Štefan Hajovyj pracoval ako úradník na metropolitnom úrade v Ľvove a
dobre poznal ľudí prichádzajúcich do úradu za metropolitom Andrejom
Šeptickým. Keď Nemci po úteku boľševikov z Ľvova v júli 1941 otvorili
väzenia, aj Štefan sa šiel zo zvedavosti pozrieť do väzenia nazývaného
"Bryghitky", pretože medzi ľuďmi sa hovorilo, že boľševici pred svojim
útekom zmasakrovali stovky väzňov. To, čo videl v podzemí väzenia, však
predčilo všetky jeho predstavy a poznačilo na celý život. Kopy
rozkladajúcich sa mŕtvol a strašná scéna: "Kňaz ukrižovaný na stene s
dieťaťom vloženým do jeho brucha". Tvár ukrižovaného kňaza poznal z
metropolitného úradu. Bol si istý, že ukrižovaným je redemptorista
Zynovij Kovalyk...
Zynovij Kovalyk sa narodil 18. augusta 1903 v Ivatšiv Horišnij, blízko
Ternopoľa. Už od detstva bol známy svojou pobožnosťou a
nekompromisnosťou v otázkach náboženstva a viery. Redemptoristom sa
stal zložením rehoľných sľubov v auguste 1926. Predstavení ho poslali
študovať do Belgicka a po návrate bol 9. augusta 1932 vysvätený na
kňaza. Na primičný obrázok napísal modlitbu, ktorá sa stala jeho
životným mottom: "Ó Ježišu, prijmi ma spolu s Obeťou Tvojho Tela a
Tvojej Krvi. Prijmi túto moju obetu za Tvoju Svätú Cirkev, za
Kongregáciu, za vlasť... Ó Mária, drahá moja Matka, ochraňuj moje
kňazstvo ...". Po vysviacke pracoval ako misionár na Volyni a v
Stanislavove. S veľkou radosťou šíril mariánsky kult a využíval každú
príležitosť, aby mohol svoju Nebeskú Matku osláviť modlitbou. S
príchodom boľševikov sa musel stiahnuť do Ľvova. Jeho služby vďaka
organizačnému talentu a zmyslu pre vedenie ekonómie využíval i samotný
metropolita Šeptický. Toto však bolo tŕňom v oku jeho nepriateľov,
ktorí ho považovali za pravú ruku metropolitu a snažili sa nájsť
zámienku, aby ho mohli uväzniť. No on sa nebál a napriek jasnému
nebezpečenstvu, priamo nazýval dobro dobrom a zlo zlom. Za pravdu bol
ochotný položiť aj svoj život, čo potvrdzujú i jeho slová: "Ak toto
bude Božia vôľa, s radosťou prijmem aj smrť, ale ako kazateľ nebudem
robiť kompromisy, kriviac cesty pravdy". Mnoho kazateľov sa v tom
období akoby stiahlo a nepostavilo otvorene proti ateizmu, s ktorým sa
jednoduchí kresťania stretali na každom kroku a museli naň každodenne
reagovať. O. Zynovij vysvetľoval, že sa nedá spolupracovať so zlom,
nedá sa budovať Božie kráľovstvo s tými, ktorí tvrdia, že Boh
neexistuje. Vlastnú zásadu: "Jednoduchí ľudia nepotrebujú vysokú
teológiu, ale sú im potrebné pravdy o živote - na tomto svete a o
skutočnostiach tam hore" uplatňoval v styku s ľuďmi, ale predovšetkým
počas vysluhovania sviatosti zmierenia. Miesto, kde spovedal bolo často
obliehané kajúcnikmi, pretože skrze o. Zynovija mnohí poznávali
milosrdenstvo a dobrotu Boha.
Túžba po mučeníctve sa začala napĺňať deväť rokov po vysviacke. V noci
z 20. na 21. decembra ho KGB odvliekla z kláštora redemptoristov v
Ľvove a takmer štyri mesiace o ňom spolubratia nemali žiadnu správu.
Príčinou uväznenia mali byť nezrovnalosti s pasom, ale prakticky to
bola len "klasická" zámienka KGB, ako dostať nepohodlnú osobu do
väzenia. Zvyšok svojho života o. Zynovij strávil v jednom z
najbrutálnejších väzení, v tzv. "Bryghitkach" v Ľvove. Ani takéto
podmienky mu nebránili v tom, aby hlásal Božie Slovo, vysluhoval
sviatosti, katechizoval a viedol rôzne modlitby a pobožnosti. Toto
všetko sa to dialo v cele č. 71 s rozmermi 4,20 x 3,50 m, kde bolo
väznených 32 osôb. V cele sa nenachádzalo žiadne lôžko či stolička.
Väzni boli nútení spať na holej zemi jeden vedľa druhého, čím sa
zároveň "chránili" pred zamrznutím. O. Zynovij sa podľa svedectiev
delil aj tým málom, čo mal a v noci svojou prikrývkou prikrýval
spoluväzňov. Snažil sa potešovať a povzbudzovať a neraz rozprával
veselé zážitky z plodného misionárskeho života, aby väzňom zlepšil
náladu. V čase "vyšetrovania" podstúpil 28 výsluchov, sprevádzaných
hrubým násilím zo strany vyšetrovateľov.
V dňoch 22-29 jún 1941 Nemci bombardovali Ľvov a boľševici boli nútení
utiecť. Väzňov, ktorých nestačili odsúdiť a vyviesť do komunistických
lágrov, bez akéhokoľvek milosrdenstva masakrovali. V tomto období
zahynulo okolo 70 000 väzňov a medzi nimi aj o. Zynovij. Jeden z nich
na posledné dni s o. Zynovijom spomína: "Týždeň od 22. do 29. júna
1941, bombardovanie mesta, bol zvlášť ťažkým časom pre väzňov, ktorí
nevedeli, čo sa vonku deje. O. Kovalyk, fyzicky veľmi vyčerpaný, mal
panický strach pred bombami. Počas toho týždňa sa v cele č. 17
nachádzalo ešte šestnásť väzňov spolu s o. Zynovijom. Bol medzi nimi aj
jeden poľský kňaz a jeden Žid. Katolíci sa vyspovedali 27. júna a ten
istý večer prišli dozorcovia a odviedli trinásť väzňov aj s ich vecami.
V cele zostali Žid a dvaja mladí muži, z ktorých jeden bol odvedený
nasledujúcu noc...". Od toho času ho už spoluväzni z cely viac
nevideli. Podľa ďalších svedectiev ho komunistickí dozorcovia pred
smrťou, ktorá nastala medzi 27. a 29. júnom, ukrutne mučili a potom
ukrižovali na stenu väzenia. Ba ešte do rozrezaného brucha mu vložili
mŕtve dieťa!
Po roku 1990 redemptoristi pátrali po oficiálnych informáciách zo
strany KGB, prečo a kedy bol o. Zynovij zabitý. Z archívu KGB dostali
odpoveď, že väzeň č. 277, o. Kovalyk, bol skutočne v júni 1941
zastrelený v "Bryghitkach". Častokrát komunisti rozširovali nepravdivé
informácie alebo prekrúcali fakty a tento spomínaný dokument z archívu
KGB je toho ďalším príkladom. Nič to však nemení na fakte, že o.
Zynovijovi sa splnila túžba - obetovať svoj život ako obetu za Cirkev,
Kongregáciu, vlasť.
Po takomto svedectve sa určite natíska otázka: "Ako môže človek prijať
a pretrpieť takýto kríž, takéto strašné mučenie?". Odpoveď je tá istá,
ktorú dávali už prví kresťania. Ak kresťan svoj život zverí Bohu a
celkom sa mu odovzdá, On mu dá silu prijať a niesť každý kríž, hoc by
bol akokoľvek ťažký. Je to skúsenosť prvých kresťanov, ale to isté
zažili aj novodobí mučeníci komunistického režimu. To isté môžeme zažiť
aj my, ale len pod podmienkou, že sa bez výhrad odovzdáme Bohu, ktorý
síce niekedy na človeka "dopúšťa", ale nikdy ho neopúšťa! O. Zynovij,
prihováraj sa u Boha za nás hriešnych, aby sme sa Mu vedeli oddať s
takou láskou a odhodlaním ako Ty a aby sme tak získali nebeský veniec
víťazstva. O. Zynovij Kovalyk je mojim najobľúbenejším ukrajinským mučeníkom, pretože podľa mňa najviac trpel a pretože skrze svoje utrpenie dokázal odpustiť a modliť sa za svojich nepriateľov.
|