školskom výlete).
Poistná zmluva
Poistnou
zmluvou sa poisťovateľ (poisťovňa) zaväzuje poskytnúť v dohodnutom rozsahu
plnenie, ak nastane poistná udalosť (napr. dopravná nehoda, zranenie).
Poistenec je povinný platiť poistné. Poistiť možno majetok (pre prípad jeho
poškodenia, straty, odcudzenia), fyzickú osobu (pre prípad zranenia, smrti)
alebo zodpovednosť za škodu. Osobitným druhom poistenia je sociálne poistenie -
verejnoprávne poistenie občanov pre prípad choroby, úrazu, staroby a pod.
Ďalšie
zmluvy - zmluva o preprave osôb a nákladu, zmluva o vklade,
zmluve o úschove, zakladateľská zmluva, zámenná zmluva....
Občianske súdne konanie
Práva
a povinnosti vyjadrené v Občianskom
zákonníku môžu byť občanmi súdne vymáhané pri občianskom súdnom konaní. Toto konanie je právom stanovený postup pre
rozhodovanie sporov v súkromnoprávnej oblasti. Riadi sa Občianskym súdnym poriadkom. Podľa
Občianskeho súdneho poriadku sa prerokovávajú všetky záležitosti okrem
trestných činov. Popri občianskoprávnych vzťahoch sú predmetom konania aj záležitosti z oblasti
obchodného, rodinného a pracovného práva.
Konanie
sa začína na návrh toho, kto sa domáha rozhodnutia, teda na základe žaloby.
Obvinenie vznáša poškodená strana, a nie štát, ako v trestnom práve.
Účastníci konania sú si rovní. Účastníkmi konania sú:
- navrhovateľ (žalobca) - ten, kto sa
dožaduje naplnenia svojich práv,
- odporca (žalovaný) - ten, od ktorého
sa požaduje, aby splnil svoje povinnosti.
Občianskoprávne
spory sa nemusia riešiť iba súdnou cestou, ale môžu skončiť aj zmierom - keď sa
strany dohodnú, vtedy súdu len oznámia, že uzavreli zmier.
Sankcie: a) uvedenie vecí do pôvodného stavu
b) náhrada škody
c) satisfakcia nemajetkovej ujmy - verejné ospravedlnenie
V samotnom
konaní rozhoduje súd rozsudkom, prípadne uznesením. Proti rozhodnutiu súdu
možno uplatniť opravné prostriedky:
riadne
(odvolanie) - pokiaľ rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť,
mimoriadne
(obnova konania, dovolanie) - po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia.