10. Proroctvo
10. Proroctvo
„Harry! Harry vstávaj!“ zahrmel naštvaný Ronov hlas a vzápätí prikrývka, ktorá ho oddeľovala od ostatného sveta letela stranou. „Raňajky sú na stole a všetci čakáme už len na teba!“ jačal a trel si miesto, kde sa nachádzala jediná preukázateľná čierna diera na Zemi. Zvuky, ktoré sa odtiaľ ozývali dokazovali, že pani Weasleyová na neho skutočne čakala. Hladný Ron je veľmi nevrlý Ron a tak sa Harry mátožne pozbieral z postele a hľadiac na svet jedným pootvoreným okom, odtackal sa dolu do kuchyne. Jeho dosadnutie do stoličky sprevádzali vyčítavé pohľady a v nasledujúcom okamžiku šesť párov rúk ozbrojených príborom zaútočilo na jedlo , ktoré sa vŕšilo na podnosoch uprostred stola. Skôr, ako stihol otvoril druhé oko, boli všetky podnosy prázdne a okolo stola sa ozývalo spokojné mľaskanie a sŕkanie. Podoprel si hlavu rukou a prekvapene hľadel na niekoľko posledných omrviniek, ktoré nateraz unikli žravosti stravníkov.
„Harry, zlatko, pre teba som odložila zvlášť,“ zacvrlikala mu pri uchu pani Weasleyová a ponad plece mu na stôl položila plný tanier. Apaticky vložil do úst kúsok hrianky a začal žuť, ale keď sa pred ním odrazu objavil vysoký pohár pomaľovaný červenými srdiečkami, spomenul si čo táto rodina do budúcnosti pre neho plánuje a takmer sa tým malým sústom udusil. Kašľúc a prskajúc omrvinky okolo seba vyskočil od stola a vbehol do kuchyne . Bojujúc o dych nezdržiaval sa hľadaním pohára, ale napil sa vody priamo z točky nad kuchynským drezom . „Si v poriadku, drahý?“ ustarostený hlas pani Weasleyovej, ktorá sa mu objavila priamo za chrbtom ho vydesil. Zbledol, otriasol sa a zbierajúc všetku odvahu , pomaly sa k nej otočil.
„A..áno, som v poriadku,“ prekĺzol bokom okolo nej, sadol si k stolu, vzal do ruky nahryznutú hrianku a mračiac sa na ňu uvažoval, či sa aj hrianka dá napustiť elixírom.
„Budeš to piť?“ Harry bol taký zamyslený, že si Rona, ktorý ho strkal päsťou do ramena vôbec nevšímal.
„Čo?“ spýtal sa a zamračene sa uhol pred ďalšou ranou.
„Pýtam sa, či to budeš piť!“ zahuhlal Ron s ústami plnými napoly rozžutého jedla a ukázal na pohár.
„Čo je to?“ Harry sa pokúsil prejaviť záujem, ale najradšej by kopol do stola a prevrátil ho spolu so všetkým, čo bolo na ňom.
„Kakao,“ mľaskol Ron a túžobne sa naň pozrel.
„Nie, nemám práve chuť na kakao, môžeš si ho vziať,“ zaškľabil sa a odsunul pohár bokom, bližšie k priateľovi. Ron s vďačným úsmevom natiahol ruku, ale dotknúť sa pohára už nestihol.
„Ron!“ zvreskla pani Weasleyová, založila si ruky na okrúhle boky a zamračila sa na najmladšieho syna. „To je pre Harryho!“
„Ale on to nechce,“ kňučal chlapec a krčil sa pod stále nahnevanejším pohľadom matky. Harry pozrel na rozhnevanú pani Weasleyovú, potom hodil nenápadne pohľad na pohár s chladnúcim kakaom a zdvihol sa mu žalúdok. Pomaly položil zvyšok nedojedenej hrianky späť na tanier a odsunul stoličku.
„Už nie som hladný,“ vyhlásil odrazu mierne zelený v tvári a na perách sa mu objavil zlomyseľný úškľabok. „Môžeš to vypiť, Ron,“ dodal vychádzajúc z kuchyne. Za chrbtom začul neartikulovaný výkrik pani Weasleyovej a sklamaný rev Rona, keď mu matka v poslednej chvíli vytrhla pohár z ruky. Naozaj nepotreboval laboratórnu analýzu , výraz pani Weasleyovej hovoril dostatočne jasne . Vyšiel na dvor, sadol si na podstienku a zložil hlavu do rúk, zaboriac všetky prsty do vlasov. Po prvýkrát vstal od stola v tomto dome hladný a ak to takto pôjde ďalej, skolabuje vyčerpaním skôr, než sa začne školský rok.
„Harry?“ ozval sa mu spoza chrbta hlas, ktorý teraz naozaj nechcel počuť. „Si v poriadku?“ Ginny sa nenápadne priblížila a sadla si tesne vedľa neho. Rýchle sa odsunul, ale o niekoľko sekúnd sa o neho znovu opierala celým bokom. Zamračil sa , zdvihol hlavu a pozrel na dievča, ktoré sa na neho tak nechutne lepilo. Ginny, celá červená v tvári, mu pohľad odhodlane vrátila. Zamrkala a pokúsila sa o zvodný úsmev. Harry vypleštil prekvapene oči , otriasol sa a zhnusený vyskočil na nohy.
„Čo to robíš? Lepíš sa na mňa ako....,“ zamračil sa a hľadal výraz, ktorý by nebol príliš urážlivý, ale zároveň vyjadril jeho nevôľu, „ako...pijavica!“ Zvrtol sa na päte a vykročil cez dvor. „Idem sa prejsť,“ prehodil ponad plece. „Sám!“
Neskôr, uprostred noci dopadol na dlážku stanu a väčšina vnútorností sa mu tlačila von cez hrdlo. Namáhavo prehltol, stlačil prázdny, krútiaci sa žalúdok späť, potriasol hlavou a opatrne otvoril oči.
„Wow!“ zvolal nadšene Sírius zdvíhajúc ho z podlahy. „Si dobrý, ja si na tento spôsob prepravy nie a nie privyknúť a to som to absolvoval už najmenej tucetkrát.“
„Možno to robí prázdny žalúdok,“ zastenal Harry a zvalil sa do najbližšieho kresla tisnúc si dlane na brucho. „Nemáš niečo na jedenie? Od včera som takmer nič nejedol.“ Síriusove obočie vyskočilo vysoko hore, čelo sa zvráskavelo a oči rozšírili údivom.
„Prečo? Molly začala šetriť?“ spýtal sa a nedôverčivo si chlapca premeriaval.
„Ani nie,“ uchechtol sa Harry ponuro a sledoval, ako sa jeho krstný otec otáča svižne okolo kuchyne, „skôr naopak.“ O chvíľku už pred ním ležali dva veľké , hrubé sendviče a z kanvice na čaj stúpala para. Nedočkavo sa zahryzol do chleba a blahom privrel oči. Sírius sa posadil oproti nemu a sledoval ho zamračený, ako búrkový oblak.
„Môžeš mi to vysvetliť?“ spýtal sa, keď prvý zo sendvičov zmizol a Harry siahol po druhom. Chlapec sa uškrnul, položil sendvič a nalial si plnú šálku voňavého čaju. Zhlboka vdýchol vôňu a potom sa opatrne napil.
„Pani Weasleyová ,“ pohŕdavý podtón v hlase sa nedal prepočuť, „mi začala pripravovať jedlo zvlášť,“ začal a znovu opatrne usrkol zo šálky. „Nevieš náhodou, či sa dá aj hrianka napustiť nejakým blbým elixírom?“ spýtal sa odrazu a pozrel priamo na muža , ktorý sa v kresle vzpriamil a tvár mal ako vytesanú z kameňa.
„Prečo? Myslíš, že ti dávajú nejaký elixír do jedla?“
„Nie, nemyslím, ja to viem celkom určite,“ odfrkol si Harry a znovu uchopil sendvič.
„Ako?“ Harry sa smutno uchechtol a hľadal najlepšie miesto, kde sa zahryznúť.
„Ráno som dostal kakao,“ začal a Sírius nechápavo zdvihol obočie. „Len ja som dostal kakao a v pohári, ktorý sa nedal s ostatnými pomýliť,“ znovu sa uchechtol a pokrútil hlavou. „Neviem prečo, ostatní mali čaj. Boli na ňom červené srdiečka a keď som ho dal Ronovi,“ po perách mu preletel zlomyseľný úškľabok, „ pani Weasleyová mu ho vytrhla z ruky. Potrebuješ ešte iný dôkaz?“ pozrel spýtavo hore a keď videl zúrivosť v Síriusových očiach, spokojne sa zahryzol do svojho sendviča. Zvyšok neskorej večere bol veľmi tichý. Harry mlčky prežúval a Sírius ho zamyslene pozoroval. Bol skutočne znepokojený, ale na dnes večer mal pre svojho krstného syna prichystanú inú, oveľa závažnejšiu tému na rozhovor. Dnes bolo na programe proroctvo. O pol hodiny neskôr sedel Harry stuhnutý ako doska a s očami ako taniere civel neveriacky na svojho krstného otca, otváral a zatváral ústa v úsilí niečo povedať, ale slová sa mu zasekli v hrdle. Trvalo to už viac než minútu, než sa mu podarilo zhlboka sa nadýchnuť a zaklapnúť zvesenú sánku. A potom sa na Síriusove zdesenie odrazu hlučne a z plného hrdla rozosmial.
„Hahahaha..ha,hi..hahaha!“ vil zvíjajúc sa v kresle celý červený v tvári a vždy, keď mu pohľad padol na užasnutú Síriusovu tvár, smiech sa vystupňoval. „Ona..ona..ach, Merlin!“ skučal pomedzi záchvaty a nakoniec sa celkom bez sily zvalil z kresla na dlážku. Telo sa mu neprestávalo triasť malými záchvatmi smiechu, ale postupne sa upokojoval. Sírius začínal mať o neho vážne obavy, keď sa pochechtávajúc zdvihol z dlážky a znovu sa zviezol do kresla. Neprestávajúc sa chichotať zotrel si líca mokré od sĺz a krútil neveriacky hlavou. „Ja tomu nemôžem uveriť! Tá stará podvodníčka vydávi tri vety a Voldemort s Dumbledorom sa začnú triasť?“ pokrútil hlavou a uchichtol sa. Potom odrazu zvážnel. „Neverím tomu!“ vyhlásil odrazu hľadiac Síriusovi priamo do očí.
„Ale, tvoj otec by mi niečo také nepovedal, keby to nebola pravda!“ hnev vzplanul v Síriusových očiach, ale Harry len mávol rukou.
„Sírius,“ naklonil sa v kresle a zľahka sa dotkol jeho ruky, „tri roky predpovedá profesorka Trelawneyová moju smrť všetkými možnými a nemožnými spôsobmi na každej hodine veštenia, ktorú som v Rokforte doteraz absolvoval. Podľa nej som mal byť už dávno mŕtvola v stave hlbokého rozkladu,“ hodil rukou a smutne sa uškrnul. „Je nasiaknutá alkoholom ako knôt, omámená výparmi horiacich bylín a úplne bláznivá. Chceš mi tu tvrdiť, že Albus Dumbledore uveril jej blábolom čo i len na jednu sekundu?“ Sírius civel na svojho krstného syna sa zvrašteným obočím a našpúlenými perami v hlbokom zamyslení. Potom odrazu pokrčil plecami.
„Na tom už teraz nezáleží, dôležité je to, že Voldemort tomu veril a jednal podľa proroctva.“
„Ako sa to dozvedel?“
„Ach, nie som si istý, ale myslím, že mu to niekto doniesol. Sibyl predniesla proroctvo priamo na pohovore s Albusom v izbe nad barom U kančej hlavy. Možno ich niekto počul.“
„A Dumbledore tomu veril? Vy ste verili, že tomu veril?“ krútil neveriacky hlavou. „Nemusím patriť medzi najmúdrejších, ale aj mne je úplne jasné, že ak sa niekto pokúša získať miesto učiteľa veštenia, tak najlepším dôkazom kvalifikácie je predniesť nejaké strašne ponuré proroctvo o najväčšom nebezpečenstve v tom čase. Okrem toho, prečo sa stretli v tej zapľuvanej, špinavej krčme a nie v jeho riaditeľni? Je snáď bežnou praxou, že riaditeľ takej prestížnej školy robí vstupné pohovory s jeho budúcimi profesormi v krčme? Už len to vyvoláva príliš veľa otázok,“ Harry neveriacky krútil hlavou a Sírius zamyslene sklonil hlavu.
„Ale, sám si bol svedkom jedného z jej proroctiev,“ Sírius sa mračil. Kritika z úst dieťaťa sa mu vôbec nepáčila.
„Jedného z jej všetkých dvoch proroctiev!“ Harry krútil hlavou. „Musím povedať, že hoci to spočiatku na mňa urobilo dojem, po čase som si uvedomil, že jej slová je možno vysvetliť mnohými spôsobmi.“
„Harry,“ naliehal Sírius, „na ministerstve sú uložené tisícky proroctiev. Je to dôkaz, že sú skutočné!“ „Hovoríš tisícky?“ Harry sa zamračil a v zamyslení si trel miesto, kde pred pár dňami mal jeho legendárnu jazvu. „Koľko z nich je o mne? Koľko ich je o Voldemortovi alebo o vojne , kto to vie? Sleduje to vôbec niekto?“ otázky sa len tak sypali a prekvapený Sírius bezmocne krčil plecami. „Tak vidíš!“ zvolal Harry po chvíli, keď videl, že sa nedočká odpovede. „Sú to zbytočné bláboly, ktoré nikoho nezaujímajú. Nemajú žiadnu skutočnú hodnotu a Hermiona má pravdu, keď tvrdí, že veštenie je nezmysel!“
„Dobre,“ Sírius premýšľal naozaj tvrdo hľadiac na chlapca, keď sa mu snažil vysvetliť nebezpečenstvo, ktoré mu hrozí, „nie je dôležité, či je proroctvo pravdivé, alebo nie. Dôležité pre teba je to, že Voldemort mu uveril a chce ťa kvôli tomu zabiť!“ Harry, ktorý znovu otváral ústa, aby protestoval sa zarazil, zamračil sa a stisol pery.
„Hm!“ ozval sa po chvíli premýšľania. „Voldemort je zdá sa paranoik a poriadny, ak sa bál ročného dieťaťa,“ zamrmlal a znovu sa zamračil, „ale, ako určil, že práve ja som tým dieťaťom, ktoré ma moc ho zabiť?“
„Tvoji rodičia a Longbottomovci odišli na podnet Dumbledora do úkrytu.“ Harry s prižmúrenými očami civel pred seba a potom prudko otočil tvár k Síriusovi.
„Ak tomu správne rozumiem, potenciálnych zabijakov Voldemorta vybral vlastne Dumbledore a Voldemort potom išiel slepo tam, kam mu Dumbledore ukázal. Veď podľa tej veštby, mal toho kto bude mať moc zabiť ho, označiť ako seberovného. Ak by to neurobil, veštba by sa neplnila a nič by sa nedialo. Bol by to len ďalší neužitočný artafekt uložený v ministerstve. Bola by postupne zapadla prachom a každý by na ňu čoskoro zabudol,“ mrmlal si popod nos a strašne sa mračil. Sírius premýšľal, kam vlastne Harryho úvahy vedú a stále viac sa mračil.
„Bez ohľadu na to, ako veľmi budeš odmietať skutočnosť, že si v ohrození života, nebezpečenstvo nezmizne,“ pripomenul chlapcovi znovu. „Musíš vziať do úvahy aj skutočnosť, že druhé proroctvo predpovedá Voldemortov návrat.“
„Áno,“ prikývol zamyslene Harry, ale potom sa škaredo uškrnul, „za predpokladu, že Peter bol jeho najvernejším služobníkom.“ Sírius na neho prekvapene vzhliadol a nechápavo zdvihol obočie. „No čo?“ chlapec pokrčil plecami. „Ak Potkan bol jeho najvernejší služobník, prečo sa teda toľko rokov schovával ? Keby bol chcel, mohol sa k Voldemortovi pridať už pred tromi rokmi. Nezdalo sa mi, žeby mal záujem.“
„Ale vtedy mal pohodlné bydlo, o ktoré teraz prišiel. Musí sa ukrývať a tak sa zase bude ťahať k niekomu mocnejšiemu než je on.“
„Tak to by nemal byť pre neho problém, to je väčšina magickej populácie,“ odfrkol Harry pohrdlivo.
„Nepodceňuj Potkana,“ Sírius sa zamračil nevôľou, „ja som to urobil a skončil som v Azkabane.“ Harry chvíľu nad tým premýšľal a potom prikývol.
„Dobre, uznávam, máš bod. Budem si dávať pozor a urobím všetko, aby som sa Voldemortovi v tomto školskom roku vyhol. Okrem toho poviem Krivolabovi, že keď niekde v hrade alebo okolo neho uvidí Petra, môže ho zožrať.“ Sírius sa zhnusene zaškľabil, ale vzápätí znovu zvážnel.
„To ma privádza k druhej časti proroctva, ktorú sa nám s Jamesom nepodarilo rozlúštiť spoľahlivo. Je tam priveľa možností,“ povedal a trel si spánky, kde sa mu začínala rodiť masívna migréna.
„To je to... ,a jeden z nich musí zomrieť rukou druhého, lebo ani jeden nemôže žiť, kým je ten druhý nažive?´ Myslím si, že prvá časť je viac ako jasná,“ odfrkol si pohrdlivo a otriasol sa, „musím zabiť Voldemorta, alebo on mňa.“ Sírius váhavo prikývol.
„V druhej časti je možností viac,“ začal hľadiac na chlapca, ktorý mal v tvári zlú a zhnusenú grimasu.
„Ach, áno, typické proroctvo profesorky Trelawneyovej. Počul som ich stovky a žiadne z nich nemalo cenu knuta. ,Ani jeden nemôže žiť, kým je ten druhý nažive´,“ zopakoval s úsmeškom a hodil rukou. „Som nažive a Voldemort tiež, hoci nie je celkom fit, je nažive. Stretávam sa s ním pravidelne každý rok pod láskavým dohľadom riaditeľa Rokfortu, na kvázi najbezpečnejšom mieste čarodejníckeho sveta, kam sa každý rok záhadným spôsobom celkovo bez problémov dostane. Každý rok sa ma pokúša zabiť a až doteraz som netušil, prečo sa vracia tak vytrvalo, ako bumerang. Teraz tomu konečne rozumiem. Verí nezmyslu, ktorý si vo chvíli najväčšej núdze vymyslela bláznivá ženská a podriadil tomu celý svoj život,“ chlapcov hlas sa počas monológu neustále zvyšoval a pri posledných slovách sa napätím zlomil. „Tak, čo s tým budeme robiť?“ spýtal sa, oči sa mu leskli potlačovanými slzami a hlas sa mu nebezpečne triasol.
,Hovoríte o tom zdrape duše, ktorú si mal prilepenú k tvojej?´ ozvala sa odrazu Remy a zhmotnila sa na pohovke vedľa Síriusa . ,Odtrhol sa pri prvom prenose a vytiekol cez jazvu, ktorú si mal na čele. Bol to parazit, spálila som ho,´ oznámila nedbanlivo a opatrne skladala dlhé dúhovo sfarbené krídla. Sírius na ňu chvíľku civel s pootvorenými ústami, ale potom sa odrazu pozrel na hromadu kníh roztrúsených po stole a v očiach mu zablyslo. Zamračil sa, pozrel na Harryho a rysy na tvári mu na okamžik stuhli.
„Kúsok Voldemortovej duše?“ zdesený a šokovaný Harry si ohmatával trasúcimi sa prstami čelo. „Eééwww! zhnusene sa zaškľabil a mierne zozelenel. Vzápätí sa prudko narovnal a zamračil sa. „Dumbledore mi povedal, že v deň, keď sa ma Voldemort pokúsil zabiť, preniesol na mňa niektoré zo svojich schopností. Jednou z nich je aj schopnosť hovoriť s hadmi,“ jeho hlas sa pomaly vytrácal a potom si povzdychol. „Škoda, bolo to celkom fajn vedieť reč hadov, ale ak je podmienkou toho mať v tele aj Voldemortovu dušu, radšej sa bez toho zaobídem.“
,Neviem, či je to podmienka,´ zasmiala sa Remy a pokusne švihla chvostom, ,budeš to musieť preskúšať,´ žmurkla veľkými zlatými očami a v plynulom pohybe sa presunula na jeho plecia. , Je čas mláďa, čoskoro bude svitať.´
„Uvidíme sa pozajtra, šteňa,“ Sírius mávol rukou, usmial a vzápätí sa zamračene začal hrabať v knihách, ktoré si priniesol z rodičovského domu.
,Mláďa? Šteňa? To už nemám meno či čo?´ zavil v duchu Harry skôr, ako sa mu svet roztopil vo víriacom kaleidoskope farieb a zvukov. Držiac si skrúcajúce sa vnútornosti pristal s mäkkých žuchnutím na svojej posteli. Miestnosťou sa rozliehalo bohatierske chrápanie Rona , ktorý sa rozvaľoval na protiľahlej posteli. Remy sa nehlučne vytratila a Harry zaliezol pod prikrývku. Bol unavený, zmetený a hlava mu trešťala množstvom informácií , ktoré sa snažil spracovať. Ležal s otvorenými očami na chrbte s rukami založenými pod hlavou a premýšľal. Prvé lúče slnka sa dotkli obzoru a on ešte stále civel do prázdna a premýšľal. Keď sa za dverami ozvali prvé zvuky prebúdzajúceho sa domu, konečne sa rozhodol.
Komentáře
Přehled komentářů
tak tahle kapitola se mi líbila.. konečně pořádnej Harry.. a to že se rozesmál mě fakt pobavilo.. A docela tenhle náhled chápu.. Jinak jsem taky dost zvědavá o čem se Harry rozhodl..
Jinak jsem fakt hrozně zvědavá co ještě vymyslíš.. mám v hlavě různé představy a zajímá mě jestli se některou alespon trochu trefím..
To Reylan: Sirael žádnou Mary Sue ve svých příbezích netrpí:)
rozhodl?
(soraki, 28. 6. 2010 19:10)K čemu? Další skvělá kapitola, Sirael, díky ti za ni. Ovšem Molly mě hluboce zklamala, takhle okatě - ošklivá Molly!
je to nádhera
(reylan, 28. 6. 2010 16:45)opravdu se mi to moc líbí, jsem nadšená všema tvýma povídkama, ale tahle je jedna z mála, kde Harry není popsán jako úplné pako, myslí mu to a nenechá se jen tak zaskočit. Jen doufám, že z Hermiony neuděláš Marry Sue, já jí ale nikdy moc nemusela, vždycky mi připadla jako šprt a šplhoun. Těším se na další pokráčko.
páni
(Lily, 29. 6. 2010 11:26)