14. Dôležité rozhodnutie
14. Dôležité rozhodnutie
„Bol to omyl!“ vyhlásila Irma hľadiac na dvere, ktoré sa práve zatvorili za posledným hosťom a potom sa obrátila k bratovi roztiahnutému na pohovke v obývacej izbe. Richard pootvoril jedno oko spýtavo zdvíhajúc obočie. „Mal si ho tam nechať!“ doložila a uvoľňovala si vlasy potriasajúc hlavou. Obidvomi rukami si vošla do vlasou a jemne si masírovala kožu na hlave v snahe odohnať začínajúcu migrénu.
„Je to nevyčerpateľná studnica informácií,“ uškrnul sa a otvoril aj druhé oko. „Stačí tak málo, aby povedal aj to čo nevie,“ pokrčil plecami, povzdychol si a sadol si trochu rovnejšie.
„Je to beznádejný zabíjač akejkoľvek spoločenskej udalosti,“ sadla si vedľa neho a oprela si hlavu a brokátový poťah operadla, „ budem varovať všetky priateľky, aby ho nepozývali.“
„V určitom primitívnom spôsobe je celkom zábavný,“ doberal si ju s úsmevom na únavou poblednutej tvári, „ale do slušnej spoločnosti sa skutočne nehodí.“
„Nechápem, ako to s ním mohli vydržať tak dlho,“ zastonala a švihnutím ruky stlmila svetlo sviec.
„Podľa otcových výskumov, bolo priateľstvo medzi Potterom a Weasleyovcami dielom manipulácií Albusa Dumbledora. Teraz, keď prestal byť užitočný, priateľstvo rýchle odumrie.“
„Prečo si ho teda dnes večer privliekol?“
„Pretože to bolo výhodné,“ mrkol na ňu, pretiahol sa a vstal. „Nutne som potreboval informácie a dostal som ich. Správanie Weasleyho prehĺbilo už existujúcu priepasť medzi nimi, čo zvýši Potterov spoločenský kredit a podľa reakcií ostatných hostí odsunie všetkých Weasleyovcov ešte ďalej na okraj spoločenského diania. Už teraz sa pohybujú v úzkom kruhu ľudí a my sa postaráme, aby sa tento okruh postupne zmenšoval.“
„Ach! Nie všetci z tejto rodiny sú takí,“ mávla odmietavo rukou. „Stretla som Billa a Charlieho a tí sú zaujímaví a spoločensky celkom prijateľní,“ na bielych lícach jej rozkvitol zradný rumenec a bratove obočie sa podozrievavo stiahlo. Mierne sa odvrátila a pokračovala v hodnotení rodiny. „Celkom dobre poznám Percyho, pretože pracuje na ministerstve a stretli sme sa na niektorých spoločenských udalostiach usporiadaných ministrom. Jeho správanie bolo vždy dokonalé, ale je taký ambiciózny a snaživý , že všetko čo povie vyznieva servilne.“ Richard prikývol, ale nespúšťal z nej oči. „George sa znovu vrátil k vývoju žartov, ale podľa toho čo počujem, je to len slabý odvar toho, čo to bolo pred vojnou.“
„Weasley dvojčatá hrali významnú úlohu v odpore proti Temnému pánovi,“ Richard sa oprel o krb a dlaňou si pretrel bradu, na ktorej sa už začalo objavovať tmavé strnisko. „O rok či o dva by obchod mohol znovu kvitnúť. Možno by sme mali do neho niečo investovať,“ povedal zamyslene, ale potom rázne pokrútil hlavou. „Nie, nie, jedným zo spoločníkov je teraz Ronald a to je veľkou nevýhodou pre obchod.“
„Hahaha!“ zachechtala sa Irma pohrdlivo. „On je schopný ešte tak prekladať tovar na policiach. Veď si to videl! Hrubá sila a žiadny mozog!“ Richard sekundu premýšľal , ale potom ten nápad pokrčil mimo.
„Čo to dievča? Mala zaseknutý drapák v Potterovi a vypustila ho? Čo robí teraz?“
„Je späť v škole a teraz sa asi učí na MLOKY. Videla som ju v Rokwile prilepenú k boku mladého Longottoma. Veľmi sladko sa na neho usmievala, keď sa na ňu pozeral, ale za jeho chrbtom nehanebne flirtovala s Goldsteinom a Schmidtom, ktorí sedeli pri vedľajšom stole.“
„Činí sa,“ zasmial sa pobavene krútiac hlavou. „Nemala by však zabudnúť, že hoci Longottom nie je najmúdrejší, nie je ani úplný hlupák. Okrem toho dokonale ovláda to, čo ona celkom určite nevie...náš spôsob života a naše zákony,“ doplnil a odlepil sa od krbu siahajúc do nádobky so zeleným prachom. „Pôjdem, už je neskoro a otec na mňa celkom určite ešte čaká . Nezabudni na ďalšiu časť plánu,“ pripomenul hádžuc do plameňov prášok. Len čo zozeleneli vstúpil do krbu a zmizol so zaburácaním plameňov. Irma ešte chvíľku sedela pred krbom a nemo civela do ohňa, potom sa zdvihla, prehrabla si vlasy rukami a zívajúc vyšla z izby.
Byt stíchol, len z kuchyne sa ozývalo tiché cinkanie skla, ktoré sa umývalo v dreze. Malý domáci škriatok ticho prechádzal izby a upratoval neporiadok po večierku, ktorý sa skončil len pred niekoľkými minútami. Odchádzajúc z izby zahasil sviece a stlmil oheň v kozube. Len niekoľko plamienkov poskakujúcich cez hrubé poleno preložené cez rošt a blikavé svetlá neónových reklám , ktoré viseli na veľkom obchodnom dome cez ulicu , rušilo temnotu noci. Na obraze visiacom nad krbom sa medzi previsnutými vetvami objavila malá biela ruka, ktorá odhrnula tenké konáriky ako záves a na breh potoka z nich vystúpila mladá žena. Odhrnula si z tváre prameň červených vlasov a so zvrašteným obočím chvíľku zamyslene civela do izby. Potom zažmurkala, otočila sa a ticho si čosi šomrúc popod nos stratila sa za vyrezávaný rám.
Augusta Longbottom stála pred oknom, ruky prekrížené na hrudi, pery pevne stisnuté a civela do tmy pred sebou. Jej vnuk Neville sedel v kresle vedľa krbu, čeľusť pevne stisnutú a obočie stiahnuté do jednej čiary.
„Nemôžeš to urobiť,“ povedala odrazu prudko sa zvrtnúc, „to dievča ťa len používa!“ Neville sa vzpriamil v kresle zužujúc oči a prikývol.
„Viem o tom, ale aj tak to chcem urobiť.“
„Ale prečo? Prečo?!“ zvolala a oči jej plápolali hnevom.
„Pretože ju milujem,“ odpovedal pokojne pokrčiac plecami.
„Ale ona teba nie! Už roky je zamilovaná do Pottera!“
„Nie,“ pokrútil razantne hlavou a pohrdlivo sa uchechtol, „je zamilovaná do ,chlapca, ktorý žil´, do jeho slávy a do jeho peňazí. Nikdy nevidela skutočného Harryho,“ odmlčal sa povzdychol si , „vždy hľadela na ,hrdinu v lesklej zbroji´ a očakávala rozprávku. Lenže život nie je rozprávka a ona sa jedného dňa bude musieť prebudiť.“
„Ak to všetko vieš, prečo s ňou strácaš čas? Tam vonku sú tisíce čarodejníc, ktoré sú krajšie, lepšie , láskavejšie a budú ťa milovať. Prečo Ginnerva Wesleyovová?“
„Pretože ju od druhého ročníka milujem a keď mám teraz možnosť, nenechám ju ísť!“ vyhlásil rozhodne a oči mu stvrdli.
„Neville, prosím, rozmysli si to ešte! To dievča chce len tvoje peniaze a postavenie v spoločnosti,“ žiadala úpenlivo , ale chlapec zanovito vrtel hlavou.
„Ja viem, preto chcem, aby sme spísali štandardnú formálnu predmanželskú zmluvu podľa všetkých pravidiel ,Starovekého a vznešeného rodu Longbottom´,“ navrhol zdvíhajúc pobavene jedno obočie.
„Ale...,“ zamračila sa, našpúlila ústa a hryzúc si peru premýšľala. Po chvíli sa na jej tvári objavil pokrivený, zlomyseľný úškrn, „Tú sme v rodine nepoužívali už niekoľko storočí,“ pokračovala a oči sa jej škodoradostne rozsvietili. „Ako ju chceš donútiť, aby to podpísala? Je to napísané v starej angličtine na dvadsiatich pergamenoch. Arthur určite bude chcieť vedieť, čo obsahuje,“ poznamenala váhavo bubnujúc prstami po operadle stoličky o ktorú sa opierala.
„Nebude mať čas,“ Neville sa uškrnul, siahol do vrecka a vytiahol červený zamatový box. „Ginny mu to nedovolí. Bude vidieť len toto,“ doložil a otvoril palcom box, ktorý zvieral v ruke. Augustine oči prekvapením takmer vyskočili z jamiek. V boxe bol platinový snubný prsteň s tým najväčším ružovým diamantom, ktorý kedy videla. Tá skala vyzerala takmer obscénne a mala nevyčísliteľnú hodnotu.
„To je predsa snubný prsteň zakladateľa rodu. Má privesených viac kúziel, než hrobka egyptského faraóna,“ zašepkala a pozrela vnukovi priamo do očí. On sa len pousmial a prikývol.
„Áno, pozorne som si preštudoval všetko, čo máme o tomto prsteni v tajnej časti rodinnej knižnice. Ani jedno kúzlo nie je navrhnuté tak, aby jej nejakým spôsobom ublížilo. Od okamžiku, keď jej ho navlečiem na prst bude moja a stane sa manželkou hodnou nášho mena. Dostane presne to o čo sa usiluje,“ usmial sa šelmovsky a zatvoril box. „Majetok aj postavenie. Len nie tak, ako si to teraz predstavuje. Ja už dávno nie som ten zakríknutý chlapec, ktorý sa bál aj vlastného tieňa a nedovolím, aby so mnou manipulovala. Milujem ju, ale ja som muž a hlava rodiny, a ona sa bude musieť podriadiť,“ dokončil a vystrel plecia hrdo zdvíhajúc hlavu. Augusta Longbottom zízala na vnuka, ktorý ju teraz takmer o pol hlavy prerástol so široko roztvorenými očami v ktorých sa začali lesknúť slzy hrdosti a šťastia. Jej malý Neville vyrástol a stal sa z neho muž presne taký, ako vždy dúfala, že bude.
„Dobre,“ usmiala sa a ukázala na kreslo, „si už dospelý a máš právo rozhodovať o svojom živote. Kedy ju teda chceš požiadať o ruku?“ spýtala sa sadajúc si do kresla , ktoré jej dvorne odtiahol a siahla po čajovej kanvici, ktorá stála na stole. Naliala čaj do dvoch šálok a zdvihla spýtavo obočie čakajúc odpoveď.
„Hneď po záverečných skúškach. Usporiadame ples a pozveme Weasleyovcov. Po večeri ju formálne požiadam o ruku. Súčasťou toho bude aj podpísanie predmanželskej zmluvy,“ Neville si pritiahol šálku a opatrne sa napil.
„Pred všetkými hosťami, alebo v súkromí?“ spýtala sa pokojne Augusta a položila si na tanier čokoládový čajový koláčik. Neville odložil šálku a na okamžik sa zamyslel.
„V súkromí by sa mi páčilo viac, ale oveľa efektívnejšie to bude pred všetkými hosťami,“ rozhodol a láskavo sa na babičku usmial. „Profesorka Sproutová mi ponúkla učenie a myslím, že jej ponuku prijmem. Ginny chce vyskúšať profesionálny metlobal a tak sa s dátumom sobáša nebudeme ponáhľať. Sme ešte obaja mladí, máme dosť času,“ dodal rozjímavo hladiac palcom ľavej ruky povrch hodvábom potiahnutého boxu so snubným prsteňom. Na okamžik sa stretol s tvrdým pohľadom rovnakých svetlomodrých očí, ktoré žiarili aj z jeho tváre , hravo na ňu žmurkol a stisol box v dlani. „ Nechám ho tých pár týždňov v trezore Gringott a vyzdvihnem ho v deň plesu. Šperky ako je tento by nemali len tak povaľovať po dome,“ vstal a prehadzujúc si plášť cez ramená kráčal ku krbu.
Augusta ho sledovala pohľadom až kým plamene v krbe znovu nesčerveneli , potom pokojne dopila čaj, oprela sa do operadla kresla a zamyslela sa. V najbližších týždňoch ju čakala obrovská hora práce, ale nesťažovala sa. Na tvári sa jej usadil spokojný úsmev ženy, ktorá konečne dosiahla svoj životný cieľ. Jej nesmelý a zakríknutý vnuk sa stal mužom hodným mena Longobottom. Rodina napriek všetkému žila ďalej a ona by už čoskoro mohla odovzdať žezlo ďalšej generácii a odpočívať.
Keď Lily znovu prekročila priestorový portál spájajúci obrazy, všetky okná v dome boli temné. Jasné mesačné svetlo sa odrážalo od okenných tabúl a vzduchom sa niesla vôňa orgovánu a skorých ľalií, ktoré jej rozkvitli na malom záhone pod stenou, kam sa po celý deň opierali slnečné lúče. Prešla záhradou a sadla si na schodíky verandy, oprúc si hlavu o stĺpik. Zaklonila hlavu, pozorovala mraky letiace po oblohe a premýšľala. Večierok u slečny Racine bol veľmi poučný, získala množstvo informácií a teraz si ich potrebovala utriediť.
„Zistila si , čo si chcela?“ otázka prišla z temného kúta verandy a Lily sa prekvapene mykla . Otočila hlavu hľadiac ponad plece na Jamesa, ktorý sedel v hojdacom kresle, nohy vyložené na hrane prúteného stolíka a zamyslene točil v prstoch prútik.
„Áno aj nie,“ odpovedala a znovu si oprela hlavu. „Večierok zrejme nešiel tak, ako bol naplánovaný. Okrem pozvaných hostí, priviedol brat slečny Irmy Rona. Vraj ho našiel v nejakej zapľuvanej krčme opitého pod obraz a zachránil ho od tuctu vydajachtivých čarodejníc,“ tichý chichot, ktorý sa ozval z druhého konca verandy ju prinútil znovu zdvihnúť hlavu.
„Ak bol v ,Kančej hlave´, tak tam v tom húfe celkom určite bolo viac ježibáb ako čarodejníc. Mal ho tam nechať! Ten chlapec nutne potrebuje ,dlhý bič a malý dvor´,“ poznamenal Sírius pochechtávajúc sa pri predstave, ako sa Molly Weasleyová zoznamuje so svojou novou nevestou. Hlavne, ak by čary skrývajúce realitu boli dolu.
„Ako sa ti páčilo dievča?“ James si nevšímal Síriusove pobavenie, ale skúmavým pohľadom skenoval jej poklesnuté plecia. Sírius okamžite zbystril pozornosť.
„No...,“ zamračila sa spustiac zopäté ruky do lona, „je celkom pekná. Trochu tenká, ale pri tempe trénovania, ktorým teraz prechádzajú, niet sa čomu čudovať,“ blábolila žmýkajúc si ruky .
„A?“ Síriusov hladký barytón preťal tmu v očakávaní. James sa k nemu otočil a zvedavo mykol obočím. „Čo sa ti na nej nepáčilo?“ Lily sa chvíľku mračila na dorastajúci mesiac než sklonila hlavu a povzdychla si.
„To nie je tá pravá,“ potriasla hlavou a jemné nozdry jej nosa sa zachveli, keď sa zhlboka nadýchla.
„Ako to vieš? Videla si ju len chvíľku,“ James zložil nohy zo stola, vstal a pristúpil k zábradliu. Oprel sa oň obidvomi rukami a v mesačnom svetle si prezeral jej tvár.
„Viem! Celkom určite viem, že nie je!“ tvrdila bolestne sa mraštiac pri spomienke, ako sa Irma musela skloniť, keď sa lúčila s Harrym.
„Ako? Prečo?“ James nechápal , prečo je taká zaujatá proti dievčaťu, do ktorého on vkladal toľké nádeje.
„Pretože sa nad ním týči ako rozhľadňa!“ vykríkla odrazu rozhorčene. „Nemôžu utvoriť pár, vyzerali by smiešne,“ mávla rukou, ťažko vstala a nevšímajúc si rehot , ktorý zlomil oboch mužov, vošla do domu. Neobťažovala sa so zažíhaním svetiel a využívajúc mesačný svit predierajúci sa pomedzi záclony prešla predsieňou do obývacej izby a na okamžik sa zastavila pred krbom. Oheň bol stiahnutý na minimum, plamienky na dreve boli nízke, ale napriek tomu hriali. Pošúchala si skrehnuté ruky pozorujúc chvíľu tanec ohnivých škriatkov, potom si povzdychla a križujúc izbu zamierila k schodisku. Skôr, ako sa dotkla zábradlia, ozvalo sa vŕzganie drevenej dlážky a ponad zábradlie sa vyklonila hlava mladej ženy s hrivou hustých, cukríkovo ružových vlasov.
„Lils? Čo sa deje? Prečo James so Síriusom vijú vonku ako dvaja vlkolaci?“
„Hmmmm! Pobavilo ich, že sa mi slečna Racine zdá byť oproti Harrymu príliš vysoká,“ zavrčala stúpajúc po schodoch hore. „Ale vážne, prevyšuje ho o pol hlavy,“ zvolala rozhadzujúc rukami. „Vyzerá popri nej ako piadimužík. Po pár mesiacoch s ňou by mal obrovské komplexy menejcennosti, keby k nej musel sústavne vzhliadať hore. Okrem toho som mala dojem, že jej sa oveľa viac páči Charlie Weasley,“ doložila a otočila sa k dverám, cez ktoré práve prechádzali obaja rozosmiaty muži. Svetlá v obývacej izbe vzplanuli. Sírius zastrkujúc prútik do puzdra padol do najbližšieho kresla a škeril sa ako rarach. James niekoľkými dlhými krokmi prebehol cez izbu, zdrapol Lily za ruku a ťahajúc ju za sebou, široko sa usmieval.
„Lily, miláčik,“ zovrel ju v rukách a posadil si ju na kolená, „výška nie je taký veľký problém. Okrem toho si tam išla vyšetriť, či nemá nejaké vedľajšie zámery a nie ako vyzerá. Zistila si niečo?“ pýtal sa hladiac ju upokojujúco po chrbte. Dora kráčajúca dole schodiskom zvraštila obočie a uväzujúc uzol župana pevnejšie hodila k nej zvedavý pohľad. ,Trénovanie sa proste nezaprie ,raz auror, vždy auror ´, pomyslela si s úškľabkom , keď si sadala do kresla oproti Síriusovi.
„A má?“ naklonila sa dopredu a s očakávaním zízala na zamračenú Lily, ktorú James pevne pridŕžal vo svojom lone. Lily rýchle pochopila, že bez toho, aby im niečo povedala sa z izby nedostane sa uvoľnila a prikývla.
„Bol to večierok a tak o takých veciach nehovorili, ale potom, keď zostali chvíľku sami som zistila, že jej brat Richard zbiera informácie o Hermione. Preto tam dovliekol Rona. Harry nebol jeho prítomnosťou nadšený a nijako to neskrýval. Richard sa zmienil o nejakom pláne a celkom určite v ňom figurujú obaja, Harry aj Hermiona.“ V okamžiku, keď padlo Hermionine meno zbystril Sírius pozornosť a teraz sa zamyslene mračil .
„Racine!“ povedal odrazu veľmi ticho preťahujúc poslednú samohlásku, akoby meno maznal na jazyku. Kedysi som sa stretol s mužom, ktorý sa volal Racine. Hector Hanibal ak si dobre spomínam. Mohol by to byť ich otec. Čiernovlasý, tmavé oči, veľmi mužný...,“ spomínal s prižmúrenými očami, „veľmi prefíkaný a krivolaký. Prišli z Talianska alebo Francúzska a nemajú tu žiadne ďalšie príbuzenské vzťahy. Čistokrvní a veľmi pyšní na svoj pôvod, ktorý odvodzovali od starovekých Féničanov. Vyšetrovali sme ho v súvislosti s dovozom zakázaných tvorov. Myslím, že v tom čase pašoval do Anglicka Chiméry.“
„Spomínam si!“ zvolal James a zamračil sa. „Mali sme podozrenie, že je prívržencom Voldemorta, ale nikdy sme mu nemohli nič dokázať. Bol klzký ako tlstočerv.“
„Takže je to obchodník?“ Dora si natiahla nohy, skrížila ich v členkoch a zamyslene navíjala prameň ružových vlasov na ukazovák. Sírius pokrútil hlavou a pokrčil plecami.
„Možno, odvtedy som o ňom nepočul. Až teraz a nepáči sa mi to, hlavne v súvislosti s Hermionou. Prečo mladý Richard Racine zbiera o nej informácie?“
„Možno zo zvedavosti. Je slávna a nečakane zmizla z dohľadu,“ nadhodila Dora, ale on len krútil odmietavo hlavou.
„Nie, tam sa varí niečo iné. Hermiona si narobila počas vojny medzi čistokrvnými čarodejníkmi veľa nepriateľov tým, že pomohla pri porážke Voldemorta. Možno sa chcú pomstiť,“ uvažoval nahlas.
„Kým je v zámku, je bezpečná,“ James mávol rukou, „ale nemôže tu zostať zatvorená do konca života. Musíme zistiť, čo sa deje.“
„Ako to chceš urobiť? Zabudol si, že si len postava z obrazu?“ uchechtla sa Dora, ale oči jej svietili vzrušením.
„No a čo,“ mykol plecom , „nikto nemá také možnosti zbierania informácií, ako my. Spomeň si, že stačí umiestniť v dome jeden z oživených obrazov a nič nás nemôže zastaviť. Ak sa práve nebudeme v obrazoch pretŕčať príliš nápadne, nikto si nás nevšimne.“
„To je síce pravda, ale nevieme, kde Racine žije a celkom určite nemáme šancu dostať k nemu jeden z našich obrazov,“ upozornil ho Sírius.
„Teraz ešte nie, ale možno sa naskytne nejaká šanca...,“ šúchal si ruky a prižmurujúc oči úporne premýšľal.
„Musíme upozorniť Hermionu a spolu s ňou na niečo prídeme,“ Lily sa mu vymotala z náručia a zívajúc zamierila k schodisku. „Idem spať,“ oznámila huhňajúc a zakrývala si ústa dlaňou, „môj mozog už odmieta pracovať, musím si oddýchnuť,“ doložila a mávla na Jamesa. Ten prikývol, šomrúc si niečo popod nos vstal s pohovky a kráčal za ňou. Dora s úškrnom pozrela na Síriusa a potom sa tiež zdvihla z kresla , pritiahla si pás županu trochu tesnejšie a unavene si povzdychla.
„Ideš?“ spýtala , ale Sírius len pokrútil hlavou, vlnou prútika zahasil svetlá a znovu sa zahľadel do ohňa. Jeho rodine hrozilo neznáme nebezpečenstvo a on s tým nemohol takmer nič robiť. Bol len obraz! Prudko zaťal päste , až sa mu nechty zaryli do dlaní a zaškrípal zubami. Musel niečo urobiť! Vyskočil z kresla a ticho vyšiel z domu. Mesiac jasne žiaril na oblohe a nočný vietor bol ešte stále chladný. Trochu sa otriasol, keď pocítil jeho prvý nápor, ale potom rozhodne vykročil k portálu ukrytému medzi stromami na konci záhrady. Potreboval sa s niekým poradiť a vedel kam po tú radu ísť . Nebol síce najobľúbenejším členom rodiny, ale bol si istý, že ak je tu nejaká možnosť, oni o nej budú vedieť.
Komentáře
Přehled komentářů
Tady se teda dějí věci.. Nejoblíbenější člen rodiny?? To se jde poradit s někým ze svojí rodiny?? To si nějak nedokážu představit.. Ale jinak je to skvělé.. ale tohle mi udělat s Nevillem.. chjo.. ale jinak super, miluju Nevilla, fakt že jo.. a takhle se mi líbí. Ginny dostane za vyučenou, doufám, že je z povídky nevyšoupneš, hrozně mě jejich domácnost zajímá:)) (jsem děsně škodolibá)
Těším se co bude dál, příští dva týdny budeme asi cestovat po republice, tak doufám, že budu mít štěstí s budou tu čekat dvě kapči (no jo.. zbožné přání, že:))
:)
(aurora, 16. 8. 2011 11:10)
no to som zvedavá čo sa z tohto vyvynie :) a ten Nevile ten sa nezdá zaujímalo by ma čože to je v tej zmluve a čo za kúzla sú na tom prsteni :) no nechám sa prekvapiť :) teším sa na pokračovanie :)
<a href=http://freedownloadgames.name/ >car games</a>, <a href=http://www.utorrent.name/ >utorrent</a>
to bylo super
(Trili, 16. 8. 2011 0:12)
super čtení, trošku vypadalo zamotaně, ale nakonec se rozmotalo :-)
líbilo se mi to :-)
Jú
(Lily, 17. 8. 2011 15:40)