čierne duše v ružovom
tma a iba akési svetielka kdesi v hĺbke duši. Tak to sme my ľudia. Nenápadne zahalení tmou, skrývajúci svoje jedinečné svetlo. Tmavé duše zahalené v ružovom ukazujúce len to, čo sa ostatným páči.usmievame sa hoci nám trhajú dušu problémy ktoré iných ani náhodou nezaujímajú. POznáte ten zúfalý pocit, keď sa stalo niečo čo chcete kamoške dopodrobna opísať a myslíte si ,že ju to aj zaujíma, a poznáte aj ten pocit, keď začnete oduševnene rozprávať a ona v polovici vášho zážitku surovo ako keby sa nič nedialo povie, že si ide kúpiť žuvačky a keď sa vráti začne o inom? Totalny nezáujem, a ja nechcem zasa vyzerať a správať sa ako ona, tak zavrem svoj smútok, potlačím slzy a pokračujem v jej hre, že sa nič zaujímavé nestalo, veď jasne mi dala najavo, že ju moje problémy nezaujímajú. Ale ja sa vždy popýtam..snažím sa:) nikoho nezaujíma čo zaujíma mňa, nikoho netrápy, čo bolí mňa a tak sa na všetkých len usmievam a všetci si myslia že musím byť strašne šťastná...Skúste cez ten ružový obláčik ktorý vám strkám pod nos, nazrieť do toho mini svetielka v mojom vnútri a nevravim že len mne, skúsme všetci pozerať a zaujímať sa aj o duše iných. Po toľkých sklamaniach som si postavila dáke hradby a veľa ľudí ani nevie, že stojí za nimi. A ani sa nesnažia ich dobiť, a tak si myslia že som najšťastnejší človek na svete, a ja sa tak aj snažím vyzerať.. Všetci si myslia že som nezraniteľná silná šťastná, áno som taká ,ale len kým ma nespoznáte, za tým večným priblblým úsmevom skrýva sa až priveľa myšlienok, pod nevinným pohľadom skrýva sa množstvo citov, a nikto ani netuší, kto som a ani ja nie som vynimkou, skrývam sa asi už aj pred sebou. Zavretí v ružovom svete prichystanom pre ostatných, skrývajúci svoje čierne tmavé ja, v zákutí seba, pripravení hodiť ho čo najrýchlejšie do tmavej noci hrobu!
Náhledy fotografií ze složky alone
Komentáře
Přehled komentářů
no ked ten ruzovy oblacik posunieme aj do tej tmavej dusicky hned pocitime silu priatelstva :) smuack
yeah :)
(Dajuska, 9. 3. 2008 18:23)