Vitajte

Obec Dolný Ohaj

Osídľovanie Dolného Ohaja

Prvé osídlenie Dolného Ohaja zaznamenávajú archeológovia z mladšej doby kamennej (neolitu), ktorej začiatky sa na Slovensku datujú k roku 5 000 pred Kr. V dejinách ľudskej spoločnosti to bola mimoriadne významná epocha, nakoľko sa spája s prítomnosťou najstarších roľníkov, postupujúcich z Prednej Ázie cez Balkánsky poloostrov až hlboko dovnútra európskeho kontinentu. Hlavným zamestnaním obyvateľstva sa stalo pestovanie pšenice dvojzrnovej s prirodzenými prímesami pšenice jednozrnovej, v menšom rozsahu i prosa siateho, neskoršie i jačmeňa siateho, ľanu a zo strukovín hrachu a šošovice kuchynskej. Okrem skrotenia psa nadobúdajú ľudia v tomto období prvé skúsenosti s domácim chovom zvierat, predovšetkým hovädzieho dobytka, ošípaných oviec a kôz. Lov divých zvierat, ktoré boli dovtedy hlavným zdrojom obživy, sa stáva len doplnkovou zložkou potravy. Vznik poľnohospodárstva podmienil vznik nových remesiel, najmä hrnčiarstva a tkáčstva, zdokonaľujú sa však i kamenné a kostené nástroje (sekery, mlaty, motyky, dláta, šidlá a mnohé iné). Budujú sa stálejšie osady a miesto jaskýň a zemnicových obydlí, používaných v staršej dobe kamennej, sa stavajú domy s drevenou (kolovou) konštrukciou, so stenami obmazanými hlinou, dlhé 10-40 metrov.
Rozvoju poľnohospodárstva napomáhalo i teplé a vlhké atlantické podnebie s teplotami vyššími o 3-4o C a zrážkami o 60-70 % väčšími ako dnes. Osídľovali sa najúrodnejšie pôdy na juhozápadnom a východnom Slovensku do nadmorskej výšky 350 metrov, predovšetkým v blízkosti vodných tokov. Najhustejšie osídlenie (na západnom Slovensku) zaznamenávame v povodí riek Nitry, Žitavy, dolného Hrona, Ipľa a stredného Považia. Niet divu, že obyvatelia z mladšej doby kamennej i z neskorších období sa usídlili aj na území dnešného Dolného Ohaja.

Podhajska

Obec Podhájska vznikla 1. júla 1960 zlúčením obcí Belek a Svätuša. Názov obce vystihuje aj jej polohu pod agátovými a dubovými hájmi. Dovtedy vystupovali ako samostatné jednotky, vyvíjali sa historicky samostatne, aj keď mali veľa spoločných znakov, geografických i kultúrnych.

Na území obce je archeologicky dokumentované odkryté eneolitické sídlisko s kanelovanou keramikou. /Eneolit - obdobie neskorej doby kamennej, asi 4000 - 2000 r. pred Kr./. Z rímskej doby bolo odkryté rímsko-barbarské sídlisko.

Prvá písomná zmienka o obci Belek pochádza z roku 1075 s názvom Bilegi, kedy ju kráľ Gejza daroval /spolu s inými/ opátstvu vo Svätom Beňadiku, ktoré bolo centrom katolicizmu v Pohroní. Belek je zaznačený i v osvedčujúcom liste Ostrihomskej kapituly z roku 1156. Roku 1395 bol pánom obce Ján Barachkay, ktorý ju však opäť daroval beňadickému opátstvu. Roku 1413 patril Belek do majetku Dominicus de Balogha. V roku 1512 páni Zigmund Lévai a František Haraszti darovali obec paulínom, mníchom, ktorí sa začiatkom 16. stor. usadili na Mariánskej Ceľadi. Po tureckom vpáde bol násilne obsadený aj Belek a občania museli odvádzať dane tureckému mocnárovi do Ostrihomu. Roku 1786 cisár Jozef II. rozpustil rád paulínov a Belek sa stal majetkom Uhorskej náboženskej základiny.

Kostol v Beleku začali stavať v roku 1905 a vysvätili ho 15. augusta 1906. Na slávnosť vysvätenia sa tradične konajú hody.

Svätuša /Senča/

Prvé stopy osídlenia na územi obce siahajú až do mladšej doby kamennej /neolit/, z obdobia asi 5000 rokov pred Kr. Našiel sa hrob tzv. Potiskovej kultúry, nálezy sú aj z neolitického sídliska s kanelovanou keramikou, zo staršej doby bronzovej kostrový hrob a sídlisko zo staršej doby železnej.

Prvá pisomná zmienka o obci pochádza z roku 1156 s názvom Scentusa, v ktorej sa už spomína i existencia fary. V uvedenom roku venoval obec arcibiskup Martirius ostrihomskej kapitule. V roku 1268 daroval kráľ Belo IV. Senču svojmu obľúbencovi Andrejovi Forgáchovi. Okolo roku 1294 prešla obec do majetku Matúša Čáka Trenčianskeho. Po jeho smrti rod Čákovcov zmizol z radu tekovských zemepánov.

V darovacej listine z roku 1388 kráľ Žigmund opäť potvrdil panstvo Forgáchovcov, do ktorého spadala i obec Senča, ktorá bola majetkom tohto rodu až do 18. storočia. V súpise daní z roku 1564 platila Senča - tak ako každá iná obec - dane nielen svojmu pánovi, ale aj kráľovi. V tomto súpise je obec zaznačená pod menom "Zemsche" a ročne platila 1 a pol zlatky daní. V čase tureckých nájazdov bola obec dva razy spustošená. V období od 18. stor. do prvej polovice 19. stor. patrila obec do majetku Malonyay.

Prípravné práce na stavbu kostola sa začali v roku 1903 a 11. septembra 1904 bola slávnostná posviacka kostola. V tento deň sa konajú už tradične hody.

Kosci

Obyvatelia oboch obcí boli odpradávna roľníkmi a vinohradníkmi

Najväčšie nešťastia, ktoré sa v minulostí vryli do pamäti ľudu, boli zemetrasenie, požiar a mor. Zemetrasenie sa udialo v roku 1763, ale nespôsobilo väčšiu škodu. Presne o sto rokov neskôr, t. j. v roku 1863, postihlo obec Svätušu oveľa väčšie nešťastie, ktorým bol požiar. Príčinou jeho vzniku bolo veľké sucho. Pri tejto udalosti zhorela celá obec, budovy prehoreli až dovnútra. Požiaru podľahli aj stodoly s ešte nevymálteným obilím a krmou. V roku 1866 bol z Ruska do Uhier prinesený mor, ktorý sa stal smrteľním pre mnoho ľudí.

V roku 1913 sa začala stavať železnica, ale je dokončenie prerušila vojna. V roku 1921 bola v obci Svätuša založená Obecná knižnica spoločná pre obe obce, ktorá funguje až dodnes. Svetová hospodárska kríza sa dotkla aj našich obcí, dôsledkom ktorej životná úroveň obyvateľstva veľmi poklesla a zintenzívnilo vysťahovalectvo.

V roku 1947 sa na Beleku začala výstavba školy, ktorá bola ukončená v roku 1949. V tom istom roku sa poslovenčovali názvy obcí zmaďarského Sencze na slovenský názov Svätuša a Belleg na Belek. V roku 1951 bol Belek elektrifikovaný a v roku 1956 i Svätuša. V roku 1967 bolo v obci vybudované zdravotné stredisko. 20. februára 1973 začali pracovníci podniku Nafta Gbely s vrtnými prácami po vinicami nad potokom Liska. pozn. Viac info geotermálny prameň. V roku 1979 bola otvorená nová budova železničnej stanice.

V roku 1995 sa začala prevádzka verejného vodovodu a obec bola plynofikovaná. V tom istom roku obec slávila 920. výročie prvej zmienky o časti Belek, 35. výročie zlúčenia oboch obcí a 839. výročie prvej zmienky o časti Svätuša. Na základe týchto výročí obecné zastupiteľstvo požiadalo Heraldickú komisiu Ministerstva vnútra SR o schválenie oficiálnych symbolov obce, t.j. erbu, vlajky a pečate. V roku 2002 sa zrekonštruovala budova železničnej stanice, v rámci ktorej sa realizovali prístupy do staničnej budovy a nástupištia pre imobilných cestujúcich. V priebehu toho istého roka bola spustená skúšobná prevádzka čističky odpadových vôd.

Banov

Najstaršia história

Naša obec bola obývaná už v dobách najstarších, lebo leží na starodávnej ceste, ktorá viedla z Moravy cez Šaštín, Bratislavu a Hlohovec do Ostrihomu, križujúc sa tu s Nitrianskou cestou. Preto sa tu usadzovali na dlhší či kratší čas rôzne ľudské plemená: Skytkovia,Jazygovia, Gallovia, Germáni? Avari, Slovania a iní. Dávne osídlenie tohto kraja dokazujú aj staré pamiatky, vykopané na váradskom „Zámečku“, ktoré pochádzajú z doby neolitickej a bronzovej. Z rozprávania starších možno usúdiť, že „staré sídlište“ sa nachádzalo podobne ako v Nitrianskom Hrádku i u nás na „Boncových lúkach“ alebo pred „Topolím na Podkove“.
V našej obci bolo odkryté neolitické sídlisko volútovej kultúry želiezovského typu a objavená keramika bukovohorskej kultúry. Vedecky je dokázané, že táto lokalita bola obývaná už takmer 3 000 rokov pred Kristom. Jej význam teda presahuje rámec nášho štátu.
V Zoborskej listine sa nachádzajú prvé písomné údaje aj o našej obci. V roku 1113 bolo pôvodné meno našej obce Kescu, jej druhá časť (Malá Kesa) niesla názov Qescu.
Vtedy patrili Zoborskému opátstvu. Podľa tohto dokumentu bola Kesa darovaná vojvodovi Bánovi, podľa ktorého dostala pomenovanie Bankeszi – Bánova obec. Obe obce boli obývané ešte v dobe sťahovania národov po V. – VI. Storočí n. l. Dokazuje to aj kostra jazdca doby sťahovania národov a v roku 1897 tu našli niekoľko črepinových popolníc.
Obyvateľstvo bolo slovanského pôvodu. K najsvetlejším dejinám starých Slovákov v 9.storočí patrí obdobie panovania kráľa Svätopluka (830 – 894). Po zániku Staroslovanskej ríše v priebehu 10. a 11. storočia sa vyvinul systém kráľovských hradov a išpanátov. Takmer všetka pôda bola v rukách kráľa a lin nepatrná časť patrila feudálom. Časť južneho Slovenska patrila k Ostrihomskému hradu. Na začiatku 12. storočia bola naša obec kráľovským majetkom a žilo v nej 252 obyvateľov. V niektorých listinách sa uvádza názov Ketzew, Anetzew, ale aj pomenovanie Bánkezu, neskôr Bánovská Kesa. Od roku 1274 patrila obec Szegiovcom. V roku 1308 nesie názov Bankezu ecclesiastica (cirkevná obec). Od 15. storočia patrila k Šurianskemu hradu. Roku 1403 sa o Šuranoch hovorí ako o hrade vojvodu Ctibora, patril beckovskému panstvu. V Ctiborovom testamente z roku 1431 sa medzi obcami patriacimi k Šurianskemu hradu spomína aj Bánov. Našu obec spolu s ďaľšími obcami a Šurianskym hradom Ctibor daroval manželke Dorote, po viacerých súdnych sporoch však tieto majetky dostala Ctiborova dcéra Katarína, vydatá za Pavla Bánffyho. Patrila im do roku 1435. Do roku 1444 patrila opäť panovníkovi, do roku 1482 Országhovcom. Štatistika z roku 1498 uvádza, že obec Bánovská Kesa mala 17 domov a Malá Kesa 19 domov. Do roku 1526 ju vlastnili Korlathyovci, do roku 1547 Nyáryovci, od roku 1548 Lošonszyovci, od roku 1569 do roku 1594 Forgáčovci, potom Štefan Illešházi.
V roku 1613 dostal Kesu a Šurany do daru kapitán Šurianskeho hradu Tomáš Bosniak
Od grófky Kataríny Illešháziovej. Obec Kiskesi (Malá Kesa) mala vo vlastnístve šurianska fara. Tá ju dala do vlastníctva kapitánovi Bosniakovi za vyslobodenie zo zajatia od Turkov.

Tatárske a turecké vpády

Tatári vtrhli na naša územie v rokoch 1241 – 43 a opäť v rokoch 1287 –1288. Tatárska pohroma ťažko doliehala aj na obyvateľstvo našej obce. Ničili a plienili všetko, čo im prišlo do cesty. V 16. storočí žilo naše okolie v hrôzach tureckých vojen. V rokoch 1554, 1596 a 1641 spustošili Turci a Tatári aj Kesu. Zničili kostol a mnohých obyvateľov odvliekli do otroctva, viacerých popravili. V chotári medzi Bánovom a Šuramni, v niekdajšom teritóriu baróna Bosniaka, je mohutný kamenný kríž. Pôvodne bol vraj drevený a bol postavený na mieste, kde bolo zabitých veľa kresťanov v bojoch proti Turkom. Pre Kesu, ktorá ležala medzi dvoma tureckými pevnosťami, plnými tureckých vojakov, to boli hrozné časy.
Hoci boli v roku 1685 Turci z nášho kraja vyhnaní, krajina poskytovala smutný obraz. Z pôvodného obyvateľstva sa zachovalo len veľmi málo. Kraj bolo treba znovu zaľudniť.
Je pravdepodobné, ze vrchnosť povolávala alebo kupovala poddaných z krajov ľudnatejších zo Západného Slovenska a z Moravy. Na Kesi zanechali najsilnejšiu črtu kolonisti zo Záhoria zo Šaštína a z moravského Slovácka z okolia Uherského Brodu. Dôkazom sú i mnohé podobné priezviská, vyskytujúce sa dodnes v oboch oblastiach, ale i nárečie, ktoré sa ešte vo väčšine bánovských rodín používa dodnes. Keská reč patrí k najzápadnejším nárečiam slovenským alebo nárečiam moravského Slovácka.

Obdobie vlády cisárov

Po smutnej kapitole tureckej sa otvorila kapitola nie menej bolestná, obdobie panských povstaní proti cisárovi. Pod maskou boja za národnú a náboženskú slobodu šľachta iba rozširovala svoje majetky, kým ľud bol stále zdieraný. V tomto období patrila naša obec
k majetkom Bosniakovcov a v kuruckých listinách je spomínaná ako „Tóthkeszi“- Slovenská
Kesa. V roku 1712 poskupoval majetky Bosniakovcov gróf Alexander Károlyi a pod vrchnosťou jeho rodiny bola Kesa až do zrušenia poddanstva v roku 1781. V obci bolo 23 domácností, z toho 10 želiarskych (chudobní poľnohospodárski robotníci).
V roku 1831 vypukla na tomto území cholera a v Bánkesi ochorelo 183 ľudí z celkového počtu 1262 obyvateľov, 102 sa vyliečilo a 81 zomrelo. V Kis-Keszi z počtu 201 obyvateľov 100 ochorelo, 61 sa vyliečilo a 39 zomrelo. Prvý keský kostol sa postavil v roku 1782
a samostatná fara sa otvorila v roku 1787. V tomto roku mala Kesa už 109 domov a 941 obyvateľov. V roku 1811 vznikla prvá obecná škola. Mala jednu veľkú tmavú a studenú miestnosť, do ktorej chodilo v roku 1847 80 žiakov, 40 chlapcov a 40 dievčat. Škola niekoľkokrát vyhorela, ale obetavosťou ľudí bola vždy rýchlo opravená.

Zrušenie poddanstva

Prišiel rok 1848. Za zrušenie robôt na panskom museli Kesani odstúpiť grófovi Karolyimu desatinu keského chotára. Aby aspoň trochu zlepšili svoju hospodársku situáciu, mnohí sa dali na kupčenie s koňmi, ktoré chodili kupovať do Srbska. V tejto dobe si obec vyrábala predmety dennej potreby sama. Žili ti mnohí cechoví remeselníci, olejári, tesári, tkáči, murári, mnohí pestovali hodvábnik. Remeslá sa dedili z otcov na synov. Domy sa vtedy stavali z nabíjanej hliny. Boli nízke s malými oknami, pokryté šindľom. Niet divu, že v dedine často vznikali požiare. Veľký požiar zaznamenali v roku 1845, keď zhoreli dve tretiny obce a v roku 1857 vyhorela polovica dediny. Pamätníci spomínajú neobvyklú zimu v roku 1876, keď napadlo toľko snehu, že záveje boli zarovno domov. Na jar boli potom také záplavy, že z Kesy na Ohaj chodili len na loďke.V roku 1894 postavili obecný mlyn v Sihoti na rieke Nitre. Koryto rieky upravili tak, že odviedli vodu do nového koryta Nitérky. Mlyn pracoval až do roku 1947 keď vyhorel.

Obec začiatkom 20. storočia

V rokoch 1897 –1900 vybudovali cez chotár obce železnicu z Nových Zámkov do Šurian.
Pôvodne mala ísť bližšie k obci, ale bohatí gazdovia sa obávali požiarov, ktoré často vznikali z iskier lokomotív. Na železnici našlo prácu veľa Kesanov, čo sa nezmenilo dodnes.
Počet školopovonných detí sa stále zvyšoval a tak bola v roku 1905 postavená nová jednoposchodová škola so šiestimi triedami. V roku 1912 bola vybudovaná budova Obecného domu.
V roku 1914 vypukla 1. svetová vojna. Na front odišlo veľa mužov z dediny a nikto sa nevracal. Okrem pravej vojny sa ľudia zoznamovali i so slovami- sirota, vdova invalid, mor, týfus, zbeh, revolúcia. . V roku 1914 zaznamenali v obci aj 17 požiarov
1. svetová vojna trvala štyri roky. Na jej konci sa rozpadlo Rakúsko-Uhorsko a vznikla Československá republika. Začlenenie Slovenska do nového štátu nebolo jednoduché.
Významný pre ďaľší osud obce bol 19. jún 1919, keď maďarské vojsko prekročilo rieku Nitru z východnej srtany. Československí vojaci museli opustiť našu obec pred presilou nepriateľa a zaujať nové obranné postavenie na západ od dediny a za železnicou. Delostrelecký boj trval 2 dni. Hoci maďarskí vojaci ostreľovali našich z kostolnej veže, 1 200 čsl. Vojakov zatlačilo 4 000 maďarských vojakov a oslobodilo obec.
Bánovská Kesa si konečne vvdýchla. Obyvateľstvo sa rýchlo spamätalo z útrap vojny a pomaďarčovania. V obci nastal čulý spoločenský ruch. Bol založený ochotnícky divadelný súbor, dobrovoľný hasičský zbor, pracovala Matica slovenská. V roku 1932 obnovuje činnosť Robotnícka telovýchovná jednota.

2. svetová vojna

Hrôzy 2. svetovej vojny pocítili Kesania na Vianoce a na Nový rok 1945, keď museli pod dohľadom nemeckých vojakov kopať v obci zákopy na vybudovanie obrannej línie proti blížiacim sa Rusom. Nemci vtedy zničili všetky keské mosty cez rieku Nitru. Nyilasi, príslušníci fašisticej strany, dali vybubnovať nariadenie nastúpiť do zbrane – pre všetkých mužov. V dedine bolo veľa mužov, ale tí odmietali narukovať do tejto armády a tak sa skrývali. Celá dedina bola rozrytá množstvom bunkrov pre ženy, deti, starcov a množstvom tajných bunkrov pre mužov. Dedina bola oslobodená vojskami Červenej armády 28. marca 1945. Boje pri oslobodzovaní dediny si vyžiadali životy 82 ruských vojakov, 90 Nemcov a 10 civilov, obyvateľov obce.
11. júna 1948 sa zmenil názov obce Bánovská Kesa na Bánov a tak sa volá naša obec dodnes.

Komentáře

Přehled komentářů

How to fritter away Google

(Davidapext, 25. 12. 2022 12:39)

That means you'll see some supplemental features and have access to additional channels where you can pick up visibility, without having to designate mother wit of some elaborate, vade-mecum migration process. https://googlec5.com

Najstaršia história

Tatárske a turecké vpády

Obdobie vlády cisárov

Zrušenie poddanstva

Obec začiatkom 20. storočia

2. svetová vojna

Komentáře

Přehled komentářů

How to fritter away Google

geeahdbormaBtjDrabso

cvs caremark specialty pharmacy dgsolbvfdBaxIlleceltggs

sbbolthdbormaBtjDrabsg

tadalafil for women hvdgeeahdbormaBtjDrabsu

viagra effects side effects fhwsbbolthdbormaBtjDrabsu

tadalafil 5mg reviews olgstnoegfdbormaBtjDrabsj

onlinepharmaciescanada fdvaefbfbldbormaBtjDrabsz

tadalafil davis pdf hvdgeeahdbormaBtjDrabsf

pharmacy store frbdcacldbormaBtjDrabsy

what is in cialis ingredients afhsdbcBaxIlleceqxgnd

qfc pharmacy dgsbvfdBaxIllecewlekj

levitra over the counter uk fbdcacldbormaBtjDrabsn

cialis tadalafil 20 mg 30 tablet hvgeeahdbormaBtjDrabsc

viagra vs cialis vs levitra cost fdvefbfbldbormaBtjDrabsu

target cvs pharmacy hours dgsbvfdBaxIllecebjvzp

mixing viagra and cialis olgsanvoegfdbormaBtjDrabsn

cialis cvs hvgeahdbormaBtjDrabsr

Portrét

Menu

Fotoalbum

Vyhledávání

Archiv