vtáci
Niečo o Papagájoch
Papagáj Kakaduový (ľudovo-korela)Nymphicus holladicus
Je jediným zástupcom svojho rodu a mnohími znakmi, ktorými sa odlišuje od ostatných ploskochvostých papagájov, pripomína vzdialené vývojové príbuzenstvo s kakadu. Na hlave má končistý chochol z uzkych pier a na koreni zobáka pásik kože ako majú kakadu.
Základné sfvarbenie korely je sivé, na vrchnej časti tela s hnedastým nádychom. Hlava, hrdlo a chochol sú jasnožlté s oválnymi pomarančovými škvrnami po bokoch hlavy. Na čiernosivých krídlach sa tiahnu pozdĺžne biele pásy. Stredné a vežké krídlové krovky a predné lakťové letky sú biele, oči hnedé, zobák a nohy modrosivé. Dospelý vták má dĺžku 30-32cm, krídlo 16-17cm a chvost 14-16cm. Samica nemá intenzívne žlto zfarbenú hlavu ani pomarančové škvrny na lícach. Spodné chvostové perá má dospelý samček čierne, samička svetlo pruhované. Mláďatá sa podobajú samičke.
Korela žije v celom vnútrozemí austrálskeho kontinentu. Páry zostávajú spolu aj vo vežkých kŕdžoch. V suchých rokoch sa zhromažďuje pri posledných pramoňoch tisíce korel. Patrí k najrýchlejším letcom medzi papagájmi. živí sa trávovými a burinovými semenami, v kultivovaných oblastiach aj pšenicou. V dutinách stromou znáša samička 4-6 vajec. Cez deň na ních sedí samček, čo je medzi papagájmi výnimkou. Mláďatá sa liahnuo 21 dní. Začiatočník v chove austrálskych papagájov by si mal najprv obstarať korely, lebo sú s ploskochvostých papagájov najmenej náročné.
Dobre hniezdia v búdkach rovnakej vežkosti ako pre rozely t.j.(Vnútorné rozmery 25x25 cm, výška 40cm, vletový otvor 8cm.) môžu byť v spoločnosti iných vtákov. Niektorý chovatelia odporúčajú chov niekožkých párov v jednej voliére;sám som však nemal s takýmto spôsobom chovu dobré skúsenosti. Vtáky rozličných párov na seba útočia a rušia pokojný priebeh hniezdenia. Zimu korela znáša celkom dobre. Pre ošetrovanie a kŕmenie platia všeobecné pokyny pre ploskochvosté papagáje.
Celkom osobitne sa správa korela vtedy, keď je jej búdka ohrozená. Zavesí sa nohami za bidielko pri vletovom otvore, spustí dolu telo, roztiahne krídla a vydáva syčavý zvuk. Týmto spôsobom vežmi učinne "zasrašuje" nepriateža. Taký istý zvuk vydávajú aj mláďatá, keď otvoríme búdku, hoci sú takmer ešte holé, a hadovite kmitajú hornou časťou tela hore a dolu.
Mláďatá, ktoré chová človek, sú vežmi krotké. V roku 1959 v Amerike odchovali 3 biele korely, v tom istom čase v Kalifornii strakaté korely a roku 1962 v Kolíne nad Rýnom čiastočné albíny. Biele vtáky sa rozmnožili.
Papagájec vlnkovaný (ľudovo-andulka)Melopsittacus undulatus
Tento jediný predstaviteľ svojho rodu je najmenší z ploskochvostých papagájov a je najrozšírenejším vtákom v klietkach Obýva takmer celý austrálsky kontinent, i keď jeho hlavné hniezdiská sú v súčasnosti na juhozápade a juhovýchode Austrálie. Základná farba peria papagájikov žijúcich v prírode je svetlozelená. Predná časť hlavy a hrdlo sú jasnožlté, na hrdle je 6 nápadných čiernych škvŕn a na lícach po jednej podlhovastej modrej škvrne. Vrchnú časť tela má zdobenú vlnkovaním, ktoré je najjemnejšie na hlave. Dve najdlhšie chvostové perá sú tmavomodré, ostatné zelenomodré so žltou škvrnou v prostriedku. Samček má modré ozobie, samička biele alebo hnedasté. Mláďatá sú sfarbené ako rodičia, len vlnkovanie, ktoré majú už od koreňa zobáka, ustupuje až neskoršie žltej farbe. Dĺžka dospelého vtáka je 21 cm, krídla 10,5 cm, chvosta 10 cm; váži asi 40 až 45 g. Papagájiky vlnkované neprestajne putujú za potravou vo veľkých kŕdloch a tak aj spoločne hniezdia. Po období dažďov veľmi rýchlo narastie a rozkvitne tráva, ktorej semenami sa väčšinou živia. V tom čase sa objavujú a obsadia každú dutinu, najmä v eukalyptoch. Keď vyvedú mláďatá a trávových semien ubúda, musia sa znovu sťahovať daľej. Nemajú pravidelné rozmnožovacie obdobie ako naše vtáky, hoci hniezdia zväčša od septembra do decembra.Hniezdia len vtedy, keď majú dostatok potravy, inak nehniezdia aj niekoľko rokovV mimoriadne horúcich suchých rokoch ich zahynie veľmi veľa.Tieto ťažke podmienky zmierňujú papagájikom vlnkovaným bieli osadníci zakladaním studní, hrádzí a iných napájadiel na vodu. Do Európy tohto papagájika prvý raz doviezli roku 1840. Dnes ich žije v klietkach a voliérach chovateľov viac ako v prírode. Utvorili veľa farebných variácií, ktoré sú dedičné podľa Mendelových pravidiel a robia jeho chov ešte zaujímavejším. Pre párik stačí klietka 60x30x40 cm. Búdky umiestnime zvonku na bočné strany klietky, a to dve pre jeden pár. Vnútorné rozmery dna majú byť 15x15cm, výška 25cm a vletový otvor 4,5cm. Do dna vyhĺbime jamku miskovitého tvaru, aby boli vajíčka pohromade. Na dno nasypeme trochu pilín, lebo papagájiky nenosia do vnútra žiadne stelivo. Strecha je pre potrebnú kontrolu odklápacia. Vo voliére ich môžeme chovať v skupine, čo je najprirodzenejší spôsob chovu. Môže byť v nej viac samčekov, ale ani jedna samička navyše. Zdravé papagájiky vlnkované nepotrebujú vyhrievané priestory a môžu aj cez zimu ostať v záhradnej voliére, chránej pred vetrom a dažďom. Počas hniezdenia znáša samička každý druhý deň, 3 až 7 aj viac bielych vajec. Aj mláďatá sa potom od 18.dňa liahnu každý druhý deň. Búdku opúšťajú o 35dní. Základným krmivom je proso, ovos a často im dávame zelené krmivo.
Pikošky