12. Uzatvorenie
12. Uzatvorenie
Percival Dumbledore strávil v nemocnici u Sv. Munga plných päť týždňov. Jeho zdravotný stav bol oveľa vážnejší, než ktokoľvek očakával, ale postupne sa zotavoval a rodina žiariac šťastím sa pripravovala na sťahovanie. Jediný, ktorý sa tváril kyslo bol najstarší syn Albus. Práve s vyznamenaním zložil záverečné skúšky. Jeho výsledky boli vysoko prevyšujúce čokoľvek, čo videli profesorské oči za posledné storočie a ministerská podmienka mu veľmi nevoňala. Jeho mladícka krv volala po revolte, ale čarodejnícka spoločnosť bola založená tradične , otec bol hlavou rodiny a mal vždy posledné slovo, ktoré bolo pre jej členov zákonom.
„Nezáleží na tom, kde budeme žiť,“ karhal vzpierajúceho sa syna, „budeme spolu a dokážeme sa prispôsobiť. Buďme vďační za udelenú milosť a ak sa naskytne vhodná príležitosť, opustíme aj územie Britského Impéria. Svet je veľký a naša rodina si nájde v ňom svoje miesto.“
„Ale, ja a Elphias sme chceli chvíľu cestovať a poznávať odlišné druhy mágie,“ šomral mladík skláňajúc hlavu pod prísnym otcovským pohľadom. V očiach staršieho muža však žiarila len hrdosť a láska. Bol veľmi pyšný na synove úspechy, ale rodina mala prednosť. Okrem toho, nemali na výber!
„No a Austrália je výborné miesto, kde začať. Máte k dispozícii celý jeden kontinent a ani okolie nie je bez zaujímavostí. Som presvedčený, že tam nájdete dostatok nových poznatkov, po ktorých túžite. Elphias môže ísť s nami a keď sa usadíme, môžete v ceste pokračovať. Pravda, vrátiť sa sem môže už len on. Ale ty máš s dispozícii celý zvyšok sveta a presvedčíš sa, že je to oveľa viac, než dokážeš zvládnuť.“ Albus nemal inú možnosť a tak prikývol, a hoci svoju budúcnosť si predstavoval inak, musel poslúchnuť.
No a kým Percival znovu získal toľko sily, že bol schopný presunu medzinárodným prenášadlom, obaja muži vo vynovenej usadlosti ukrytej medzi nízkymi kopcami, usilovne pracovali. Draco využíval každú príležitosť na posilnenie Arianiných meditačných návykov a škriatkovia sa striedali pri jej sledovaní. Bola pod neustálym dohľadom, pretože ani jeden z mužov si neprial, aby sa na poslednú chvíľu zomlelo niečo, čo by narušilo ich perfektný plán. No a nekontrolovaný výbuch mágie z nestabilného dieťaťa by mohol zamiešať aj ten najstarostlivejšie postavený plán. Harry, ktorý svoju časť úlohy zvládol hneď na začiatku sa chvíľu nudil. Júl bol horúci, po vonku sa mu v tej spare túlať nechcelo a tak sa zahrabal do plánovania úloh, ktoré ležali pred nimi. Po niekoľkých dňoch sa na stene jedálne objavila veľká, veľmi podrobná mapa Britských ostrovov a poličky vedľa steny sa zaplnili hrubými zložkami. Často posielal škriatkov na výzvedy a so zvrašteným čelom potom počúval správy, ktoré mu prinášali.
„Čo sa deje? Myslel som, že sme dostatočne pripravení na ďalší krok, ale podľa tohto tu,“ ukazujúc na hromady zložiek váľajúce sa teraz po celej izbe, „to vyzerá, že nie sme. Tak, môžeš mi povedať, čo sa deje?“ spýtal sa Draco po niekoľkých dňoch jeho horúčkovitej výskumnej činnosti. Harry sa len uškrnul, ako kocúr nad miskou smotany a položil zložku, ktorú práve študoval.
„Sme pripravení,“ pripustil pokojne, ale súčasne pokrčil plecami. „Trochu som sa v tých našich plánoch prehraboval a tak mi napadlo, že by sme mohli jeden z krokov urobiť teraz. Plánovali sme navštíviť rodinu Gaunt v Malom Hangletone a humánne sa postarať o to, aby sa tento výhonok mojej rodiny už ďalej nerozvíjal. Ale...,“ pozrel na Draca a krivo sa zaškľabil, „prečo čakať, až sa Marvolo ožení a splodí deti? Je predsa jednoduchšie zasiahnuť jeden cieľ, než dva. Ja v žiadnom prípade nevezmem možnosť, žeby sa Morfin nejakou smiešnou náhodou zvládol reprodukovať. Podľa toho, ako si ich pamätám, mali síce obaja IQ dreveného hojdacieho koníka, ale prečo riskovať?“
„Tvoja rodina?“ Draco sa zamračil a natiahol sa po najbližšej zložke. „Chceš mi tým povedať, že s nimi súvisíš?“
„Len nepriamo,“ Harry sa na neho zaškaredil a otriasol sa. „Cadmus Peverell bol starší brat Ignotusa Peverella, ktorý bol jedným z mojich predkov. Vlastnil ,Kameň znovuzrodenia´ a ten sa potom v tejto vetve rodiny uchovával až pokiaľ z neho Tom neurobil jeden zo svojich horkruxov.“
„Čo je v rodovej línii pár tisíc rokov,“ smial sa Draco, keď videl Harryho výraz.
„Ja dúfam, že dosť, to už by krv mala byť dostatočne zriedená,“ doložil a otriasol sa. „Takže, prečo nezasiahnuť priamo Marvola a nečakať na poter?“
„Ako? Kliatba alebo elixír?“ nadhodil a spýtavo sa na Harryho pozrel. Ten sa zamyslel a šúchajúc si dlaňou bradu , bubnoval prstami druhej ruky po doske stola.
„Kliatba sa dá aj po dlhšom čase zistiť a ak nájde šikovného kliatbodrviča, aj odstrániť,“ uvažoval a pokrútil hlavou. „Okrem toho, keď už máme k dispozícii oddiel škriatkov, prečo to nevyužiť? Okoreniť mu jedlo, alebo nápoj elixírom, ktorý zaručí jeho neplodnosť a bonusom bude to, že tú jeho hnusnú tvár už nikdy nemusím vidieť.“
„Vieme , kde býva?“ Harry sa ponuro zachechtal a triasol hlavou.
„Je to irónia, ale je to rodina, ktorá sa tak pýši svojim pôvodom, že už pár desiatok rokov odmietajú pracovať, pretože im nikto nie je dosť dobrý, aby sa na neho dokonca pozerali ako na rovnocenného partnera. Sú chudobnejší, než kostolné myši a ich jediným majetkom je niekoľko drobností z majetku Salazara Slizolina, ktoré uchovávajú ako relikvie. Bývajú v napoly rozpadnutom dome v Kente. Predpokladám, že do tej ošarpanej chatrče sa Marvolo presťahoval , keď sa oženil. Nemôžem si pomôcť, ale cítim úprimnú ľútosť k žene, ktorá si ho musela vziať.“
„Čo ty vieš, možno si ho vzala z lásky?“ nadhodil Draco, ale Harry sa zhnusene otriasol a mierne ozelenel.
„To celkom určite nie,“ odfrkol a zaškľabil sa, akoby mal v ústach niečo príšerne horké. „Už si ho niekedy videl? Vyzerá ako zlostný starý opičiak,“ na sekundu sa zastavil, ale potom sa znovu otriasol a ozelenel ešte trochu. „No..., teraz o niečo mladší opičiak. Možno ešte nemá tvár pokrčenú do zväzku vrások, ale ruky mal takmer po kolená a to sa nezmenilo . A keď bohovia nadeľovali krásu, tak na neho už nezvýšilo vôbec nič. Pripomeň mi to, keď budem mať hore mysľomisu. Ukážem ti spomienku na rodinku, bez ktorej sa svet celkom ľahko zaobíde.“
„Nemilosrdné hodnotenie,“ povzdychol si Draco a ťahal za retiazku, ktorú mal zavesenú okolo krku. Opatrne vytiahol vrecúško, v ktorom mal uschovaný celý svoj majetok, rozviazal ho a vysypal na stôl za hrsť drobných, farebných kufrov. Poprehŕňal ich špičkou ukazováka a potom jeden z nich odložil nabok. Zvyšok znovu nahádzal do vrecka a to si ukryl na hrudi pod košeľou. Vzal zmenšený kufor , položil ho na dlážku, vytiahol prútik a krátko ním švihol. „Engorgio!“ zaznelo ostré zasyčanie a kufor v jasnom záblesku narástol do pôvodnej veľkosti. Dotkol sa palcom zámky a skláňajúc sa hlboko zamumlal heslo. Vrchnák sa ticho odklopil a rebrík sa spustil dolu.
„Čo je to?“ Harry sa naklonil naťahujúc krk, aby lepšie videl. Draco prekročil okraj a stúpil na prvé šteble rebríka.
„Moje laboratórium,“ odpovedal spúšťajúc sa dolu a začal hovoriť hlasnejšie. Harry ho počul celkom dobre aj keď mu už zmizol z očí v hlbinách kufra. „Pred odchodom z nášho storočia som si povedal, že asi budeme ťažko hľadať príslušné vybavenie, ak budeme potrebovať uvariť nejaký elixír. Tak som si ho vzal so sebou. Toto je špeciálny kufor, ktorý umožňuje zmrštenie a nepoškodzuje pri tom vybavenie. Okrem toho má pridané stabilizačné kúzla a niekoľko kúziel na konzerváciu celého obsahu. Keď som si prečítal manuál, rozhodol som sa pripraviť si zopár elixírov tak povediac pre strýčka príhodu. A ako vidíš, hodilo sa to,“ znovu prekročil okraj a v ruke zvieral nepriehľadný tmavý flakón a pevnou brúsenou zátkou. Postavil ho na stôl a mykol bradou. „Elixír neplodnosti. Musí sa podávať aspoň sedem dní za sebou a zabraňuje akejkoľvek forme rozmnožovania. Podľa toho, ako si mi vykreslil Gaunta, ani ho nenapadne myšlienka, že za to, že nemá deti môže on. Na to je príliš pyšný. Bude váľať vinu na manželku a tak je isté, že sa v našom storočí so žiadnym z jeho potomkov nestretneme. Okrem toho, je to Severusova vlastná invencia a tak naň neexistuje žiadny protijed.“ Harry si so záujmom prezeral fľaštičku a potom spýtavo zdvihol obočie.
„Ako sa to dávkuje?“
„Sedem kvapiek najlepšie do ochuteného nápoja. Môže byť aj alkohol. To je dokonca ešte lepšie, lebo rozprúdi krv a začne skôr pôsobiť. Ktorého pošleme?“
„Myslím, že najlepšie bude, ak pošleme Dustyho. Pozná okolie a urobil väčšinu výzvednej práce. Je to veľmi zodpovedný škriatok a môžeme sa na neho spoľahnúť,“ to už hovoril priamo k škriatkovi, ktorý na neho otáčal obrovské svetlo hnedé očiská a potešene sa škeril. Bolo priam zarážajúce, akými zmenami prešli všetci ich škriatkovia za posledné mesiace. Už to neboli bytosti krčiace sa pri každom hlasnejšom slove, ale sebavedomé osobnosti, vedomé si svojej ceny. A čím náročnejšie úlohy na nich kládli, tým viac ich sebavedomie rástlo. Harry sa pousmial a do natiahnutej ruky škriatka skĺzol flakón. „Sedem kvapiek denne počas siedmych dní bez prerušenia. Musíš sa uistiť, že to vypije vždy všetko,“ upozorňoval ho a Dusty sa s potešením široko usmial.
„Dusty ubezpečiť sa, že pán Marvolo pije všetko, do čoho príde elixír,“ prikývol rázne a zmizol s tichým lupnutím. Draco znovu umenšil kufor, starostlivo ho uschoval a potom sadajúc k stolu, siahol po najbližšej zložke. Vzápätí mu takmer vypadli oči.
„Čo to je?“ vydýchol a vyvaľoval ich na Harryho, ktorý len ľahostajne pokrčil ramenami.
„Materiál pre Safronu. Na moje pozvanie reagovala s opatrným nadšením a je čas pre ňu začať budovať si meno. Keď to bude treba, musí byť svetoznáma jasnovidka, lebo inak jej nikto neuverí a čarodejníci po celom svete znovu budú zachytení medzi bojujúcimi armádami muklov.“
„Myslíš, že prijme?“
„Ha...ha...ha! Nebuď smiešny! Samozrejme! V našom čase bola len jedným z neznámych potomkov svetoznámej veštice Kassandry Pinkerovej. Nemá žiadny reálny talent a ona to veľmi dobre vie,“ doložil tvrdým, studeným hlasom s ostrou hranou nenávisti. Spomienka na jasnovidku, ktorá v jedinom okamžiku zničila život celej jeho rodiny, bola stále čerstvá napriek rokom, ktoré ubehli. Draco sa krátko zamračil, siahol do zložky a čítal nadpisy článkov a jeho pohľad stmavol.
„Zemetrasenia, zrážky vlakov, počasie, voľby do parlamentu, škandály ...,“ preberal sa článkami odkopírovanými z muklovských denníkov a pohrdlivo krčil nosom. „Všetko mimo dosahu čarodejníkov,“ potriasol zložkou a spýtavo pozrel na Harryho. „Toto jej má vybudovať meno v našom svete?“
„Začiatok,“ uchechtol sa Harry a podal mu ďalšiu zložku, tento krát oveľa tenšiu. Draco ju otvoril a jeho obočie vzrástlo.
„Tak toto je už zaujímavejšie,“ prikývol hľadiac na pohyblivé obrázky týždenníka ,Mladá čarodejnica´ a zachechtal sa. „Minister mágie Etién Costenau pristihnutý in flagranti v dome svojej milenky Cécil Tiganovej,“ prečítal , zdvihol oči a spýtavo si Harryho premeriaval. „Koľko toho máš?“
„Dosť aj pre tri jasnovidky, ale budem jej tie informácie prísne selektovať. Nemôžeme pripustiť, aby vybľabotala niečo skutočne dôležité. Nie teraz! Teraz je čas na takéto...,“ pichol prstom k zložke, v ktorej sa Draco ešte stále prehrabával, „skôr pikantné správy, sem tam prešpikované jednou z menej závažných udalostí, ktoré sa v nasledujúcich rokoch odohrajú. Na vybudovanie jej reputácie to bude dosť.“
„Ako si môžeš byť istý, že sme svojim príchodom sem nezmenili budúcnosť a toto všetko,“ Draco mávol rukou k rozhádzaným zložkám, „sa odohrá úplne inak, než tam máš napísané?“
„Doteraz sme neurobili nič, čo by mohlo vyvolať nejakú zmenu,“ poznamenal Harry, vzhliadol od práce a pokojne zasunul do zložky ďalší z vybraných článkov. „Ani Gellert Grindenwald a ani Marvolo Gaunt nijako neovplyvňovali udalosti či už muklovskom, alebo v čarodejníckom svete. A rodina Dumbledore? Väčšina z nich bola do tohto dňa v našom svete mŕtva. Takže ich sťahovanie na opačnú pologuľu je niečo ako ekvivalent k tomu . Albus Dumbledore sa podstatnejšie prejavil až v 1945 roku , keď išiel bojovať so svojim starým ,priateľom´. Do toho času bol neznámou veličinou v oboch svetoch. Ja pevne dúfam , a mienim na to aj dohliadnuť, že sa nikdy v tomto živote nestretnú,“ doložil a znovu sa zahĺbil do práce.
Po tomto rozhovore sa dlho očakávané udalosti konečne pohli dopredu. V nasledujúci deň liečitelia uvoľnili Percivala Dumbledore z nemocnice. Rodina chvatne zhromaždila všetok svoj majetok a v priebehu dvoch dní sa odsťahovala. Ministerstvo zabezpečilo medzinárodné prenášadlo a tak ich odchod takmer nikto nezaznamenal. Samozrejme, okrem dvoch mužov, ktorý ukrytý pod neviditeľnými plášťami sledovali, ako sa s obzerajú okolo seba a so slzami rozmazanými pohľadmi sa lúčia s domom, s dedinou, v ktorej niekoľko rokov žili a krajinou , ktoré už nikdy neuvidia. Rodičia potajomky stierali slzy, ktoré im vytryskli z očí, ale deti s nádejou hľadeli do budúcnosti. Len Albusove pevne zovreté pery naznačovali, že ho konečnosť tohto rozhodnutia vôbec neteší. V okamžiku, keď sa všetci dotkli prenášadla a pôda im unikla spod nôh, objavil sa na Harry tvári výraz obrovského zadosťučinenia a úľavy.
,Nech sa deje čokoľvek, Albus Dumbledore už nikdy nebude manipulovať s mojim životom a ani s životom kohokoľvek v tejto krajine´, pomyslel si , strmo sa zvrtol na podpätku a nedbajúc stôp, ktoré jeho topánky zanechávali v prachu cesty, kráčal preč. Konečne sa dočkal určitej satisfakcie , uzatvorenia a rana, ktorú na jeho duši Albus Dumbledore svojimi manipuláciami zanechal , sa teraz mohla začať hojiť.
Počas ďalších troch dní Harry usilovne pracoval a zložky pre vešticu Safronu boli každý deň hrubšie a hrubšie. Draco na ne pozeral so stále väčším znepokojením, ale Harry jeho obavy len pokrčil preč a ubezpečil ho, že má všetko pod kontrolou.
Keď sa konečne vrátil aj Dusty a škriatkovia rýchle zbalili všetky ich veci, presunuli sa znovu na kontinent. Po mesiacoch strávených v rušnej obci im poľovnícky zámoček uprostred Čierneho lesa pripadal príliš tichý a osamelý , a tak sa obaja tešili na stretnutia, ktoré si dohovorili počas predchádzajúcich týždňov.
„Je Flamel ešte stále v Norimbergu?“ spýtal sa Draco zdvíhajúc pohľad od zoznamu hotelov a spýtavo zdvihol obočie. Harry sa prehrabával v kôpke listov, ktoré boli doručené počas ich neprítomnosti a neprítomne potriasol hlavou.
„Hmmm! Nie, myslím, že sa už presťahoval,“ zašomral a zlomil pečať na liste, ktorý držal v ruke. Sotva prečítal prvý riadok, tvár sa mu rozžiarila a na perách mu rozkvitol spokojný úsmev. „Tak! Je v Paríži a teší sa na stretnutie. V poslednom liste som mu nadhodil niekoľko otázok ohľadom dedičnosti a je definitívne zaujatý,“ hovoril oživene letiac pohľadom po riadkoch. „Chce sa s nami stretnúť už túto sobotu a diskutovať o nich osobne. A ten zoznam môžeš zatvoriť,“ mykol obočím k tenkej brožúrke , ktorú Draco tak sústredene študoval. „Pozval nás na pár dní na návštevu,“ dodal víťazne a oči mu žiarili, ako dva reflektory.
Komentáře
Přehled komentářů
Taže jejich 'komplicem' bude Flamel! A já si říkala, s kým se asi tak, ohledem dědičnosti, spojí. Jsem nadšená a moc se těším na další :-D
Díky!
WAW!
(soraki, 9. 4. 2012 10:30)