10. Gellert
10. Gellert
Harry sa prechádzal po vyleštenej dlážke a chvíľkami vrhal pohľad cez vysoké okno. Stromy , vzdialené od stien zámočku len niekoľko metrov, vrhali v zapadajúcom slnku dlhé tiene a umocňovali atmosféru tajomna a nebezpečenstva, ktorá tu po celý čas panovala. Vedel, že cez hustý múr porastu nedovidí ani pár metrov, ale napriek tomu napínal zrak a snažil sa nájsť niečo, čo by ho upútalo a aspoň na chvíľku rozptýlilo jeho napätú náladu. Mysľou mu neustále bežali obrázka predchádzajúcich týždňov a len s námahou sa ovládol natoľko, aby nezačal kričať frustráciou.
,Dva týždne! Dva krvavé, nekonečné týždne. Celé naše plánovanie bolo naprd. Mohli sme začínať znovu. Prečo nám nikto nepovedal, že budeme svietiť ako žiarovky? Mohol som ten číselník nastaviť o tých pár týždňov skôr. Bolo tam dosť priestoru pre všetko. Aj pre svetielkovať. Teda, keby nám o tom bol ktosi milostivo ráčil povedať! Vďaka Merlinovi za škriatkov. Keby ich nebolo, bolo by to všetko oveľa, oveľa horšie. V okamžiku, keď sme si uvedomili, že sme prilepený do tohto poľovníckeho zámočku, kde líšky dávajú dobrú noc, poslali sme ich na výzvedy. Jedna skupina monitorovala udalosti v Godrikovej úžľabine a druhá prehľadávala Norimberg. Vedel som celkom určite, že v tomto roku býval Nicolas Flamel spolu s Perenellou v tomto meste a koncom roka sa presťahoval do Francúzska. No, byť nesmrteľný má aj svoje tienisté stránky. Po čase si ľudia začnú všímať, že ich sused kvitne zdravím, hoci by sa podľa jeho dátumu narodenia očakávalo, že sa začne hrbiť k zemi a používať oveľa častejšie tzv. , tretiu nohu´. Takže sa bude sťahovať a to je pre nás opäť to najlepšie, čo môže byť. Francúzi sú oveľa benevolentnejší k rôznym druhom magických bytostí, než zvyšok čarodejníckeho sveta a tak vydať knihy tam a potom ich tlačiť mimo je jednoduchšie, než pokúsiť sa ovplyvniť tvrdé hlavy Britov, kultúrne a spoločensky zaseknutých v časoch zakladateľov Rokfortu.´
Postavil sa pred okno a civel do temnejúcej hrany lesa. Dvere do miestnosti sa otvorili a na prahu zastal Draco. Mal oblečený jednoduchý sivý habit potriesnený atramentovými škvrnami a trel si pravé zápästie, namáhavo otvárajúc a zatvárajúc prsty na ruke. S nepredstieraným záujmom si Harryho prezrel od hlavy až po päty a potom s uspokojením prikývol.
„Skončil som, zajtra sa môžeme presunúť. Dom v Godricovej úžľabine je pripravený,“ vyhlásil a Harry sa k nemu pomaly otočil. Jeho smaragdovo zelené oči už svietili podstatne menej a aj keď bude musieť zostať ukrytý pod plášťom, prvá časť plánu sa môže začať. Harry preletel pohľadom po atramentových fľakoch na Dracových rukách a zastavil sa na jeho tvári, kde sa nachádzala jedna obzvlášť tmavá machuľa, priamo pod jeho špicatým nosom. Obočie mu pobavene poskočilo a po perách preletel malý úsmešok. Draco si to samozrejme všimol , pozrel si na prsty a zamračil sa. „Čo?“ zhúkol oveľa prudšie, než mal v pláne, ale Harry si to ani nevšimol .
„Máš celú tvár od atramentu,“ poznamenal mykajúc obočím.
„A okrem toho mám tak stuhnuté prsty, že si ich nemôžem narovnať bez použitia druhej ruky, oči ma štípu, akoby mi do nich nasypali všetok piesok zo Sahary a prisahám na Merlina, že mi na chrbte narástol od toľkého skláňania sa nad pergamenmi hrb! A ty...,“ ukázal skľavenou, trasúcou sa rukou na Harryho, „ ...ty si nebol práve veľká pomoc. Výhovorka, že máš nečitateľné písmo je vo všetkých ohľadoch naozaj chromá.“
„Prečo sme mu to nemohli dať napísané na papieri tak ako to je? Flamel je muž s otvorenou mysľou, zvládol by to. Určite by mu to nevadilo a predišli by sme nejakým možným omylom, že sadzač nesprávne prečíta niektoré slovo. A to by sa stalo celkom určite, ak by som tie knihy prepisoval ja. Ja som sa nevyhováral, ale naozaj mám nečitateľné písmo hlavne vtedy , ak musím písať brkom. Nikdy som tomu v skutočnosti neprišiel poriadne na kĺb,“ pokrčil ospravedlňujúco plecami , vlasy nad čelom sa mu zavlnili a Draco sa otriasol. Napriek tomu, že tento jav videl denne, nemohol si naň zvyknúť. Harry na neho zazrel , namrzene potriasol hlavou a pokrčil nos.
„Pritiahlo by to príliš veľkú pozornosť,“ odporoval Draco pokúšajúc sa očistiť si tvár vreckovkou, ale po pár sekundách len hodil rukou a kráčal k dverám. „Len som ti chcel povedať, že zajtra odchádzame . Mal by si sa zbaliť.“
„Ja som,“ zavrčal Harry a poklopal si prstami po hrudi. „Môžeš mi veriť, ja som. Stále!“
Godrikova úžľabina bola typická anglická obec s dvomi dlhými radmi prízemných domovom postavených zo sivého kameňa s príkrymi strechami pokrytými úzkymi pásmi lámanej bridlice, ktoré sa ťahali v dlhom rade okolo hlavnej cesty. Krátke bočné uličky končili v kľukatých údoliach medzi nízkymi kopcami, v ktorých sa ukrývali samostatne ležiace usadlosti. Hustý lesný porast presvetľovali úzke pásy políčok, na ktorých práve začínalo dozrievať obilie, kvitli ranné zemiaky a v teplom vlahom vánku šušťali široké listy kukurice.
Dedina bola osídlená približne pol na pol. Čarodejníci a muklovia tu už viac než storočie žili mierumilovne vedľa seba a tak prenajať si jednu z opustených usadlostí na niekoľko potrebných týždňov nebol problém. A hoci so sebou nosili jedno menšie pohorie zlata, neminuli na to ani knut. Postarší majiteľ, vedomí si existencie čarodejného sveta, odmietol prijať od nich peniaze a za prenájom pozemku žiadal , aby mu ich škriatkovia zrenovovali pustnúcu usadlosť, ktorú nedávno zdedil po svojom otcovi. Draco vybral jedného zo starších škriatkov a poslal s ním celú skupinu, aby dali dom a jeho najbližšie okolie do poriadku. A Lorn zvládol organizáciu všetkých pridelených úloh skvele.
Usadlosť sa pre naše účely hodila priamo perfektne. Bola zastrčená v malom údolí medzi dvomi kopcami, ktoré boli porastené vysokým, zmiešaným lesom s hustým podrastom, ktorý nás vynikajúco tienil od zvedavých pohľadov náhodných okoloidúcich a všetečných detí. Nízky, čiastočne rozpadnutý kamenný plot s latkovou bránkou, ktorá mierila k dedine, nahradili škriatkovia vysokých, pevným múrom zakončeným ostrými železnými hrotmi. Trvalo im to len niekoľko dní a zanedbaný statok vyzeral ako nový. Vypadané kamene boli starostlivo zamurované naspäť, prepadnutá strecha sa vzpriamila strmo hore a z predtým zrúteného komína sa teraz valil dym z krbov, aby murivo čo najrýchlejšie vyschlo. V malej záhradke pred domom opäť kvitli pestrofarebné kvety a húština, ktorá bola niekoľko rokov domovom divokej zveri zmizla a premenila sa na úhľadný dvor s krátkou trávičkou a niekoľkými kvitnúcimi kríkmi jazmínu. Okná na dome boli znovu zasklené a leskli sa čistotou.
Než sme sa presunuli z Nemecka bol dom zrenovovaný aj zvnútra. Škriatkovia vyčistili drevené podlahy a nahradili niekoľko spráchnivených dosiek, ktoré teraz svietili oproti ostatným novotou. Nahradili aj niekoľko trámov v kuchyni, ktoré prežral červotoč a zavesili na ne starodávne kuchynské náradie, ktoré našli v dome. Opravili a vyčistili aj jednoduchý nábytok, ktorý patril k domu, ale to nám neprekážalo, pretože sme tu nemienili zostať príliš dlho a tak sme sa rozhodli, nechať všetko v pôvodnom štýle. Koniec koncov dohoda znela opraviť a zreštaurovať a nie nanovo zariadiť. Aj keď, drevené lavice a stoličky boli zatratene tvrdé a tak prešívané vankúše, ktorými ich škriatkovia vystlali, privítali obaja muži s nadšením. Ale renovácia usadlosti , aj keď škriatkov uviedla do radostného tranzu, nebola hlavnou náplňou ich pobytu v Godrikovej úžľabine. Lorno a jeho tím mali za úlohu sledovať niekoľko osôb a podávať o nich pravidelne hlásenia.
„Tak, kým začneme?“ Harry stál vedľa jedálenského stola , civel do plánu dediny nápadne sa podobajúcemu mape Rokfortu , ktorú zdedil po otcovi a zamyslene si trel bradu. „Arianna s matkou sú doma a Gellert sa práve teraz motá po cintoríne. Z môjho pohľadu je momentálne ľahším cieľom. Je sám , okolo neho ani živáčika...,“ zdvihol hlavu a spýtavo pozrel na Draca. Ten hodil pohľad k mape a uškrnul sa.
„Môže byť,“ pokrčil plecami a pošúchal si ruky, „čím skôr odtiaľto vypadne, tým lepšie.“
„Dusty, Dab!“ zavolal Harry nespúšťajúc oči s krúžku, ktorý sa pomaly presúval po cintoríne , od jedného náhrobku k druhému. Dva tiché mäkké pľuzgiere oznámili primiestnenie škriatkov. Harry sa k nim otočil a ťukol prstom na meno pohybujúce sa na pergamene. „Prineste ho a nemusí nás vidieť,“ prikázal podnetne mykajúc obočím. Dusty na milisekundu vypleštil obrovské žlto hnedé očiská a vzápätí sa mu po tvári rozlial zlomyseľný úškrn.
„Pán sa nemusí báť, on neuvidí,“ uistil ho a s mäkkou ranou obaja zmizli.
„Tak, brat môj najdrahší,“ Harryho hlas nadobudol odrazu hlbokú , zákernú hladkosť a Draco sa zimomravo otriasol, „naostri si svoje nože, operácia sa začína. A , prosím ťa, buď taký láskavý, nezamiluj sa nám do neho. Jeden Dumbledore je pre toto storočie až priveľa, dvoch by ľudstvo nemuselo prežiť.“
„Nemaj obavu,“ odsekol Draco a keď počul, ako sa na poschodí ozval hluk zápasu, zamieril ku schodom. „Dumbledore ho nikdy neuvidí,“ zapriadol stúpajúc po drevených schodíkoch a krútil hlavou v tichom smiechu, ktorý sa mu ozýval za chrbtom. Sotva vystúpil na posledný schod, ľavou rukou otvoril dvere a pravou tasil prútik. „Petrifikus totalus!“ vydýchol takmer nečujne a s úsmeškom pozoroval, ako na vysoký, plavovlasý mládenec rúti na dlážku stuhnutý ako doska. Obaja škriatkovia, ktorý na ňom doteraz viseli ho stihli zachytiť a nasmerovať na jednu z postelí, ktoré stáli vedľa steny.
„Nevidí,“ šepol Dusty ukazujúc dlhým prstom priamo do tváre mladého muža stuhnutej prekvapením. Veľké belasé oči mal zahmlené a vydesene nimi otáčal v jamkách. Draco uznanlivo poklepal škriatka po ramene a mykol hlavou k dverám. Dab sa na neho usmiala, narovnala si belasú sukienku a vykĺzla za dvere skôr, než stihol mrknúť. Dusty prešiel dlaňou ponad Gellertovu tvár a potom ju nasledoval oveľa dôstojnejšie zatvárajúc za sebou dvere. Draco stál chvíľku bez pohybu nad telom, ale potom, keď zaznamenal jemné myknutie pery sa uškrnul a naklonil sa k nemu bližšie. Svetlo modré vydesené oči sa k nemu otočili a potom sa zaliali bezmocnými slzami .
„Gellert Grindenwald,“ pošepkal a mávnutím ruky usušil slzy, ktoré by mu mohli prekážať. Naklonil sa hlbšie a usmial sa , hoci jeho úsmev nikdy nedosiahol jeho studené strieborné oči. „Nemusíš sa ma báť, nechcem ti ublížiť,“ upokojoval chlapca, ale ten o tom celkom jasne pochyboval a keby mohol pohnúť čo i len prstom, zúrivo by sa bránil. Ale tie strieborné kruhy boli stále bližšie a potom sa mu zavŕtali priamo do mozgu. Nemohol sa brániť, nemohol dokonca ani zavrieť oči, aby tie desivé oči odohnal a tak sa stiahol za ochranný múr svojich mentálnych ozubí.
Draco narazil na prvý kamenný múr vybavený strieľňami , z ktorých trčali hlavne stredovekých kanónov takmer okamžite po vstupe do chlapcovej mysle. Chvíľu na to monštrum prekvapene civel a potom sa začal neovládateľne smiať. Chlapca výsmech evidentne pobúril, pretože kanóny vychrlili prvé strely, ktoré dopadali okolo rehotajúceho sa muža a vyvrhovali hromady hliny na jeho naleštené topánky. Ani sa len nenamáhal uhnúť, ale pochechtávajúc sa kráčal k múru mimo dostrel. Tam sa len mierne zatočil na päte a pretransformujúc sa na veľkého orla s bielou hlavou, vzlietol k zamračenej oblohe skôr, než obranca stihol zareagovať. Tento raz nevzal svoj čas a nekrúžil, len preletel ponad múr a potom sa spustil dolu. Pred ním , zoradené v dlhých regáloch , ležali chlapcove spomienky. Preletel po nich pohľadom a uznanlivo prikývol. Usporiadaná myseľ je základom Oklumencie a chlapec bol skutočne na dobrej ceste stať sa vynikajúcim odborníkom v tomto umení ochrany mysle. ,Len keby si dokázal vybrať lepšie ochrany,´ pomyslel si s povzdychom a ponoril sa s prútikom v ruke do spomienok, aby našiel všetko, čo sa týkalo Darov Smrti.
Prvé čo našiel, bola malá knižka Rozprávok barda Beedla obkolesená desiatkami fľaštičiek, ktoré obsahovali striebornú hmlu.
„Awww!“ zastonal otvárajúc knižku. „Toto bude trvať do nekonečna,“ zmrštil tvár do bolestivej grimasy , odstránil z knižky rozprávku o Troch bratoch nahrádzajúc ju muklovskou o Troch havranoch , potom ju premenil na mysľomisu a odzátkoval prvú fľaštičku. No, mal pravdu. Naozaj to trvalo takmer do nevidím, ale nakoniec sa nimi prebral odstraňujúc metodicky každú spomienku na Dary Smrti . Najskôr zo spomienok zo skorého detstva, neskôr zo školy a posledná bola z cintorína, kde mladý muž stál nad doskou s menom Ignotia Peverella a v duchu nadšene jasal nad prvým rukolapným dôkazom toho, že Dary Smrti sú skutočné. No a keď sa už tými jeho spomienkami tak preberal, rozhodol sa poopraviť aj mladíkove názory na to, ako by mala čarodejnícka spoločnosť vyzerať v budúcnosti a jeho miesto v nej.
Vyťahujúc sa z jeho mysle, zanechal tam podvedomý príkaz, aby sa Gellert odteraz zameral na zdokumentovanie magických zvykov a napísal o tom sériu kníh zameranú na stratené a zabudnuté kúzla. Potom z chlapcovej mysle vymazal poslednú spomienku úplne a zdvihol prútik. „Somnus!“
„Počujem, že si hotový,“ ozval sa Harry opierajúci sa o zárubňu otvorených dverí. V prítmí ho takmer nebolo vidieť, len jeho zelené oči uhrančivo svietili z bledej tváre orámovanej tmavými prameňmi vlasov. Draco si obidvomi rukami pretrel tvár a ustato pohýbal plecami, aby si uvoľnil stuhnuté chrbtové svaly. Ozvalo sa tiché zapraskanie kostí a chrupaviek a po Harryho perách preletel súcitný úsmev.
„Áno, konečne,“ odpovedal a pozrel cez malé okienko . Vonku už bolo takmer tma. „Koľko je hodín?“
„Pol deviatej, trvalo to dlho keď zvážiš, že to je len osemnásťročný mladík.“
„Musel som ísť pomaly,“ Draco vstal, lusknutím prstov privolal škriatka a mávnutím ruky rozsvietil sviečky v päťramennom svietniku, ktorý stál na stole pod oknom. Ďalšie mávnutie a závesy visiace vedľa okna sa zatiahli. „Je to veľmi nadaný čarodejník,“ povedal pomaly vstávajúc z hrany postele a s obočím stiahnutým do jednej prísnej linky hľadel dolu na spiaceho mladíka. „Bolo by ho škoda, nechcel som mu poškodiť myseľ, len som mu tam trochu pozametal. Teraz si pospí a zajtra si na dnešné dobrodružstvo ani nespomenie.“
„Väčší dobre?“
„Preč a čoskoro bude aj on. Nechal som mu tam trvalý príkaz, aby sa zo všetkých svojich síl snažil zdokumentovať a tak aj zachrániť magické obrady domorodých kmeňov Ameriky.“ Ako to hovoril, na Harryho tvári sa objavil úškľabok a ten sa stále viac rozširoval.
„Celej?“ spýtal sa a jeho tvár teraz spolu s jeho svetielkujúcimi očami pôsobila takmer diabolsky. Draco si len znechutene odfrkol a prikývol otáčajúc sa k škriatkovi, ktorý trpezlivo čakal vedľa postele.
„Dusty, tento chlapec musí byť dopravený do domu svojej tety. Preneste ho tam, zastrčte ho do postele a zbaľte mu všetky veci. Ak som svoju prácu urobil správne, tak zajtra skoro ráno odchádza,“ pozrel na Harryho a natiahol ruku. „Máš to prenášadlo?“
„Samozrejme.“ Niečo sa mohlo vzduchom a len reflexy hľadača mu umožnili zachytiť kartu, ku ktorej bol pripevnený pergamen s oficiálnou pečaťou ministerstva na konci textu, ktorý potvrdzoval , že Gellertovi Grindenwaldovi bol udelený grand tritisíc galleónov. Podal Dustymu malý hnedý peňažný vak a v zelenej koži viazaný zápisník. „Ubezpečil som sa, že sú všetky staršie, než tento rok. Dajte mu to spolu s prenášadlom k batožine a tento zápisník mu pribaľte. A nech vás nikto nevidí,“ upozornil škriatka, ktorý horlivo prikyvoval a len čo držal všetko pevne k ruke, zovrel Gellertove rameno a so zasvišťaním obaja zmizli. Dracove obočie prekvapene poskočilo.
„Čo to bol za zvuk?“
„Ozubie,“ pokrčil plecami Harry a kývol hlavou k dverám. „Večera je už dobrú hodinu na stole. Neznášam studené jedlo,“ zavrčal otáčajúc sa mu chrbtom a zamieril dolu. „Poď! Potrebuješ obnoviť energiu. Dnes si jej vydal veľké množstvo a vieš, že úspech tejto časti našej misie je plne závislý na tvojich schopnostiach manipulovať s ľudskou mysľou. Ja som bol odjakživa v tomto odpad,“ doložil s povzdychom, keď zbiehal krátke schodisko. „Ale...,“ v očiach sa mu šelmovsky zablyslo, „a to stojí za zváženie, keby ma to učil skutočný majster a nie Snape, možno by som to zvládol lepšie.“
„Ach, poď!“ zastonal Draco prevracajúc očami. „Krstný otec bol majster, akých sa nájde len málo!“
„Tak potom nevedel učiť! Jediné čo urobil bolo, že na mňa jačal, aby som si vyprázdnil myseľ a nikdy, ani jeden jediný raz mi nepovedal, ako to mám urobiť. Vieš, že teraz, keď o tom už niečo viem, by som to mohol klasifikovať ako znásilnenie?“
„Nepreháňaj!“ zavrčal Draco a hladne sa vrhol na hrubý, vábne voňajúci kus pečeného mäsa obloženého pečenými zemiakmi a čerstvou zeleninou. „Nanajvýš tak mysle. Tvoje telo zostalo neporušené,“ mumlal s plnými ústami.
„Ale ba,“ odvrkol Harry, ale v očiach mu poblyskovali veselé ohníčky. „Tak prečo ma po každej z tých lekcií všetko bolelo?“ Draco znovu obrátil oči k povale a povzdychol si.
„Aby si pamätal, že máš robiť pred spánkom cvičenia na vyprázdňovanie mysle a teraz už jedz a prestaň dobiedzať. Zajtra, ak budem vládať by sme mohli začať s liečbou Arianne. Tak ma teraz nechaj najesť v pokoji, inak sa sem budeme musieť ešte vrátiť.“
„Fajn, fajn!“ Harry zdvihol ruky usmievajúc sa a zamával kúskom mäsa , ktoré mal nabodnuté na vidličke. „Už ťa nechám,“ prisľúbil a svoje slovo aj dodržal.
Komentáře
Přehled komentářů
začiatok akcie, ale nanešťastie aj pomalý začiatok konca poviedky:(. Pekne sa to rozbieha, páči sa mi, čo si urobila s Gellerom. Predpokladám, že plánuješ niečo podobné aj s ostatnými postavami, nie? Len toho Brumbla (Dumbledora) by si mohla... ehm:) Nechám to radšej na teba. Dobrá práca:)
:DD
(nadin, 26. 3. 2012 18:40)
Všetko je to skvelé, lenže čo ak Gellert v tej domorodej Amerike natrafí na pošahaného šamana, ktorý ho navedie na myšlienky ešte deštruktívnejšie. Ale to je riziko podnikania :D:D:D
Ako písala soraki, začína to!!!
A to si teda počkám, čo bude!
takže
(soraki, 26. 3. 2012 8:56)
už to začíná! Jsem nadšená a moc se těším, jak to bude dál! Grindenwalda bychom tedy měli z krku, kdo bude další? Jasně Ariana a pak... třeba Brumla??? :-D toho by mohli trasformovat na nějaký pěkný keříček :-D
díky, hned je ten dnešní den veselejší
.
(Nika, 27. 3. 2012 23:29)