(Ne)myslet na Spika / napísala Secentity
(Ne)myslet na Spika
Buffy dokončila druhú sadu klikov, mierne zadýchaná vstala a
vytriasla si namáhané svaly. Prišla si zatrénovať, aby nemusela myslieť na to,
ako sa veci okolo nej kazia. Mala na krku nového zloducha, o ktorom ešte nič
nevedela a ktorý vyzeral ako reklama na služby plastického chirurga, mamu
trápila hlava, Dawn jej napínala nervy na prasknutie a Riley sa ešte stále
nevyrovnal so stratou svojej super sily, aj keď sa to snažil zamaskovať
všetkými možnými spôsobmi. A jej živé boxovacie vrece, ten tupec Spike sa tiež
kamsi vyparil. Všetko okolo nej bolo nepravé, falošné, umelé. Tak rada by
vrátila svoj svet do jeho starých koľají.
"Nevideli ste niekto Spika?" Opýtala sa vo dverách telocvične a jej
otázka pritiahla prekvapené pohľady celej party, ktorá sa ako vždy večer zišla
u Gilesa v Magic Boxe.
"Prečo sa pýtaš?" ozval sa Xander zabratý do roboty pri zadnej
poličke s talizmanmi.
"Keď ho dlho nevidno, určite niečo vymýšľa. Možno zase niekde fantazíruje,
že si dá vybrať čip, lebo už vie, že Iniciatíva sa nevyparila, že je stále tu.
A ja nemám chuť zachraňovať vládnych doktorov ako minule. Cez hliadku ho pôjdem
pre istotu skontrolovať."
Partii sa jej výhovorka zdala celkom pochopiteľná. Len Buffy vedela, že chce
zistiť, kde sa ten odfarbený hlupák poneviera, pretože si už zvykla, že ju vždy
nad ránom, keď sa vracia z obchôdzky pozoruje schovaný za veľkým stromom.
Dokonale zapadal do jej každodenného stereotypu. Keď bol pred domom mala
istotu, že nestvára hlúposti. A ona nechcela, aby ten peroxidový blb robil somariny,
lebo by ho potom musela naozaj zabiť! Nebola stavaná na likvidovanie
bezbranných obetí, radšej ho chcela mať na očiach. Lenže už viac ako týždeň sa
neukázal. Ak sa jej nepletie pod nohy cez hliadku možno bude trčať v tej svojej
zatuchnutej diere a donekonečna pozerať otrepané reprízy zamilovaných seriálov.
Sentimentálny blázon!
Cieľavedome si to namierila k jeho hrobke. Pred dverami sa nadýchla a vykopla
dvere, ako vždy. "Spike?!" temná ozvena v uzavretom priestore
zopakovala jej volanie.
Upír na posteli o poschodie nižšie sa pozviechal, vyliezol spod deky a v
poslednej chvíli si stihol natiahnuť gate na holý zadok.
"Hej! Povedal som ti už minule, že sa máš naučiť klopať," snažil sa
vyzerať nezainteresovane a naštvato.
"Chcem vedieť, čo máš zase za lubom!" Buffy sa postavila pol kroka
pre neho a hypnotizovala ho prísnym pohľadom.
"Čo je ťa do toho!" Spike sa dnes cítil pod psa a nemal náladu na ich
zvyčajné prekáračky.
"Daj pokoj doktorom z Iniciatívy a zabudni na to, že sa niekedy svojho
čipu zbavíš. Nauč sa s tým žiť. Rozumel si?!" Buffy mu ukazovákom klopkala
po prsiach a upír mal vážny problém ten drobný dotyk nedotknuto odignorovať.
Vidieť Buffy, aj keď naštvanú a protivnú, cítiť jej blízkosť, jej dych na
svojich prsiach to sa mu páčilo. Takmer sa usmial. Len tá nepríjemná horúčosť,
ktorá ho trápila už zopár dní rozptyľovala jeho pozornosť.
"No jasne!" prikývol a všetkými pórmi svojej nemŕtvej existencie si
želal, aby už konečne odišla, lebo inak sa neovládne a všetko svoje trápenie
jej vyplače na ramene.
Buffy si ho ešte raz podozrievavo premerala. Zdal sa jej dnes akýsi čudný.
Potom mykla plecom, otočila sa na podpätku a stratila sa mu na rebríku. Spike
si oprel zátylok o studenú stenu. Čelo mal spotené, ruky sa mu chveli a tento
krát to nebolo z Buffy. Naozaj mu bolo zle a nevedel čo s tým má robiť. Nebol
chorý už storočnicu, veď upíri nebývajú. Skôr si myslel, že ho trápi nejaká
kliatba. Možno ho má na svedomí Harmony a preto sa už pri ňom nejaký čas
neukázala. Zvalil sa naspäť do postele dúfajúc, že to za pár dní prejde.
Buffy sa pustila krížom cez cintorín, rozprášila dvoch či troch nedočkavých
zubáčov, ale jej srdce sa neuspokojilo. Strašil ju polonahý Spike. Už dávno sa
jej zamotal do života a bol otravný ako tŕň v päte. Ale perfektný, nádherný,
sexi tŕň. Dodnes ho bez trička nevidela a bol to teda fakt pohľad pre bohov.
Nádherne naukladané svaly rysujúce sa na jeho hrudníku ju mátali až kým
neprišla domov. Aby zaplašila neposlušné myšlienky dopriala si sprchu, ale ani
tento manéver nepriniesol želaný účinok.
Spike bol taký... inakší. Nebol ako Angel a už vôbec nie ako Riley. Nebol až
taký vysoký a mocný ako oni, skôr štíhly a pružný. Vedela si predstaviť každú
krivku jeho tváre a spôsob akým sa na ňu pozeral jej vyháňal na chrbát zimomriavky.
Aké by asi bolo cítiť jeho nahú studenú kožu na svojom tele?
Buffy nad sebou rozčúlene potriasla hlavou. O čom to tu vlastne sníva? Keby mal
sladkých šestnásť, nečudovala by sa a zda by si vedela aj odpustiť. Ale Spike
je looser. A ona už predsa nie je malé dievčatko. Je dospelá, zodpovedná žena a
veľmi dobre vie, že myslieť takto na zabijaka s históriou dlhšou ako príručka
užívateľa Windows nie je vôbec správne! S povzdychom sa zabalila do paplóna a
zaspala.
Spike sa však neukázal ďalšie dva dni a Buffyino odhodlanie vybiť si ho z hlavy
sa kamsi stratilo. William Krvavý už síce nemôže veľmi vystrkovať rožky, ale čo
ak naozaj čosi kuje? Vybrala sa za ním teda znova.
Tento krát otvorila dvere do hrobky potichučky a ako had sa vplížila dovnútra.
Možno sa jej podarí vypočuť jeho plány a bude ich môcť hneď v zárodku prekaziť.
Lenže dlážka bola plná prachu a rozpadajúcich sa kamienkov a jej topánky tichučko
škrípali nech bola akokoľvek opatrná.
"Harm, to si ty?" Zostala stáť ako prikovaná.
"Hlúpa hus. Bojíš sa, že sa nakazíš alebo čo?" Spikov hlas znel
podivuhodne chripľavo. "Harmony!?"
Buffy využila zvuk jeho slov, urobila dva kroky a dostala sa o kúsok ďalej. Už
ho videla. Ležal na posteli, do pol tela zahalený prikrývkou a pravú ruku mal
preloženú krížom cez tvár, akoby ho rušilo aj to slabé svetlo, ktoré sa po jeho
kutici šírilo zo zopár rozžatých sviečok.
Keď sa mu nikto neohlásil bol presvedčený, že sa pomýlil a je stále sám.
"Bože! A to som si myslel, že horšie mi už byť nemôže." Vyliezol z
postele, prešiel k chladničke a vybral odtiaľ fľašku s krvou.
Buffy videla jeho skrčený chrbát a trasúce sa ruky. Toto má byť čo? Zo svojho
života nad pekelnou bránou sa už poučila. Vedela veľmi dobre, že všetko
nezvyčajné môže mať tisíc dôvodov a všelijaký, často zhubný vplyv. A Spikov
stav bol nanajvýš nezvyčajný.
Možno ho niekto zaklial alebo má nejakú čudnú chorobu. Keď to takto doriadilo
jeho, storočného upíra, tak čo to môže urobiť s obyčajnými ľuďmi? Musí to
preskúmať, overiť, musí zistiť čo sa deje.
Zo zadumania ju vytrhlo rinčanie skla a tupý buchot padajúceho tela. Spike
musel byť teda naozaj grogy. Nerozmýšľala dlho, priskočila k nemu a pomohla mu
dostať sa do postele.
"Vďaka Harm." Takto potichu ho snáď ešte nikdy nepočula hovoriť.
Prikryla ho, ani nie tak preto, aby ho ochránila pred chladom ako preto, aby
nevidela čo práve teraz vidieť nechcela.
Pomýlený Spike sa jej konečne zadíval do tváre. "Premožiteľka? Čo ty tu
robíš? Vypadni!" Chvíľu sa mu darilo hrať na hrdinu, lenže hlavu mal ako
dutú a mal dojem, že sa mu čochvíľa odtrhne a skotúľa pod posteľ.
Buffy položila ruku na jeho čelo a čuduj sa svete, jej dlaň bola studenšia.
Upír celý horel. Podľahla súcitu, veď aj Spike bol predsa len žijúci tvor.
"Len pokojne lež, zistím, čo sa ti stalo."
Upír sa prepadal od hanby pod čiernu zem. Akurát premožiteľka ho musí vidieť
takto! Potom si ale uvedomil jej krehkú ruku na svojom čele a najradšej by
zastavil čas, aby táto chvíľa trvala večne. Keby mu len nebolo tak hrozne! Celé
brucho mal ako v ohni a hlava ho bolela len o trochu menej ako keď podráždil
ten prekliaty vládny čip. Strpel jej gesto bez jediného pohybu. A keď svoju
ruku odtiahla, pocítil ľútosť. Chcel povedať niečo pekné, nie tak ako vždy keď
vymýšľal kadejaké odporné pripomienky, aby jej ukázal ako sa mu protiví. Ale
pred očami sa mu zatmelo a tak radšej mlčal.
"Vrátim sa," uistila ho Buffy skôr ako odišla a nechala ho samého.
´Vráti sa,´ opakoval si Spike v duchu donekonečna stále dookola. Prinútil sa
obliecť si džínsy a tričko, sadol si na posteľ, oprel sa o mrazivé šutre, ktoré
aspoň trochu pomáhali zahnať horúčku, čo ho trápila a takto nachystaný
netrpezlivo čakal, kým príde kráľovná jeho snov. Dnes chcel, aby bola s ním,
toto utrpenie mu prerástlo cez hlavu.
Buffy sa ponáhľala za Willow. Stláčala zvonček pri dverách bytu čarodejníc
pokým sa neotvorili. "Willow, potrebujem pomoc. Musíš ísť so mnou."
"Teraz uprostred noci?" Rozospatá Will sa rýchlo prebrala k životu.
"Stalo sa niečo hrozné, však? Zasa chce niekto otvoriť pekelnú bránu alebo
sa už prejavila tá tvoja super silná modelka?"
"Nie, nie. Vieš... Spike má problémy." Trošku rozpačito jej začala
vysvetľovať Buffy. "Zober si čo potrebuješ, musíme ho prezrieť a zistiť čo
sa mu stalo."
"Spike?" Will si Buffy podozrievavo premerala. "Ty chceš pomáhať
Spikovi? Po tom čo ťa chcel zabiť?"
"Spike je len bezmocný hlupák. A nič sa mi nestalo. Lenže teraz ho niečo
postihlo a môže to byť nebezpečné. Možno je to nejaká nová choroba. Čo ak sa
rozšíri medzi ľuďmi a pol Sunnydale nám vykape?"
"To je to také vážne?" Začudovaná Willow vytiahla spod postele svoj
mikroskop a ostatné pomôcky, ktoré zvyčajne používala len keď preverovala
stopy.
"Neviem, možno. Tak ideš už?" Buffy bola rozhodnutá. Musia prísť veci
na koreň.
"Nevyzerá až tak zle." Spiaci Spike sa Willow zdal byť úplne v
poriadku. Bol celkom normálne bledý ako vždy, a nedýchal ako vždy, ale keď sa
odvážila položiť naňho ruku prekvapene sa strhla. Upír zvyčajne studený ako psí
čumák mohol na svoje koži pražiť vajcia.
Jej dotyk Spika prebudil. "Willow? Čo je moja hrobka nejaká turistická
atrakcia alebo čo?" Vzpriamil sa a ostal stáť tak rovno ako sa len dalo
aby utajil slabosť. "Už sa to zlepšuje, môžete sa na mňa zase pokojne
vykašľať!"
"To nie je tvoja starosť!" Buffy ho mala dávno prečítaného. Len tak
ľahko ju neoklame. "Willow, začni!"
"Je tu tma, neuvidím ani h..." Buffy sa nechtiac pousmiala.
Čarodejnica si naozaj nedovidí ani na koniec nosa. Blikotajúce plamienky
sviečok zvládali akurát rozptýliť úplnú tmu podzemia na nevľúdne šero a po
Spikovej utrápenej tvári maľovali strašidelné tiene.
"Tak ho zoberieme ku mne. Mama je na výstave v Bostone a s Dawn to nejako
zariadime." Spike neznášal, keď sa o ňom druhí rozhodovali.
"Zabudni. Nikam nejdem!" Rebeloval, ale iba chvíľu, lebo keď chcel
urobiť pár krokov zapotácal sa a keby ho Buffy nezachytila vytiahol by sa aký
bol dlhý. Strčila mu rameno pod jeho plece a prinútila ho kráčať. V jej na
pohľad krehkom tele sa skrývalo toľko sily a energie. Vedľa nej by sa cítil ako
kráľ, keby ho milovala ... Ťažká utópia. S námahou prekladal nohu cez nohu a
sníval. Spamätal sa až pri dverách jej domu.
Buffy odomkla a nekompromisne ho dostrkala do svojej izby. Sem mala Dawn zákaz
vstupu, ráno ju pokojne vyprevadí do školy. Mala sestrička nebude mať ani tušenia,
že sa niečo deje.
Willow Spika celého dopichala a jej dotazník mal hádam aj dvesto otázok. Kde si
bol? S kým? Čo si robil? Koho si naštval? Akého démona si zabil? Kto ťa mohol
prekliať? Čo si spravil Harmony? Možno ťa ona prekliala! Čo ťa bolí? Čo si
jedol? A dúfam, že žiadnu človečinu? Bol z nej horšie unavený ako po trojdňovom
boji s nejakým sprepadeným démonom. Už nech tá červenovlasá strapaňa konečne
vypadne. Pred očami mu poletovali žiariace iskričky a mal všetkého akurát dosť.
"Idem domov a prídem ráno s výsledkami." Čarodejnica konečne skončila
a v Sunnydale v tej chvíli nebolo šťastnejšieho chlapa.
Buffy vyprevadila priateľku k dverám a vrátila sa naspäť do izby. Unaveného
upíra našla spať skrúteného do klbka na kraji svojej postele. Svet okolo nej sa
tak veľmi zmenil, len Spike bol stále rovnaký. Vystrkoval svoju zlobu celému
svetu pred oči ako figurínu do výkladnej skrine, ale ona ho už dávno prekukla.
Celý jeho postoj, jeho chovanie a odporný prístup bol len zdanie, póza, spôsob
akým sa vyrovnával z nástrahami života. Ona videla celkom iného Spika, ktorého
prezrádzala dojímavá starostlivosť o Dru a bolesť, ktorú prežíval zakaždým keď
ho odkopla. Presne ten kúsok Spika jej bol vždy sympatický. A občas si priala
byť na mieste tmavovlasej upírky, lebo si bola istá, že keby bol Spike jej
partnerom a zbožňovateľom vždy by sa mohla naňho spoľahnúť. Lenže bol to upír,
nenávidený nočný tvor, jej úhlavný nepriateľ bez duše a bez zábran, ktorého
brzdil len kúsok kovu v hlave. Nesmie takto naňho myslieť! Všuchla sa do
postele celkom hore, pri vankúšoch a zaspala nepokojným spánkom previnilcov.
Ráno ju prebudilo klopanie. Bezmyšlienkovite sa rozospato rozkričala.
"Dawn, choď preč, mám tu svojho chlapca." Nechcela, aby jej večná
otrava vedela, že upír strávil noc v jej izbe, nechcela, aby ho vôbec videla u
nich doma. Varovanie, že je s ňou Riley ju bezpečne udrží vonku. Vždy
prevracala očami, keď ich videla bozkávať sa.
V tej sekunde sa však dvere rozleteli a do izby namiesto Dawn vpadol Riley. Na
posteli zbadal spiaceho Spika, priskočil k nemu a začal ho mlátiť. Kým sa Buffy
vymotala z prikrývok schytal upír pekných pár úderov.
"Riley, prestaň, čo si zošalel?" odtrhla Buffy svojho urazeného
milenca od stenajúcej kôpky nešťastia, do ktorej rozzúrene kopal.
"Tak ja som ten, čo sa tu zbláznil! Kapitán Peroxid sa váľa v tvojej
posteli a ja mám byť pokojný." Odstrčil ju od seba a chystal sa nanovo
pustiť do svojej nebrániacej sa obete. "Povedz, čo si jej urobil, ty
kreatúra? Ako si to dokázal? Premenil si ju na upíra alebo čo? Prisahám, že ťa
zakolem ako prasa, keď si jej ublížil." Buffy ho len s námahou udržala v
bezpečnej vzdialenosti.
"Nevidíš, že je úplne hotový?" Nebolo to prvýkrát, čo Riley žiarlil.
"Spike je bezzubý impotent, neublížil by ani muche a navyše je totálne
zlikvidovaný."
Upír sediaci na dlážke v kúte na oboch škaredo zazeral a ruky si pritláčal na
žalúdok, kam ho Riley párkrát poriadne trafil. "Ďakujem pekne, nechať sa
ponížiť a dokopať, na to som sa sem naozaj nemusel trepať." Mrmlal si
popod nos cez zaťaté zuby.
"Tak čo tu robí?" Rileyho zdravý rozum vykazoval vážne medzery odkedy
bol presvedčený, že nie je pre Buffy dosť dobrý.
"Niečo s ním je. Musíme zistiť čo, aby sa to nepostavilo proti nám."
Buffy sa od neho odvrátila a pomohla Spikovi naspäť na posteľ prehliadajúc
bezočivý úškľabok, ktorý si upír neodpustil, hoci mu bolesť viditeľne
ubližovala.
"Kým sa to nevyrieši, ostane tu!" Tento tón jej hlasu Riley poznal.
Zbytočne by sa hádal. Neostávalo mu iné ako sa z jej rozhodnutím zmieriť a
akceptovať ho. Išlo ho od zlosti rozhodiť. Nechápal, kde sa v Buffy berie toľké
pochopenie. Najradšej by schmatol kolík a prehnal ho Spikovým čiernym srdcom.
Buffy mala na upírov slabosť, tým si bol istý. Bol ochotný uvoľniť svoje miesto
vedľa nej, ak by od toho záviselo jej šťastie. Tušil, že ho naozaj nemiluje a
pripravoval sa na deň, keď bude musieť ustúpiť niekomu, kto rozpáli v jej srdci
lásku. Len nech to preboha nie je Spike!
Buffy si Rileyho chytila pod pazuchu a odviedla ho preč. Spike osamel. Cítil sa
o trochu lepšie ako večer. Ešte stále mal v ústach čudnú spálenú chuť a každý
sval na tele ho bolel a šklbal, a ani dokopané rebrá nemohol pokladať za
ktovieaké potešenie, ale ležať v Buffyinej posteli bolo preňho momentálne to
najvyššie blaho na stupnici nekonečnej blaženosti. Nasal do seba vzduch
voňajúci harmančekom ako jej vlasy, voňajúci celou Buffy. Objal podušku a
slastne privierajúc oči si vychutnával náhle bohatstvo, o ktorom sa mu včera
ani nesnívalo.
Buffy sa za chvíľu vrátila. "Nemám doma krv, Willow donesie." V
rukách mala bielu porcelánovú šálku, z ktorej sa ešte dymilo.
"Horúca čokoláda. Tú mám rád." Sladká vôňa dráždila Spikove citlivé
zmysly. "Nemáš aj marschmallows?"
"Spike, nepokúšaj lebo schytáš!" S ledva badateľným úsmevom zobral od
nej upír šálku a snažil sa udržať ju v rovnováhe oboma rukami, ale čím viac sa
namáhal, tým viac sa mu triasla a jej obsah hrozil, že sa rozleje.
Buffy vidiac jeho márnu snahu položila svoje dlane na chrbty jeho rúk a
ustálila mu nádobu pri ústach. Ich oči sa stretli a zelený pohľad sa utopil v
belasom, plnom utajovaného citu, ktorý upír schovával hlboko vo svojom vnútri
ako tvrdá mušľa vzácnu perlu. Buffy z neho vyčítala nemé vyznanie, ale nechcela
mu rozumieť. Určite sa mýli! To len jeho neuveriteľný šarm ju omámil, ten istý
šarm, ktorým ju vždy ohuroval a ktorý jej bránil pokojne naňho reagovať aj
vtedy, keď ešte nemal v hlave čip, pretože, a tým si bola istá už dávno, keby
Spike nebol nemŕtvy upír, ale normálny chlap mal by u nej určite omnoho väčšie
šance ako Riley aj Angel dokopy.
Spike vyprázdnil šálku, ich ruky sa rozpojili. "Celý sa trasieš. Odkedy to
trvá?" Tento krát sa Buffy nepodarilo znieť tak tvrdo a nezúčastnene ako
zvyčajne.
"Ani neviem ako dlho, viac ako týždeň... a stále je to horšie." Spike
netušil prečo jej to hovorí. Vlastne nie! Vedel to celkom presne. Buffy bola
jediná osoba, ktorej na ňom práve teraz ešte aspoň trochu záležalo. Nikdy ho
veľmi netrápilo, že si z neho urobila fackovacieho panáka, ale čím ďalej tým viac
ho ničilo, že jej nikdy nebude môcť povedať ako veľmi ju ľúbi. Ako by to
vyzeralo, aby upír vyznával lásku premožiteľke? Počul hovoriť Willov a Xandra,
ale nazaujímal sa o ich táraniny. Mal plnú hlavu vlastných starostí ako si
vytrhnúť zo srdca zakázaný cit. Načo má v sebe živiť falošné nádeje? Napriek
svojim veľkým predsavzatiam však upieral na Buffy pohľad naplnený túžbou a
zbožňovaním.
Aj premožiteľka počula priateľov, zišla dolu, ale o chvíľu sa ešte raz vrátila.
Doniesla mu hrnček naplnený čerstvým červeným obsahom Tento krát sa nestarala,
či ho upír zvládne udržať alebo nie, rýchlo sa otočila a ušla preč. Neznášala
pohľad na Spika keď sa napájal svojím nechutným jedlom. Nechcela ho vidieť s upírov
maskou a ústami od krvi lebo ten obraz jej vždy pripomínal prečo s ním nemôže
byť.
"Máš niečo nové, Will?" obrátila sa na kamarátku.
"Ani nie. Akoby bol super zdravý a jeho telo fungovalo na super vysokej
tristo percentnej úrovni. Všetko v ňom beží rýchlejšie, celý metabolizmus má
naštartovaný akoby v kuse so sebou vláčil horu." Keď Willow spustila,
slová sa z nej sypali ako vodopád.
"Čo je to, nejaký vírus?"
"Skôr nie ako áno. Skôr to vyzerá akoby bol niečím nadopovaný do
nepríčetna. To by vysvetľovala aj jeho horúčku. Ale ešte som nestihla preveriť
všetky informácie. Možno naňho niekto uvalil kliatbu. Skočím domov, mám tam
jednu starú knižku s netradičnými zaklínadlami." Čarodejnica bola vo
svojom živle. Vždy ju bavilo riešiť záhady a hľadať príčiny.
Buffy neostávalo iné iba čakať. Mala chuť sa osprchovať a prezliecť, lenže
všetky svoje veci mala hore. Možno by jej niečo požičala Dawn, ale tá sa asi
ešte neprebudila. Bolo zavčasu. Nasáčkovať si Spika do izby nebol práve
najlepší nápad. Bude ju obmedzovať kým sa jej nepodarí zbaviť sa ho. Pred
prahom zastala, obávala sa že ju privíta znova tým svojím neodolateľným
pohľadom. Tiché stony ju prinútili spozornieť. To vzdychá Spike? To hádam nie!
Čo tam ten nechutný grobian robí? Rozčúlená otvorila dvere dokorán. Upír sa
zvíjal v kŕčoch a tvár mal stiahnutú bolesťou.
´Nový záchvat,´ napadlo jej. Priskočila k nemu a pritlačila mu ramená do
vankúšov. Ale Spike akoby ani o sebe nevedel.
"Nechaj ma!" Odstrčil ju a pokúsil sa vstať. Zbadala, že sa jeho hruď
vzdúva ako rozbúrené more, akoby predychával neznesiteľnú bolesť. Musela použiť
celú svoju silu, aby ho udržala na posteli a ruky ju začali páliť. Izbou sa
začal šíriť čudný zápach, akoby tlelo mäso na ražni. Každú chvíľu jej tu
vzbĺkne ako pochodeň.
"Dawn!" Buffy sa vykašlala na opatrnosť a utajovanie. Kričala na sestru
akoby šlo o jej vlastný život. "Prines mi mokrý uterák, rýchlo!"
Stiahla zo Spika tričko. S jeho obranou už nemala žiadne problémy, stratil
vedomie.
"Kto je to?" Dawn už dávno nespala, len nemala chuť počúvať zavčas
ráno Buffyinu kázeň. Za chvíľu jej podávala žiadaný ručník. Dostať sa zadarmo k
Buffy do izby, to ju nebolo treba dvakrát prosiť o láskavosť.
"Spike." Buffy vyžmýkala rožok ručníka Spikovi na tvár a obalila mu
ním hrudník. "Je upír. Drž sa od neho ďalej."
"Tak ja keď pozvem do domu upíra dostanem hubovú polievku a ty si jedného
strčíš rovno do postele!" Štipľavo podotkla Dawn.
Buffy priniesla ďalšie ručníky a vodu. "Spike je neškodný, nemôže nikomu
ublížiť. Prosím ťa, pozri sa z okna. Vidíš ešte Willow?"
"Áno, práve sa chystá zabočiť za roh."
"Bež za ňou, nech sa vráti. Že už asi viem, čo mu je." Studená voda
zmáčala nielen Spikovo rozhorúčené telo, ale aj plachty a podušky, ale Buffy na
to nedbala a neprestala, kým si nebol istá, že momentálne nebezpečenstvo už
nehrozí.
Potom zišla na prízemie, z chladničky vybrala fľašu zo zvyškom krvi a podala ju
Willow. "Prever toto, Will. Včera sa zosypal pri chladničke a dnes po tom
čo som mu ja odniesla hore pohár."
Čarodejnica po krátkom skúmaní potvrdila jej dohad "Tá krv vyzerá ako krv
aj tak vonia, ale keď sa jej napije akoby si mu do tela vložila bombu.
Hemoglobín je trikrát taký veľký ako by mal byť. Nedokáže ho spracovať. Zabije
ho to!"
"Zavolaj Xandrovi, nech preverí mäsiarstva a bitúnky, možno nájde niečo
nezvyčajné. Ja... budem hore." Buffy mala výčitky svedomia, veď práve z
jej ruky prijal Spike ostatný kúsok jedu, ktorý ho zabíjal. Mlátila ho na
každom kroku, to je pravda. A bolo to v poriadku. Zaslúžil si, už len za to kým
bol. Ale spôsobovať mu také muky v akých ho teraz videla, na toto veru nemala
žalúdok. Len najhorší zloduch by sa ho chcel zbaviť takýmto odporných spôsobom.
Možno je to práca tej dlhovlasej opice, tej anorektickej strigy.
Spike sa prebral, sklenenými očami civel do stropu a telo mal napäté ako tetiva
na luku. Snažil sa nevzdychať, ale brucho ho pálilo, akoby sa mu v ňom niekto
špáral žeravým železom. Čakal, že sa každú chvíľu rozpadne na prach. Prepadal
sa znovu a znovu do stavu, kedy okolo seba nevidel a nepočul nič. Pocítil
premožiteľkinu dlaň a chytil sa jej ako topiaci sa slamky.
"Milujem ťa." Buffy sa pri jeho slovách strhla. Ešte šťastie, že Dawn
omrzelo prizerať sa na upíra bojujúceho o život a že nepočula tieto slová.
Určite by z nich vyvodila nesprávne závery. Myslela by si, že Spike miluje ju,
Buffy. A pritom, ktovie na ktorú zo svojich mileniek si teraz v delíriu
spomína.
"Milujem ťa," vyšepol Spike znova bez toho, aby si niečo uvedomil a
Buffy sa pristihla, že závidí tej šťastnej, na ktorú myslel aj so smrťou na
jazyku. Musí niečo urobiť! Predsa ho nenechá takto úboho skapať. Aj
zdochíňajúci pes bol na tom lepšie ako Spike teraz! A jej srdce sa zvieralo
strachom, že sa naozaj rozsype.
"Šššš... nehovor, nenamáhaj sa, všetko bude dobré!" Vymanila si prsty
z jeho zovretia a odhodlaná sa na okamih vytratila.
"Spike! Preber sa, počuješ ma?" Lomcovala ním už o chvíľu neodbytne,
strčila mu ruku pod hlavu a chrbát a nepatrne ho nadvihla. "Vypi to!"
Spikov démon sa pri vôni z pohára, ktorý mu priložila k ústam okamžite prebil
na povrch a upír hltavo vycedil aj poslednú kvapku. ´Krv premožiteľky,´ blyslo
mu hlavou. Ooo, áno! Tá ho postaví na nohy. Už o pár chvíľ sa cítil lepšie,
jeho uzdravovacia schopnosť pri takom vzácnom lieku robila zázraky. Očami ešte
stále žltými zachytil Buffyin krk a na okamih ho pochytila potreba zahryznúť
sa.
Ale spamätal sa skôr, než jeho čip stihol naštartovať. Toto predsa bola Buffy,
jeho osobná premožiteľka, ktorá si ho opatrovala ako domáceho miláčika, úžasná
baba s nádherne protivným úsmevom a s tými svojimi blond vlasmi ako z reklamy.
Jej nechcel ublížiť. Jej by nikdy nemohol ublížiť! Z tých zopár kvapiek z nej,
ktoré kolovali v jeho žilách si prečítal, čo všetko k nemu cíti, ako veľmi by
sa chcela schovať v jeho náručí, ale zakázala si to. Ani netušil aké veľké
šance u nej má! Myseľ mal stále jasnejšiu. Dnes bol jeho šťastný deň. Ktokoľvek
mu ukladal o život, bol mu za to vďačný, lebo inak by sa nikdy nedozvedel, že
jeho nočné mory, v ktorých ho premožiteľka bozkáva a túži po ňom sa predsa len
môžu premeniť na realitu.
Buffy si ho skúmavo prezerala. Keď zachraňovala Angela riskovala život, teraz
neriskovala nič. Len dúfala, že aj na Spika bude mať jej krv rovnaký účinok.
Ešte stále bol rozpálený ako pec, ale ležal už oveľa pokojnejšie a jeho oči sa
na ňu smiali. Obrnila sa nevšímavosťou a tvárila sa, že mu obklady vymieňa len
z povinnosti.
Zdola počula Xandrov rozčúlený hlas. Z jeho reči veľa nerozumela, ale jedno
slovo určite viackrát zopakoval. Iniciatíva. Viac sa na Spika ani nepozrela a
opustila ho.
Keď zišla zo schodov, Xander práve podával Willow čudnú ružovú tabletku.
"V mäsiarstvach dostali príkaz, aby to pridávali do krvi hneď po porážke.
Majú dokonca písomné nariadenie od vlády. Vraj je to z hygienických dôvodov,
aby sa zabránilo nejakej epidémii. V celom Sunnydale nenájdeš kvapku, ktorá by
nebola kontaminovaná." Xander nikdy Spika veľmi nemusel, ale aj v jeho
hlase znel spravodlivý hnev.
"Otrávili mu jediný zdroj potravy." Buffy pochopila, že nebyť jej
zákroku zo Spika by už bola iba kôpka popola.
"Tvária sa ako spasitelia, ale keď im niekto nepasuje do programu pred
ničím sa nezastavia. Všetko pre vlastný profit! Nepriateľ 17 si dovolil ich
provokovať, nuž sa rozhodli ho zničiť a účel posvätil ich prostriedky."
Xander by nikdy neschválil odpornú úkladnú vraždu, aj keď sa jednalo o niekoho
ako je Spike. A útok Iniciatívy bol namierený len proti nemu, žiadny iný upír v
Sunnydale nebol nútený obstarávať si zvieraciu krv.
"Pochopíš to Xander? Ja som chcela chrániť ich doktorov," v Buffyinom
hlase znela temná hrozba, "a zatiaľ by som bola urobila lepšie, keby som
bola ochránila jeho pred ich zradnými plánmi. Majú moc, tak si myslia, že môžu
beztrestne ubližovať bezmocným. Lenže my im to trpieť nebudeme! Pošleme im
odkaz!"
"Mimochodom, ako sa má náš súkromný Billy Idol?" bez skutočného
záujmu sa opýtal Xander.
"Bude to lepšie." Buffy si nenápadne stiahla dlhý rukáv ešte hlbšie,
aby nebolo vidno jej obviazané zápästie. "Hlavne, keď už vieme čoho sa má
vyvarovať."
Po dvoch dňoch sa veci vrátili opäť do normálu. Z bitúnkov zmizol vládny
príkaz, Spike sa pomaly zotavoval a Buffy sa mu stále viac vzďaľovala. Preč
boli chvíle, keď ho strážila a vymieňala mu obklady. Deložovala ho na gauč v
obývačke, pretože Dawn už o ňom aj tak vedela. A keby bol schopný postarať sa
sám o seba, bola by sa ho zbavila ešte v ten istý večer.
"Ahojte všetci. Som doma." Joyce sa vrátila z výstavy, pohľadom
pozdravila Willow, Xandra a prekvapene sa zastavila na Spikovi nedbalo
rozvalenom v kresle.
"Ahoj, mami! Ako si sa mala?" Buffy ju naradostene objala. Pred
týždňom ju vyprevádzala s obavami, že sa jej bolesti hlavy prejavia v nejakom
nevhodnom čase. Ale mama bola veselá a spokojná, zrejme všetko dobre dopadlo.
"Predstav si, že som sa mala naozaj výborne. Tabletky mi asi zabrali, mala
som pokoj celý čas. Kde je Dawn?"
"Išla k Marise, vráti sa už za chvíľu. Veď je už tma."
"Nechám vás," mama sa s jej vysvetlením uspokojila. "Budem v
kuchyni."
"Ja... pomôžem ti vybaliť." Zavolala za ňou Buffy.
"Mali by ste už ísť!" Obrátila sa zo žiadosťou na priateľov. Na
všetkých jej prosba platila a rýchlo sa rozlúčili.
Samozrejme, až na toho vypečeného hlupáka. "Spike, to platí aj pre teba!
Už si dosť v pohode, aby si sa mi tu nemusel povaľovať."
Upír sa zodvihol zo svojho miesta s vážnou tvárou: "Ešte som nemal čas
poďakovať sa ti. Vyhýbaš sa mi."
"Nemáš mi za čo ďakovať." Buffy starostlivo strážila svoje tajomstvo.
Zachovala sa tak, ako by konal každý na jej mieste. Mocní tohto sveta nemôžu
svoju možnosti donekonečna zneužívať. S tým treba bojovať. Nič iné za tým, že
sa postavila proti Iniciatíve byť nemuselo. A ona sa postará, aby si to takto
všetci naokolo vysvetlili.
"Naozaj oceňujem čo si pre mňa urobila." Spike mal na mysli celkom
iný konkrétny zákrok, ktorým ho zachránila, lenže Buffy bola znovu tvrdá a
neprístupná.
"Nič som pre teba neurobila, mal si horúčku a niečo sa ti zdalo."
Popierať, popierať a popierať! Keď sa neprizná, ani on sám si nebude istý, že
sa to naozaj stalo.
"Takže sa ma už chceš zbaviť? Určite? Si si istá?" Upír prijal jej
hru na nedobytnú, naklonil hlavu, oprel si jazyk o spodnú peru a zadíval sa na
ňu svojim vrcholne nemravným pohľadom.
Buffy išlo roztrhať. "A čo si si myslel? Že ti tu nechám zariadiť izbičku
alebo čo?
"Stačila by aj pivnica." Spike sa stále usmieval a doháňal ju tým k
nepríčetnosti.
"Vypadni!" otvorila pred ním dvere.
"No jasne!" ale skôr než prekročil prah, ešte sa obzrel a uprel na ňu
tie svoje modré oči, absolútne najmodrejšie na celom svete. "Ozvem
sa."
"Netreba!" odsekla mu rozzúrene.
Ale Spike vedel svoje. Countdown, ktorý odpočítaval sekundy odo dňa, kedy svoju
zlatovlásku zovrie v náručí sa už roztočil. Mal istotu, že deň, keď sa na
odpočte rozsvieti nula príde a bolo mu jedno kedy to bude. Vedel čakať. Veď na
takúto lásku čakal celú večnosť.
~ koniec ~
Komentáře
Přehled komentářů
Pression arterielle est comment dur votre sang pousse contre les parois de vos arteres lorsque votre coeur sentiment pompe le sang. Arteres sont les tubes qui transportent perseverent b gerer offre sang loin de votre coeur. Chaque culture votre manque de sensibilite bat, il pompe le sang par de vos arteres a la vacances de votre corps.
https://www.cialispascherfr24.com/prix-medicament-cialis-5mg/
Blood difficulties - If you be distinguish more
(AExhaftattepay, 29. 7. 2018 13:58)
Pression arterielle est comment dur votre sang pousse contre les parois de vos arteres lorsque votre coeur determination pompe le sang. Arteres sont les tubes qui transportent prendre offre sang loin de votre coeur. Chaque age votre determination bat, il pompe le sang a tous egards vos arteres a la vacances de votre corps.
https://www.cialispascherfr24.com/achat-cialis-mastercard/
a hele - moja poviedka
(secentity, 13. 2. 2008 17:55)Prosím, odstráňte túto moju poviedku zo svojho webu, zavesili ste ju sem bez môjho vedomia - svoje poviedky zverejňujem na buffy-angel.org alebo na svojej stránke secentity.szm.sk, zatiaľ som neuvažovala o ďalšom mieste. Ďakujem.
Mastery of Blood Demands Readings
(Aremoreria, 8. 10. 2018 7:06)