18. Konečne to začalo!
18. Konečne to začalo!
Novorodenec ležiaci na pokrčenom prestieradle prenikavo nariekal a jeho drobné telo sa zmietalo v kŕčoch , ktoré sa postupne zmierňovali, až úplne prestali. Dieťa sa neprestávalo zachádzať kvílivým plačom, ktorý ťahal za všetky nervové zakončenia. Lily vytriešťala oči na vreštiaci uzlíček, jej pokožka nadobudla v priebehu predchádzajúcich minút zaujímavú sivozelú farbu a po brade jej tieklo niekoľko červených kvapiek z rozhryznutej pery. Celé jej telo sa nezadržiteľne chvelo keď opätovne prehĺtala a pokúšala sa vrátiť žalúdok na jeho právoplatné miesto. Zvuky zvracania, ozývajúce sa z vedľajšej miestnosti jej to rozhodne neuľahčili. S námahou tlačila vysušené viečka cez vypúlené oči , ale v tme ktorá jej mala priniesť úľavu , uvidela znovu ako sa telíčko dieťaťa rozteká a potom v úžasnom ohňostroji križujúcich sa farebných zábleskov, znovu opätovne formuje. Celý proces spevádzali neľudské výkriky a nárek. V milisekunde sa jej oči znovu hrôzou doširoka roztvorili a vydesený pohľad cestoval po drobnom človiečikovi , ktorý sa postupne upokojoval a prestával sa kŕčovite zmietať pod priehladným vrchnákom sklenenej truhly.
„Hmhmmm...!“ zachrčala, zmrštila tvár a odkašľala si. „Toto rozhodne nebude štandartná procedúra,“ sipela namáhavo pretláčajúc vzduch cez kŕčom uzatvorené hrdlo. „Myslím si, že ľudstvo sa bude musieť vyrovnať s ostatnými šialenými a dementnými čarodejníkmi bez mojej asistencie a pomoci.“
„Už sa to skončilo?“ zastenala Berenika odo dverí a nemohúcne sa oprela o veraje.
„Áno,“ Lily zľahka prikývla a dlhou vlnou prútika odstránila sklenenú truhlu. „Mohla by si ju skontrolovať?“ spýtala sa váhavo a ustarostene sledovala Berenikynu vratkú chôdzu, keď sa odlepila od dverí a pomaly kráčala k nej. „Si v poriadku?“
„Zdá sa,“ zamrnčala Berenika a veľmi neochotne sa sklonila nad dieťaťom s prútikom v ruke.
, Ach! Prestaňte skuvíňať!´ nahnevaný hlas Melanie im zazvučal ako gong v hlavách a obe sa v tom okamžiku zašľabili bolesťou. , Všetko ide podľa plánu a čoskoro to skončí, teda ak sa teraz pretanete lutovať a začnete niečo robiť!´
,Ak si si nevšimla, tak robíme iba my a ty len kecáš a kecáš!´ štekla Lily a pokúsila sa vytlačiť Melanie z hlavy. Vzápätí sa ale zlomyselne uškrnula , mrkla na Bereniku a poslala k Melanie úplnú spomienku na Bellynu genetickú premenu. Blesk prenosu bol taký mohutný, že sa jej okolo hlavy rozsvietila energetická korona. Zaškrtený vzlyk a niekoľko prudkých, trhaných nádychov bol jedinou reakciou, ktorú sa im podarilo vymámiť z Melanie, ale napodiv obom to prinieslo pocit zaslúženej satisfakcie.
,Páčilo sa ti to?´ Berenika sa pobavene uchechtla , keď začula pohŕdavé odfrknutie a tiché, nezrozumiteľné kliatby, ktoré si Melanie šomrala popod nos. S ľahkým úsmevom na perách vlnila prútikom nad plačúcim dieťaťom a pozorne sledovala rôznofarebné siločiary , ktoré pohyb prútika sprevádzali. „ Je zdravá ako rybička,“ skonštatovala po chvíľke sústredeného vyhodnocovania energetických prúdov a pozrela cez plece k Lily, ktorá sa k nej blížila s plnou náručou detskej výbavy navŕšenej vo veľkom prútenom košíku.
„Výborne,“ kývla , položila košík vedľa lôžka , vyložila potrebné oblečenie, s prižmúrenými očami švihla zápästím a prútik jej ľahúčko vkĺzol do dlane . „Obleč ju a daj jej trochu mlieka, odnesiem ju k jej rodičom.“
„Bude znovu Bella?“ jemný úsmev preletel po Berenikyných plných perách, keď balila bábätko do plienok. Štíhlymi prstami láskala jemnú detskú kožu, keď jej obliekala bielu kojeneckú košielku a ružové dupačky. Prstami nežne prehrabla tmavú čuprinu vlasov a potom zdvihla fľašu naplnenú mliekom.
„Nie!“ zavrčala Lily nesúhlasne. „ Teraz je bez mena a ja to nechám na náhodu.“
„Náhoda je...,“ začala Berenika varovne, pozrela na Lily , pokrútila hlavou , skontrolovala teplotu mlieka a strčila dudlík medzi ružové pery dieťaťa.
„Ja viem ,“ Lily si prehodila cez plecia plášť , zapla sponu a zdvihla košík vystlaný páperovými poduškami , „ale pochybujem, že ju na Novom Zélande pomenujú Bellatrix.“
„Vedia, že je čarodejnica?“ Berenika vstala , opatrne uložila dieťa do košíka a starostlivo ju zakryla.
„Povedala som im o tom a dúfam, že naozaj pochopili, čo to znamená,“ povzdychla si Lily, pevne ovinula ruku okolo košíka, kývla Berenike , švihla prútikom a odmiestnila sa. Berenika chvíľku bez slova civela pred seba, potom zatriasla hlavou , pokrčila plecami , pohľadom vyhladala ťažký protiradiačný kontejner , švihnutím prútika ho umiestnila na stole a aktivovala skvapalňovaciu kolónu.
,Musíš zmeniť kliatby na kroku sedem a dvanásť, teraz už naozaj potrebujeme, aby sa nám všetky časti spojili, ´ pripomenula Melanie a ticho sa chichotala Berenikynej hnevlivej grimase.
,Viem, nemusíš mi to pripomínať!´odsekla a švihla prútikom silnejšie, než potrebovala. Sklo kolóny nesúhlasne zastenalo , oheň zaplápolal mocnejšie a na jej bielych lícach sa objavil hnevlivý rumenec. „Och!“ zastonala flustrovane, mávnutím ruky zmiernila plamene a otvorila kontajner. Opatrne manévrujúc kadičkou preliala čiernu, vyskóznu látku cez široké hrdlo veľkej banky na konci kolóny a mávnutím ruky upevnila uzáver.
, Mala by si počkať na Lily, musíte vrhnúť potrebné kliatby spoločne, inak nebudú mať požadovanú silu . ´
,Viem! Vidíš predsa, že čakám!´ vrčala znechutená Berenika a vrtela nervózne prútikom medzi prstami, kým ju tiché klapnutie podrážok na dlažbe neupozornilo, že sa Lily vrátila. Trhnutím zdvihla hlavu a s očakávaním sa zahladela na priateľku. „Tak ako? Ako ju prijali?“
„Nadšene, bez ohľadu na to, že som ich zobudila,“ odpovedala Lily a rozopínajúc si plášť, pristúpila ku kolóne. „Začala si?“ preletela pohladom po dlhom rade baniek a uznanlivo prikývla. „Výborne, nemôžem sa dočkať, až s týmto šialeným plánom skončíme ,“ zavrčala, ale potom jej po tvári preletel pobavený úškrn. „Voldemort nebude vedieť, čo ho zasiahlo a keby si neznačkoval prívržencov ako dobytok v stáde, nikdy by sme sa k nim tak ľahko nedostali.“
„Nie všetci sú označkovaní,“ prehodila zľahka Berenika a pristúpila k širokému lieviku na konci kolóny.
„Áno, ale tí najaktívnejší a najnebezpečnejší sú a ich odstránenie nám poskytne dostatok času pre ďalšie potrebné kroky. No a aby sme ich mohli odstrániť potrebujeme čo?“
„Stopára, ktorý ich všetkých nájde, nech by sa skrývali kdekoľvek,“ zaspievala Berenika s malým úsmeškom a mrkla na Lily. „Ideme na to!“ švihnutím spustila prútik do dlane a pevne ho stisla v prstoch. Lily sa postavila vedľa nej a namierila špičku prútika do otvoru lievika .
„Spolu po desiatich sekundách!“ zavelila rozhodne a zhlboka sa nadýchla.
„Contucor!“ zaznelo zvučne a belasý blesk z oboch prútikov vyplnil banku. Obe s očami uprenými na lievik počítali ševeliac perami do desiatich. Belasá žiara pretiekla kolónou ďalej. „Contractus transmissis!“ zvolali a po tvárach im preleteli takmer identické diabolské úškrny . Ostro karmínový záblesk nasledoval belasý. „Sidus prolatio!“ pokračovali jasne unisono a pozreli na seba so súhlasným prikývnutím. Svetlo červený blesk časového posunu naplnil banku a po chvíli sa posunul kolónou , aby urobil miesto pre posledné dve kliatby, ktoré ho okamžite nasledovali. „Transmoveo! Revocamen!“ Biely a zlatistý záblesk sa zmiešali vo vnútri vstupnej banky a obe dievčatá sklonili prútiky. Chvíľu stáli bez pohybu a s prižmúrenými očami sledovali, ako sa kliadby posunujú kolónou a potom sa s hlbokým povzdychnutím uvolnili.
„Kedy?“ ticho vydýchla Berenika otázku a otočila pohľad k Lily. Tá sa zamyslene pozerala na kalendár zavesený na stene a v duchu rátala hodiny potrebné na prípravu.
„V piatok po večeri,“ odpovedala napokon a pevnejšie zovrela prútik v dlani. „ Budeme mať viac času na distribúciu a možno nám zostane aj nejaká časová rezerva,“ doložila, obrátila sa k Berenike a premerala si ju kritickým okom. „Poď! Čaká nás hromada roboty,“ švihla prútikom a keď k nej priletel kus kožušiny pokrytý tvrdými ostnatými chlpmi, zdvihla ho za okraj a jediným presným pohybom ich všetky odrezala tesne pri koži. „Z tohoto urobíme nosiče pre Stopára a kliatby.“ zhrnula tvrdé chlpy do plytkého košíka a strčila ho Berenike do ruky. „Na! Môžeš začať!“
Nasledujúcich tridsaťšesť hodín potrebných na to, aby všetky použité kúzla a kliatby prešli kolónou a na jej konci sa spojili s výťažkom temného znamenia, obe dievčatá usilovne pracovali. Veža priam pretekala mágiou a keď do spevnenej krištálovej kadičky začali padať prvé ťažké kvapky lesklej opálovej tekutiny, bolo všetko čo potrebovali pre veľký plán , pripravené. Prízemná hala bola vytlaná mäkkými vankúšmi a bočné miestnosti pretekali kojeneckým oblečením, plienkami a prútenými košmi. Uprostred laboratória stála veľká, strieborná čaša naplnená modrými a ružovými lístočkami, ktoré Berenika premiešala opatrne s obidvomi rukami a oči jej pri tom žiarili ako dve hviezdy na nočnej oblohe . Lily hlboko sklonená nad rozsiahlym boxom naplneným kuželovitými , priehladnými šipkami, sústredene študovala drobné, lesklé kvapky, ktoré sa trblietali na ich hrotoch.
„Už je to suché?“ spýtala sa Berenika a znepokojene sledovala temnejúcu oblohu a iskričky hviezd, ktoré na ňu začali žmurkať z pootvoreného okna.
„Hmmmmm!“ zahučala Lily, skrivila tvár do nerozhodnej grimasy a pokrčila plecami. „Malo by byť,“ znovu pokrčila plecami , „ale teraz sa už šipiek nesmieme dotknúť a jediné kúzlo, ktoré na ne môžeme použiť je Protinus.“
„Sme teda pripravené?“ vydýchla s hlasom chrapľavým vzrušením Berenika a váhavým mávnutím ruky privolala ťažký, teplý plášť lemovaný kožušinou a pomaly si ho prehodila cez ramená. Spona v tvare dubového listu sa zaklapla s hlasným cvaknutím , Lily sa konečne odtrhla od stola a súhlasne prikývla.
„Vyzerá to tak,“ pomaly, obzerajúc sa okolo seba, akoby ešte kontrolovala posledné detaily, prešla k dverám a zvesila plášť. „Dúfajme, že Voldemort bude dnes sedieť doma a nerozhodne sa pre neplánovanú vychádzku,“ zašomrala a na tvári sa jej objavil zlomyselný úsmev. „ Vieš si ho predstaviť? Vyzeral by ako rozzúrený dikobraz so všetkými týmito šipkami nalepenými na ňom,“ škerila sa , uzatvorila box a pevne ho zovrela v rukách. „Pevne sa ma drž!“ prehodila k Berenike a vzápätí sa obe premiestnili.
Lúka, na ktorej sa v nasledujúcom okamžiku objavili, tonula v šere osvetlená len slabým mesačným svetlom. Berenika pustlila Lilyn lakeť a širokých gestom ľavej ruky hodila kúzlo ,Defende´, po okrajoch lesa. Lily položila ťažký box na vysoký, kamený podstavec, opatrne ho otvorila a so spokojným úsmevom zamávala na Bereniku .
„Tollo!“ švihla rukou a s búšiacim srdcom sledovala, ako sa stovky malých šipiek vzniesli do vzduchu. Jemné mávnutie ich donútilo zastaviť vzostup niekoľko metrov nad zemou a rozprestrieť sa do širokého, oválneho mračna. Obe dievčatá zízali hore a v široko otvorených očiach sa im odrážali hviezdy.
„Ako dlho?“ ozvala sa do ticha noci Berenika nespúšťajúc pohľad z poblikávajúceho oblaku .
„Šesť hodín od prvého kontaktu,“ mumlala Lily , vytiahla hodinky a zamračila sa. „Je čas,“ pripomenula rozhodne a pozrela na Bereniku. Tá jej s úsmevom prikývla a zdvihla ruku s prútikom.
„Protinus!“ zahrmeli obe súčasne a synchrónne mávli prútikmi s zložitých vlnkách nasmerovaných k mierumilovne plávajúcim šipkám. Výbuch jasného svetla sprevádzajúci kúzlo narazil do ľahučkých nosičov , tie sa na niekoľko sekúnd rozsvietili a následne v jedinom prudkom pohybe zmizli v tme, ktorá sa teraz zdala byť ešte temnejšia. Dievčatá stáli nehybne uprostred lúky so zaklonenými hlavami a civeli na hviezdnatú oblohu. Potom sa Berenika odrazu predklonila , potrela si boľavý zátylok , mrkla na Lily a rozosmiala sa.
„A je to!“ zvolala radostne a plesla zamyslenú Lily po ramene. „Konečne to začalo! Po toľkých rokoch príprav to začalo!“
,Konečne!´ zajačala aj Melanie a obe dievčence sa bolestivo nahrbili, prikrývajúc si celkom zbytočne obe uši.
,Zbláznila si sa?´ zvreskla Lily trasúca sa zlosťou? ,Takmer som si cvrkla od zľaknutia,´ kričala rozčúlene a mračila sa ako približujúci sa tajfún. ,Už aby si sa narodila, lebo môj život skončí predčasne na mŕtvicu, alebo srdcový infarkt!´
„Myslíš, že potom prestane na nás takto nečakane vyvreskovať?“ spýtala sa so záujmom Berenika a tlačila ospravedlňujúci sa hlas Melanie, na okraj vedomia.
,Nechcela som vás vydesiť, ale som taká šťastná, že sa všetko tak pekne darí!´skučala natešene, ale Lily sa len zaškľabila.
,Nechvál dňa pred večerom!´ pripomenula, zimomravo si potrela mrazom skrehnuté ruky a povzdychla si. ,Je tam tisíc vecí, ktoré sa môžu pokaziť a vy obe dobre viete, že keď sa niečo môže pokaziť, zaručene sa to pokazí,´ šomrala a natiahla ruku k Berenike. „Poď, je čas vrátiť sa do Rokfortu a trochu si pospať. Ktovie, či na to budeme mať potom čas. Pamätáš?“ pripomenula Berenike a mykla bradou k oblohe. „Len šesť hodín od prvého kontaktu a potom ....,“ uškrnula sa, zdrapla váhajúcu kamarátku za rameno a v nasledujúcom momente ich odmiestnila.
Komentáře
Přehled komentářů
tahle kapitola mě překvapila, opravdu mě nenapadlo co se s Bellou stane, skvělý nápad, takto "rozpustit" Voldíkovu armádu.. jen tak dál
wau
(jaja, 17. 1. 2009 19:29)no paani..uzasna kapitola..len mi nejak unika pointa toho, co chcu vlastne urobit :D:D...ale skvela kapitolka...vazne uzasna...ten zaciatok ja som absolutne nechapala, a len tak s vyplestenymi ocami som citala co sa to rpeboha deje..a potom jak hovorili ze to bola premena Belly som pochopila alo ako fakt to muselo byt strasne..blee..mno, ale skvela kapitola..som fakt zvedava na pokracovanie a ci sa nieco pokazi, alebo nie..teda, dufam ze nie...takze sa tesim na dalsiu kapcu :)))
:oDD
(Terka, 17. 1. 2009 11:59)Kapitolka výborná, díky ti za ni... Ale i kdyby z nich všech udělaly děti, přece jen zlo si najde cestu všude, že... no uvidíme, co si na nás přichystáš dál...;o) Doufám, že příště bude taky něco z lumpáren kluků...:oD
;-)
(soraki, 16. 1. 2009 16:03)
Ani nevím proč, ale mám prostě pocit, že ti to, Sirael, musím říct - dočetla jsem Krstého otca a zase jsem u té kapitoly, kde Harry umře, rozbrečela.. a vůběc, klobouk dolů před tvou fantazií, já vím, že se opakuju, ale jsi fakt úžasná :-D
Sirael
(soraki, 15. 1. 2009 21:03)
děkuji moc za další vynikající kapču. To jako mění smrtijedy na mimina? To je teda nářez :-D- Jsem ráda, že pokračuješ - pravidelně sem lezu min. 2x za den :-D
věrná soraki ;-)
Supeer
(Trili, 15. 1. 2009 18:09)Ráda jsem si tuto kapitolu přečetla a moc se mi líbila :-)
...
(Tria, 15. 1. 2009 18:04)
Sirael chcela by som sa ťa spýtať koľko budem mať kapitol táto poviedka...
už som ani nedúfala, že budeš pokračovať...ale som rada že si ma zaskočila...
:-)
Pokračuj v písaní som zvedava...
super
(Lily, 18. 1. 2009 18:39)