1.kapitola - Pohrebné obdobie
1.kapitola - Pohrebné obdobie
Prechádzali sme uličkou vo vlaku. Vliekla som za sebov obrovský kufor a v myšlienkach nadávala na to, že som si toho zase toľko zbalila. Predo mnou išla Bela a nakúkala do každého kupé. Konečne jedno celkom otvorila, vošla a ja som ju nasledovala. Sedel tam môj brat, Lucius, Severus, Narcisa a ešte nejakí chalani z našeho ročníka. Môj brat bol o rok strarší, ale chodlili sme do toho istého ročníka, pretože on bol vlastne starší len o 10 mesiacov. Bela sa oprela o mojho brata a ponorila sa do sveta fantázie. Bola doňho už asi rok buchnutá, ale bolo pod jej úroveň povedať mu to. Toto bude zase za cestu! Bela je mimo čo sa na ňu nepodobá, na našu princeznú s ľadovým srdcom. Podobným, ako mám ja. Narcisa bude zamestnaná staroslivosťou o chudaka Luciusa a ostatní sú hrôza.
„Kde ste sa túlali ?“opýtal sa nás môj brat.
„Mama mi dávala prednášku o slušnosti a o tom, ako sa mám chovať k humusákom!“povedala som otrávene a za pomoci jedného spolužiaka odpratala batožinu a hodila sa na sedačku.
„Aké ste vlasne mali prázdiny?“opýtal sa Lucius mňa a Rudolfusa.
„Ale, ušli. Vkuse sme cestovali, ale veď to vieš, preto som sa s tebou ani nestretol. A ty?“ Lucius a Rudolfus boli najlepší kamaráti a niekedy mi to dosť vadilo, lebo ma radi šikanovali. Ale to bolo ešte pred Rokfortom.
„Ale veď vieš.“ rýchlo zahovoril a kukol na mojho brata, že mu to povie neskvôr.
„Bela nechceš som nou chodiť?“vychrlil môj brat na Belatrix, ktora prekvapene zažmurkala. Môj brat si ju nikdy poriadne nevšimol, tak neviem prečo tak zrazu. Bela to dobre vedela a tak sa na neho čudne pozerala a bolo vidieť, že nevie, či ma prijať, aj keby rada.
„Neboj, nerobým si srandu!“ milo sa na ňu usmial a ona sa definitívne vzdala. Vždy ked išlo o Rudolfusa bola bezradná. Dokázali sme sa kvôli nemu pohádať na život a na smrť, lebo som nebola ochotná počúvať reči, ake má on oči ....
„Idem za Sheilou.“ postavila som sa a vyšla von z kupé. Ani som nezavrela dvere a už som počula hlášky.
„Ak sa k voli tej humusačke odmietne pridat k ...!“zasičal moj brat a ostatne som už nepočula lebo som išla ďalej.
Vliekla som za Lily svoj preplnený príšerne ťažký kufor a zastavovala sa pri každom kupé. Lily vždy otvorila dvere, nakukla dnu, potom sa otočila ku mne, pokrútila hlavou a išla ďalej. Nikde sa jej nepáčilo. Tvrdohlavo a vytrvalo hľadala voľné, celkom prázdne kupé, ale na to sme prišli príliš neskoro. V prvom kupé sedel Bifľomor, v ďalšom sa na nás vyrútila banda druháčok, v treťom sedeli záškodníci. Tých sme pre istotu obišli najväčším oblúkom, aký dovoľovala úzka ulička. Nakoniec nám už nezostávalo nič iné, iba si sadnúť k hŕstke hlučných hulákajúcich prvákov. Vyložili sme si kufre a ja som vytiahla knihu. Lily sa pustila do rozhovoru s krpcami. Vypytovala sa ich snáď na každú hlúposť, čo ju napadla. Čas sa vliekol strašne pomaly. Lily odišla na prefektské stretnutie a ja som zostala v kupé sama s bandou nevychovaných deciek, ktoré robili taký hurhaj, že sa tam vôbec nedalo čítať. Podchvíľou som ich musela upozorňovať a keď sa vrátila Lily, radšej sa hneď vybrala na obchôdzku po vlaku.
Ukrutne som sa nudila. Na moje veľké šťastie sa otvorili dvere.
„Ahoj Sheila.“ pozdravila sa Susane, tmavovlasé, pomerne vysoké dievča s tmavohnedými očami, a porozhliadla sa po kupé. No super, samí humusáci! Tá si teda vie vybrať miesto! Hodila na všetkých prvákov jeden z jej vražedných pohľadov. Keby pohľad vraždil, asi je na svete sama! Tí sa vystrašene natlačili do jedného kúta a mlčky ju pozorovali.
„Ahoj Susi,“ kývla jej na pozdrav plavovlasá modrooká kamarátka a ukázala na miesto pred sebou, „rada ťa vidím.“
„Aj ja teba.“ usmiala sa Susi a so smiechom dodala hľadiac na hŕstku detí: „Ale niekto by ma radšej nevidel.“
„Aké si mala prázdniny?“ spýtala sa Sheli a čakala na odpoveď. Jasné, zase ma nepočúva! „Haló, s tebou sa rozprávam.“
„Čo? Prepáč, len som rozmýšľala, ako týchto dostaneme von.“ uškrnula sa a hodila škaredý pohľad na prvákov, ktorý sa hneď dobrovoľne pozbierali a vybehli z kupé.
„No, aké jednoduché.“ povedala Susi s úsmevom. „Čo si sa to pýtala?“
„Aké si mala prázdniny?“
„Celkom to ušlo.“ Vlastne, strašná otrava! „Cestovali sme. A čo ty?“
„No, nuda, nuda a ešte raz nuda. Furt som čítala a bola som u Lily, ale inak nič zaujímavé.“ Keby som mala celé prázdniny stráviť doma, tak sa asi zbláznim!
Susane pri vyslovení Lilynho mena prevrátila očami. LILY, zase tá bifľa, že sa s ňou vôbec baví!
„Čo je zas?“ spýtala sa Sheila podráždene. Nechápem, čo proti nej Susane má! To tá „čistá krv“, asi má tú pohavu v rodine!
„Ale nič, veď ma poznáš.“ To ma má tak prečítanú, že hneď vie, čo si myslím?
„Veď práve.“
„Ale no tak, veď som nič nespravila!“ bránila sa Susane.
„Nechaj to tak! Čo nové s Luciusom?“
„Čo by s ním malo byť?“
„No, páči sa ti predsa!“
„Len som ti odpovedala na otázku, kto sa mi najviac páči z našej fakulty. Tak už prestaň zapárať! Nič s ním nemám, ani s ním nechcem mať. To ty stále pokukuješ po tom... no ako sa volá? Je rovnaký blázon ako ty. Tiež trávi viac času v knižnici ako vo svojej fakulte. No... vieš, ten... no ten... Lupin!“ Ako to zistila!? Žeby som bola až taká nápadná?
„Ja že som blázon? A prečo sem pletieš Remulusa? On vôbec nie je taký, ako si myslíš!“
„Niéé,“ zatiahla ironicky Susane a krútila pri tom hlavou, „vôbec.“ Bože, tá je taká naivná!
„Aby si vedela, aj tak som najviac času trávila v knižnici kvôli tebe!“ Nemôžem za to, že sme sa dohodli práve na knižnici, lebo nikde inde sa normálne stretnúť nemôžeme. Aj keď, je to najlepšie miesto, lebo nikto z jej hlúpych spolužiakov tam nechodí.
„Vážne, tak to by som rada videla!“ Veď tá je v knižnici hádam každý deň!
Niekto prudko otvoril dvere.
„Čavte!“ zaškeril sa na nich Black.
„No tento tu ešte chýbal.“ zašomrala Susane. „Humusákov sa zbavíme a prídu krvizradcovia!“
„My sme si k vám prišli len sadnúť.“ povedal vystrašene Pettigrew. Aký je smiešny, vystraší ho aj keď Susi hundre na Blacka.
„A doteraz ste mohli sedieť inde?“ spýtala sa podráždene Sheila.
„Doteraz sme boli vo vlastnom kupé, ale pred chvíľou sa tam napratala banda prvákov a povedali nám, že ich vyhodila čierna bosorka. Nevedel som sa rozhodnúť, či si to ty, alebo Belatrix.“ poznamenal s úškrnom Black a vošiel aj s ostatnými do kupé.
„Ani na oči sa mi neukazuj ty špina!“ vyštekla Susane.
„Ale, ale, Susi, prečo sa rozčuľuješ?“ spýtal sa milo Black.
„Rozčuľujem sa, lebo len keď ťa vidím, tak sa mi dvíha žalúdok!“
„No tak zlato, nebuď na mňa taká odporná, ja za to nemôžem. Vybav si to so svojím milovaným bračekom!“ O čom to hovorí? Žeby mi Susane niečo nepovedala?
„Ty si na mňa dávaj pozor krvizradca, cez prázdniny ma Rudofus naučil kúzlo, ktoré na teba používa tvoja drahá mamička. Hádaj aké!?“
Sirius viditeľne obledol, zaklipkal očami a pre istotu si sadol.
„Čo tým myslí, Tichošľap?“ spýtal sa James a pozrel sa naňho skúmavým pohľadom.
„On dobre vie!“ povedala s úškrnom Susane a vyšla z kupé so slovami: „Ešte sa vrátim. Maj sa Sheli!“
Niekedy ju fakt nepoznávam! Normálne mi z nej chodia zimomriavky po chrbte. Len dúfam, že nemyslela to, čo si myslím, že myslela. Cruciatus!!! Taká krutá hádam nie je! Ani ja Blacka zrovná nemusím, ale to by som nespravila!
Záškodníci sa medzi tým rozvalili po celom kupé. Sirius stále sedel ako zhypnotizovaný, ale postupne sa mu vracala farba. Ja som sa usmievala na Remulusa, ale ten si vytiahol knihu a začal čítať, tak som to po chvíli vzdala a aj ja som otvorila knihu. Pettigrew vytiahol desiatu a začal sa napchávať a James sa zasnene pozeral z okna.
„Kde je Lily?“ spýtal sa po chvíli Potter.
„Išla na obchôdzku po vlaku.“ odpovedala som so zívnutím.
„A kedy príde?“
„Neviem.“
„Naozaj nevieš?“ spýtal sa zase po chvíli.
„Nie! Neviem!“ povedala som podráždene.
Zase sa prudko otvorili dvere. Dnes je tu nejako rušno!
„Ahoj Sheli...“ pozdravila ma veselo Lily, ale keď sa poobzerala po kupé, úsmev jej nejak zmizol a zatvárila sa dosť kyslo.
„Čav Lily.“ pozdravil ju hneď zasnene Potter a hneď sa postavil, aby jej uvoľnil miesto.
Lily na mňa hodila vyčítavý pohľad a nedbajúc na Jamesa si sadla oproti mne k oknu.
„Prečo?“ spýtala sa pošepky.
„Prváci ich vyhodili z kupé.“ povedala som.
Pochybovačne na mňa zazrela, ale už sa nestihla nič ďalej vypytovať, lebo Potter vyzvedal, aké boli prázdniny. Radšej som sa vrátila ku knihe, nie žeby bola nejak špeciálne zaujímava, ale všetko lepšie, ako pozerať sa na napchávajúceho sa Pettigrewa, alebo počúvať Potterove komplimenty, ktoré sa Lily márne pokúšala ignorovať. Cesta ubiehala veľmi pomaly.
Zabuchla som za sebou dvere a vybrala sa späť do svojho kupé. Žeby som Blacka tak vystrašila? Bol bledý ako stena. Tak mu treba, zradcovi jednému!
Znudene som otvorila dvere a po tom, čo som uvidela vo vnútri som ich radšej hneď rýchlo zatvorila.
Nemyslela som si o Bele, že je taká krava a dá sa do kopy s mojím bratom! Je taká naivná! Nepochopím to. Len dúfam, že sa konečne začne v jeho prítomnosti správať aspoň trochu normálne a nie ako nejaká pobláznená humusáčka.
Chvíľu som stála na chodbe a rozmýšľala, kam mám ísť. Kde sa asi podela Narcissa s Malfoyom a ostatná banda? Asi ich pôjdem pohľadať.
Prechádzala som popri kupé a hľadala som zvyšok slizolinu. Po ceste som bola prebodávaná zúrivými pohľadmi iných žiakov, ktorí nepatrili do Slizolinu. Nebolo ťažké nájsť tú bandu, pretože sa odtiaľ pratal zvyšok študentov s vyjavenými výrazmi. Navyše robily taký hurhaj, že ich bolo počuť skoro až na druhý koniec vlaku.
„Čaute.“ zívla som znudene a sadla som si.
„Ahoj, aj ty si ich radšej nechala osamote?“ uškrnul sa Lucius.
„Hej.“ zamrmlala som znechutene.
Chvíľu som tam ticho sedela a kukala z okna.
„Čo to čítaš?“ spýtala som sa akože so záujmom Snapa.
„Obranu proti čiernej mágii.“ povedal a ani neodtrhol oči od knihy.
„Aha, zaujímavé.“ povedala som potichu a nenápadne prevrátila oči. Aj s Blackom bola väčšia sranda.
Cítila som sa ako na pohrebe. Narcisa s Malfoyom sa potichu rozprávali niekde v kúte, Snape aspoň po stý raz čítal tu nudnú obranu a ostatný sa len tak povaľovali.
„Idem na WC.“ povedala som rýchlo a vypadla som odtiaľ.
Prebehla som chodbou a vošla zase do kupé, z ktorého som pred pol hodinou vyšla.
„Čaute.“ pozdravila Susane a poobzerala si osadenstvo. Prečo som si naivne myslela, že tu už nebude tá banda.
„Ahoj Susi.“ odzdravila ju veselo Sheila. Možno konečne bude trochu veselšie.
„Čav.“ povedala znechutene Lily a otočila sa chrbtom k Susane, smerom k oknu. No jasné, humusáčka.
„Ahoooooj“ zatiahol Petegrew s plnými ústami čokoládových žabiek. Ten je ale nechutný!
„Nerozprávaj s plnými ústami v prítomnosti slečien.“ zakríkol ho Black. Čo sa mu stalo? Je nejaký čudný.
Susane prevrátila očami a ignorujúc Blacka, ktorý sa na ňu žiarivo usmieval si sadla vedľa vedľa Sheily. To je ale somár, pred pol hodinou som sa mu vyhrážala, že ho budem mučiť a teraz sa tu na mňa škerí. Asi to nepochopil.
„Nejak rýchlo si sa vrátila.“ usmiala sa na ňu Sheli.
„Ale vieš, obdobie pohrebov.“ povedala znudene Susane. Neviem, či to tu bude o niečo lepšie.
„Vážne a kedy pochovajú teba?“ spýtala sa Lily ironicky. A zase s tým začína.
„Určite nie skôr ako teba ty muklovská šmejda!“
„Hneď sa jej ospravedlň!“ vykríkol na Susane Potter.
„A prečo by som mala? Čo mi spravíš?“ spýtala sa Susi vyzývavo. To je ale hlupák, myslela som, že má lepší vkus na baby.
„To si ani nechci predstaviť. Ospravedlň sa!“
„Prečo sa ma zastávaš Potter, ja som ťa o to neprosila!“ obrátila sa naňho Lily. Niežeby bola rada, že sa jej niekto zastane, ale ešte sa hnevá!
„Ale ona ťa nazvala, no veď vieš ako.“
„Myslíš muklovská šmejda?“ zopakovala Susane znova. „Ja nehovorím nič, čo nie je pravda.“
„Čo je veľa, to je veľa! Ty si myslíš, že preto, že si „čistokrvná“ si niečo viac ako ja?“ rozčuľovala sa Lily. „Čistá krv“ a je to tu zas!
„Áno. Nesiahaš mi ani po členky!“ povedala pohŕdavo Susane a škodradostne sa usmiala.
„Prestaň! Ihneď to odvolaj, lebo... lebo...“ koktal Potter. Toto nesmeruje spránym smerom.
„Lebo čo?“
Potter sa postavil a vytiahol prútik.
„Lebo ti zavrem tú tvoju čistokrvnú klapačku!“ povedal nahnevane a namieril na ňu prútik.
„Som zvedavá ako, také kúzlo zatiaľ nepoznám!“ smiala sa mu do očí Susane.
„No veď rýchlo uvidíš!“ rozčuľoval sa Potter.
„To neurobíš.“ postavil sa pred neho Black. Black sa zbláznil! To musím povedať Bele. Neuverí mi.
„Prečo sa ma zastávaš Black?“ strčila doňho nahnevane Susane a on neudržal rovnováhu a zvalil sa na Lupina, ktorý len prekvapene odskočil a nechtiac trafil Blacka knihou po hlave. Ten hlasno zanadával a šúchajúc si čelo sa zase postavil oproti Potterovi.
„Len to skús Potter!“ uškrnula sa naňho Susane a tiež vytiahla prútik. Čo mi už len on môže urobiť!?
„James, nie!“ vyhŕkla Lily a potom prekvapená sama sebou zmĺkla a chytila si ústa. JAMES? Zmenilo sa niečo, čo mi uniklo?
Potter, si až po chvíli uvedomil, že ho nazvala menom a s pootvorenými ústami na ňu pozeral. Nevšimol si, že mu Black vybral z ruky prútik a chcel si ho strčiť do vrecka. Ten je teda nenápadný!
„Hej Tichošľap, čo to robíš?“ spamätal sa po chvíli.
„Len ti beriem prútik, vadí?“ spýtal sa Black len tak. To je riadny somár!
„Hej vadí!“ povedal nahnevane Potter a vytrhol mu ho z ruky. Potom sa otočil naspäť k Susane, ktorá všetko pozorovala s tichým úškrnom.
„Evansová potrebuje vlasntú ochranku, čo?“ usmievala sa.
„Buď ticho Lestrangová! Nevšimla si si, že aj ty ju máš?“ reágovala hneď Lily.
„No tak baby, nehádajte sa...“ pokúsila sa zasiahnuť Sheila.
„Nestaraj sa do toho!“ okríkli ju zborovo všetci. Veď som im nič neurobila! Dobre, už som ticho.
Potter tam ešte stále stál s prútikom v ruke a mieril ním na Blacka, ktorý sa postavil na obranu Susane.
„Ustúp Tichošľap.“ požiadal Potter rázne. Len aby sa nepobili.
„Výnimočne súhlasím s Potterom, ustúp Black! Ja ťa nepotrebujem.“ zasyčala Susi.
„Nie!“ vyhlásil rozhodne Black. On vážne potratil rozum!
„Aha, chápem, nechceš, aby som ublížila Potterovi.“ uškrnula sa.
„Sirius, myslím to vážne!“ precedil Potter pomedzi zuby.
„Aj ja!“ Nedal mu niekto elixír lásky?
„No tak chlapci, hádam sa nebudete hádať.“ povedala sladko Susane.
„Sklapni Lestran...“ začal Potter, ale nedopovedal to, lebo ho Black sotil na sedadlo a namieril naňho prútik.
„Black, prestaň.“ zasiahla Lily. Evansová chráni svojho miláčika!
„Mohli by prestať obaja.“ povedala Sheila potichu.
„Prečo? Mňa to celkom baví. Len škoda, že si to nemôžem s Potterom vybaviť osobne.“ povedala s úsmevom Susane.
„Vážne, to by si chcela? No výborne! Veď tebe hneď zmizne úsmev!“ postavil sa zase Potter a nedbajúc na Blacka, ktorý naňho výhražne mieril prútikom, namieril rovno na Susane. On to vážne myslí vážne! No tak to sa pobavím.
„No čo mi urobíš, ty chudák? Veď nedokážeš uzemniť ani vlastného kamaráta!“ prskla mu rovno do očí Susane.
„Levicor...“ začal Potter, ale nedokončil, pretože Black bol rýchlejší.
„Expeliarmus!“ vyslovil rázne a Pottera odhodilo bokom. „Prepáč kamarát.“ Konečne pochopil, ako sa má správať pravý Black.
Potter sa nahnevane pozviechal a postavil sa oproti Blackovi.
„Mbdloby na teba!“ vyslovil, ale nečakal, že zasiahne Lupin.
„Protego.“ povedal Námesačník pokojne a vytvoril medzi Blackom a Potterom priesvitnú bariéru. Nie veľmi silnú, ale stačila na to, aby sa od nej odrazilo Potterove kúzlo a zasiahlo ho. Zosypal sa v bezvedomí na zem.
„James!“ vyhŕkla Lily prestrašene a vrhla sa k nemu na zem. Odkedy jej na ňom tak záleží?
„Ani som nemusela vyťahovať ten prútik, vďaka Lupin.“ povedala monotónne Susane, mávla Sheile a odišla.Komentáře
Přehled komentářů
Ten koniec bol najlepsi, uplne svetovy:)
Spicaa
(Sanocka, 1. 1. 2008 19:17)
Toto je super kapitola uplne bombova :DDD
Uz sa tesim na dalsiu z tej vasej spoluprace vznika cosi uuzasneeeeee proste super poviedka :DDD len tak daleee ;)
super
(Dobosticka, 11. 1. 2008 21:32)