Víkendová action v Škarkétke
Uplynulý víkend 13.-14.3.2010 sme sa my dve (Tina a Gabika) spoločne s Milom Lisým a Adamom Turečkom z JK Strážovské vrchy snažili rozriešiť v Škarkétke, ako Milo vtipne hovorieval, jedinú konštantu na svete... Keďže ani tentoraz nemohol ísť s nami na akciu ten, kvôli ktorému sme túto akciu organizovali a síce Zdeno Jurík, museli sme sa zaobísť bez neho. Uplynulých pár dní snežilo, rovnako ako celý víkend a tak cesta hore Malužinskou dolinou bola vcelku "zaujímavá". Pri chate Škarkétka, keď to už inak nešlo, nasadzujeme snehové reťaze na Milovu "Feldu" a vyrážame lesnou cestou hore dolinou. Tu nás čakalo niekoľko prírodných "zlomyseľností". Najskôr konár uviaznutý v kolese, potom spadnutá reťaz na ľavom kolese. Keď to už vyzeralo, že je všetko v poriadku a konečne sme sa pohli, aj druhá reťaz sa rozhodla, že opustí koleso... A tak znova - zastaviť, potrápiť sa s reťazou aj so snehom a konečne môžme ísť ďalej. Z Milovej Feldy sa stal takmer offroad, veď v tom snehu vyšla až na zákrutu pod jaskyňou. Po prezlečení do kombinéz šliapeme hore svahom k jaskyni. Tu po zlanení vstupnej priepasti zisťujeme, že rebrík, ktorý tu nechali po poslednej akcii vyvesený na stene, akosi zamrzol. No nebol problém ho "sfunkčniť". Po prechode, či skôr preleze jaskyňou, ďalšom zlaňáku a rozšírení úzkych miest sa konečne dostávame na pracovisko - koncová plazivka vzniknutá rozšírením úzkej pukliny s prievanom, na jej dne v koncovej časti sa neustále vytváralo malé jazierko s konštantnou hladinou vody, ktorá ako pritekala, rovnako aj odtekala. Ako Milo vtipne podotkol, keď už nič na svete nie je konštantné, aspoň tá hladina vody je... Bolo potrebné zväčšiť profil chodby a dostať sa za jazierko. V prvý deň sme síce postúpili o niečo dopredu, ale ešte stále zostávalo to málinko, aby nás jaskyňa pustila ďalej.
Na druhý deň sme už šliapali posledný kilometer k jaskyni peši. Auto sme nechali pri chate Škarkétka, to už offroad byť nechcelo. Cestou hore nás poriadne vyfúkalo aj vymrazilo. Adam si ešte pri aute spomenul, že prilbu zabudol na interventke (budova SMOPaJ) v Mikuláši a tak zvolil štýl prilby á la Peťo Holúbek. V jaskyni na čelbe tentoraz prebrali žezlo baby a keď sa už schyľovalo možno aj k objavu, zase nastúpili chlapi. Z malej dutiny už civela tma. Po jej rozšírení sme si už my dve "strihali", ktorá cez ňu prejde ako prvá (nakoniec sme tam boli obidve). Jediná konštanta na svete už prestala byť konštantou... Za prelezom smerom doprava vedie úzka chodbička klesajúca nadol, ktorou odteká voda pritekajúca z ľavej strany z malej pekne vyerodovanej chodbičky. Zhora vedie prítokový meander, v spodnej časti sčasti zanesený sedimentami. Chodbička vedúca doprava vyzerá byť perspektívna. Napriek tomu, že sme sa nedostali do veľkých priestorov, hoci sme v to všetci s malou dušičkou dúfali, aspoň sme vyriešili problém s vodou. Jazierko by sa už nemalo vytvárať. Z jaskyne sme vyliezli už za tmy. To nás ešte čakala cesta domov. Na interventke sme sa stretli s Peťom Holúbekom, ktorému sme odovzdali kľúče a po rozlúčke sme nocou "mašírovali" domov.
Autor textu a foto: F. Majerníčková
Náhledy fotografií ze složky Víkendová action v Škarketke
