Literatúra – štylistické a rečnícke figúry a trópy
Bifľuje sa moja drahá vnučka.
Cudzie slovo a k tomu poučka.
Trópy, inverzia, elipsa, parabola, hyperbola...,
to vždy geografia a matika bola.
Že literatúra. To sú mi novoty.
Prepadla by som. A kedže nemám roboty,
idem vymyslieť dáke príklady.
Nie poučkou. Mám takéto nápady.
Aliterácia: Malá, milá mačička Murka
mľaskala mliečko. Mala málo.
Má maľovanú misku...
Anafora: Slovensko, si malá krajina.
Slovensko, milujem ťa nadovšetko.
Slovensko, si premňa všetko.
Slovensko, s rovnakým slovom sa verš začína.
Epifora: Opakovanie rovnakých slov na konci veršov.
Epizeuxa: Ticho, ticho, tíško buďte.
Ticho, ticho, dieťatko mi nezobuďte.
Epanastrofa: Pred domom sa hral malý chlapček,
malý chlapček s rozprávkovým úsmevom.
Ďaľšiu tridsiatku výrazov som narátala,
ale kapitulujem. Som to vzdala.
Literatúru veľmi milujem. Skutočne.
Trópy, figúry, pleonazmus..., sú pre mňa zbytočné.