Drvič odpadu
Len čo babka za vnukom zabuchla dvere,
hneď do ruky papier a pero berie
a píše si slovné spojenie – drvič odpadu.
ten môj Ľudo sa nechytí na žiadnu návnadu.
Ponúka mu na jedenie čo sa dá.
Na stôl mu krížom-krážom ukladá
sladkosti. Čokoládu, zákusok, keksík, cukríky.
Nechutí? Dáme slané. Tyčinky, chipsy, krekry, praclíky.
Tak povedz, že si hladný, babka rečie.
V chladničke sú spišské párky. Už ich vlečie
a chystá sa ich zohrievať.
S chlebíkom a horčicou si môžeš dať.
Ľudovi to veľmi po vôli nie je.
Babka sa mračí, dedko sa smeje.
Nezabudnuteľné slová padnú do éteru.
Čo som drvič odpadu? To teda nie veru!
Chceš, aby som bol tučný po tebe?
To radšej budem o vode a o chlebe.
Drahá babinka sa urazene tvári.
Herecké etudy hrať sa im darí.
Jednakí sú – tak veru.
Drvič odpadu získal dôveru.
Babka do igelitky tovar balí.
Všetko to zjedz, nech máš lepšie svaly.